Wp/isv/Měsec (period)
Měsec jest jedinica časa koriščena v kalendaru, približno dolga kako orbitalny period satelita Měseca. Tradicijna koncepcija se pojavila s ciklom měsečnyh stadij, kde jedin lunarny měsec trvaje približno 29.53 dnjev. Iz arheologičnyh nahodok, izslědovatelji sut zaključili, da sut ljudi izčisljali dnjev v kontekstu Měseca ješče za kamennoj doby. Takovy měsec jest osnovy za mnogo kalendarev, a obyčno jedno lěto děli se na 12 měsecev.
V slovjanskyh jezykah nazvy měsecev variujut, kde približno polovina koristi latinske, a polovina svoje originalne slovjanske nazvy. Slovjanske nazvy slědujut prirodne pojavy i agrikulturno dělanje v svojej krajině, pa srodne nazvy mogut stojati za različne měsece. Napriklad: listopad znači «november» v poljskom, češskom i ukrajinskom, ale «oktobr» v hrvatskom. Iz toj pričiny koristanje slovjanskyh nazv odsovětuje se v medžuslovjanskom; zaměsto latinskyh nazv někoji prědpočitajut slědujuče razrěšenje: prvy měsec (januar), vtory měsec (fevruar) i t.d.
Večinstvo indoevropejskyh jezykov dnes koristaje latinske nazvy.
Měsece v različnyh kalendarah
[edit | edit source]Rimsky kalendar
[edit | edit source]| Poredok | Latinsky | Anglijsky | Prěklad | Broj dnjev | |
|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Ianuarius | January | januar/sěčenj | 31 | |
| 2 | Februarius | February | fevruar/ljuty | 28* | |
| 3 | Martius | March | marec/brězenj | 31 | |
| 4 | Aprilis | April | aprilj/cvětenj | 30 | |
| 5 | Maius | May | maj/travenj | 31 | |
| 6 | Iunius | June | junij/črvenj | 30 | |
| 7 | Quintilis | July | julij/lipenj | 31 | |
| 8 | Sextilis | August | avgust/srpenj | 31 | |
| 9 | September | septembr/vresenj | 30 | ||
| 10 | October | oktobr/rujenj | 31 | ||
| 11 | November | novembr/listopad | 30 | ||
| 12 | December | dekembr/sněženj | 31 | ||
| *29 v prěstupnom godu | |||||
Slovjansky kalendar
[edit | edit source]| Jezyk | januar | fevruar | marec | aprilj | maj | junij | julij | avgust | septembr | oktobr | novembr | dekembr |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Bělorussky | студзень studzen′ |
люты ljuty |
сакавік sakavik |
красавік krasavik |
травень traven′ |
чэрвень čèrven′ |
ліпень lipen′ |
жнівень žniven′ |
верасень verasen′ |
кастрычнік kastryčnik |
лістапад listapad |
снежань snežan′ |
| Ukrajinsky | січень sičen′ |
лютий ljutyj |
березень berezen′ |
квітень kviten′ |
червень červen′ |
липень lypen′ |
серпень serpen′ |
вересень veresen′ |
жовтень žovten′ |
листопад lystopad |
грудень hruden′ | |
| Rusinsky | лютый ljutyj |
цвітень cviten′ |
жолтень žolten′ | |||||||||
| Russky (arhaično) |
сечень sečenʹ |
березозол berezozol |
цветень cvetenʹ |
липец lipec |
листопад listopad |
грудень grudenʹ |
студень studenʹ | |||||
| Staroslovjansky | просиньць prosinĭcĭ |
сѣчьнъ sěčĭnŭ |
соухъ suhŭ |
брѣзьнъ brězĭnŭ |
трѣвьнъ trěvĭnŭ |
изокъ izokŭ |
чръвлѥнꙑи črŭvljenyi |
заревъ zarevŭ |
роуинъ ruinŭ |
листопадъ listopadŭ |
гроудьнъ grudĭnŭ |
стоуденъ studenŭ |
| Bulgarsky (arhaično) |
сечен sečen |
люти ljuti |
сухи suhi |
брезен brezen |
тревен treven |
изок izok |
червен červen |
зарев zarev |
руен ruen |
листопад listopad |
груден gruden |
просинец prosinec |
| Makedonsky (arhaično) |
коложег koložeg |
сечко sečko |
цутар cutar |
тревен treven |
косар kosar |
жетвар žetvar |
златец zlatec |
житар žitar |
гроздобер grozdober |
студен studen |
снежник snežnik | |
| Srbsky (arhaično) |
дерикожа derikoža |
лажитрава lažitrava |
цветањ cvetanj |
трешњар trešnjar |
жетвар žetvar |
гумник gumnik |
коледар koledar | |||||
| Hrvatsky | siječanj | veljača | ožujak | travanj | svibanj | lipanj | srpanj | kolovoz | rujan | listopad | studeni | prosinac |
| Slovensky (arhaično) |
prosinec | svečan | sušec | mali traven | veliki traven | rožnik | mali srpan | veliki srpan | kimavec | vinotok | listopad | gruden |
| Slovačsky (arhaično) |
veľký sečeň | malý sečeň | brezen | duben | kveten | lipen | červenec | klasen | malý rujen | veľký rujen | prosinec | |
| Češsky | leden | únor | březen | květen | červen | srpen | září | říjen | ||||
| Poljsky | styczeń | luty | marzec* | kwiecień | maj* | czerwiec | lipiec | sierpień | wrzesień | październik | grudzień | |
| brzezień (arhaično) | trawień (arhaično) | |||||||||||
| łżykwiat (arhaično) | ||||||||||||
| Kašubsky | stëcznik | gromicznik | strëmiannik | łżëkwiat | môj* | czerwińc | lëpińc | zélnik | séwnik | rujan | lëstopadnik | gòdnik |
| luti | kwiecéń | gòran | miodownik | serzpiéń | wrzeseń | pazdzérznik | grëdzéń | |||||
| Dolnolužičsky (arhaično) |
wezymski | swěckowny | pózymski | jatšownik | rozhelony | smažki | žnjojski | jacmjeński | požnjenc | winski | młośny | zymski |
| Gornolužičsky (arhaično) |
wulki róžk | mały róžk | nalětnik | jutrownik | róžownik | pražnik | žnjenc | winowc | nazymnik | hodownik | ||
| Polabsky† | ledemån | rüzac | zürmån | chåidemån | laisemån | pąťustemån | zeminik | haimån | jisinmån | vaińamån | zaimamån | trübnemån |
| Litovsky* | sausis | vasaris | kovas | balandis | gegužė | birželis | liepa | rugpjūtis | rugsėjis | spalis | lapkritis | gruodis |
| * ne-slovjansky jezyk ili nazva / † mrtvy jezyk | ||||||||||||
Vněšnje linky
[edit | edit source]- Tutoj članok imaje prěvod iz članka «Slavic calendar» v Vikipediji na anglijskom (spis avtorov; dozvoljenje CC BY-SA 4.0).