Wp/mos/Mount Tenakourou

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | mos
Wp > mos > Mount Tenakourou
Mount Tenakourou
mountain
ContinentAfrica Tekre
CountryBurkina Faso, Mali Tekre
Located in the administrative territorial entityLéraba Province Tekre
Coordinate location10°45′0″N 5°25′0″W Tekre
Made from materialsandstone Tekre
Map

Ténakourou (tõnd meTénakourou (tõnd me n boond t'a Ténakoorou, a Tena Kourou bɩ a Téna Kourou) yaa Burkina Faso sẽn yaa zĩ-kãnga sẽn be n yɩɩdã. Yaa tãnga sẽn be Burkina Faso Cascades soolmã ne Mali soolmã Sikasso soolmã sẽn be sẽkẽ wã, sẽn pa zãr ne Black Volta wã sẽn yita wã ye. A tara a sẽn be zĩig sẽn zãre n ta mɛtɛɛr 747. Tãn-kãnga yaa Burkina Faso sẽn be zĩ-wũugd-dʋʋgẽ wã sẽn yaa paleozoik tãnd sẽn yaa tãnd sẽn be zĩiga, la a yii tẽn-kãnga sẽn yaa tãnda sẽn be tẽn-kɩtbã pʋgẽ. A sẽn be zĩigã yaa zĩ-bila, la a zãagda m sẽn na n ta m sẽn na yɩl n paam n paam n bãng a sẽn tõe n maan to-to.

Tẽnakourou wã bee Sindou sẽn be sa-nyãnga, n be kilomɛtɛɛr 46 n be la a tõe n ta Kankalaba. Tẽns a taab sẽn be be-b beeme yaa Orodara Burkina Faso la Loulouni Mali. Sẽn pak-a wã yaa a sẽn na n yã tẽns a tãabo: Burkina Faso, Mali, ne kilomɛtɛɛr a tãabo, la Ivory Coast, ne kilomɛtɛɛr a tãbo.[1][2] Yʋʋmd 1974 wã, Frans nebã kɩtame tɩ b gãd kug n zẽk a tãnga n ta mɛtri 750.[3] Yʋʋmd 2003 wã la yʋʋmd 2005 wã sʋka, Burkina Faso tẽnga sẽn get yɛl sẽn yaa sõma n be tãnga zugu n na n paas a sẽn tõe n maan n paam n paam n bãngd a sẽn tõe fãa n maan n kẽng tẽn-kãnga.[4]

Tẽnakourou yʋʋr sẽn yaa Dyula buud-gomdã pʋgẽ wã rat n yeelame tɩ "Tena tãnga". Tena yaa tẽn-kãng yʋʋr sẽn boond tɩ Teriya. A yʋʋr rat n yeelame tɩ "d zĩnd-y ka". Tẽnga tara meziiz la lekoll la wakat ninga, a maanda Art Festival.[5] Baa ne zĩ-kãng sẽn yaa tɩɩs toor-toorã zĩiga, b ket n pa get-a ye.[6] B sẽn yã species kẽer yaa:

  • Andropogon sp.
  • Cajanus kerstingii
  • Capparis sp.
  • Clematis hirsuta
  • Crotalaria sp.
  • Crotalaria ononoides
  • Cymbopogon giganteus
  • Leptospron adenanthum
  • Ludwigia hyssopifolia
  • Panicum phragmitoides
  • Polygala sp.
  • Schizachyrium sp.
  • Schizachyrium exile
  • Scleria bulbifera
  • Sida sp.
  • Solanum sp.
  • Trema orientalis
  • Vitex chrysocarpa

B wilgame tɩ b yãee fõnd sẽn yaa fõndẽ wã buud sẽn boond tɩ Scleroderma.[7]

Sebtiisi[edit | edit source]

  1. http://www.senckenberg.de/files/content/forschung/abteilung/botanik/phanerogamen1/ouedraogo_et_schmidt_2010-atlas-bf-7-5_chaines-greseuses.pdf
  2. https://iris.unito.it/retrieve/handle/2318/142369/22854/Giorgis_et_al_2014_OA.pdf
  3. Gall, L.T., Hobby, J.M. (2007) Worldmark Encyclopedia of Nations. Detroit: Thomson Gale
  4. https://www.ryanswell.ca/wp-content/uploads/2015/09/Burkina-Faso-Teachers-Resource-1.pdf
  5. https://web.archive.org/web/20210709190957/https://djiguiya-sindou.com/?portfolio=mont-tenakourou
  6. http://news.aouaga.com/h/12051.html
  7. Sanon, K.B., et al. "Morphological and molecular analyses in Scleroderma species associated with some Caesalpinioid legumes, Dipterocarpaceae and Phyllanthaceae trees in southern Burkina Faso." Mycorrhiza 19.8 (2009): 571-584