Wp/igl/Igala Kingdom

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | igl
Wp > igl > Igala Kingdom


Anẹ Igala, chi ójane ùgbo ka amé kí chi ígalàá óñwu che ojané igala. Ojané Ígalà dí eastí Kogi state, ùgbo kí aji ku ma dó River Niger kpaí River Benue dama í la dí alumeji Middle Belt or ojane North-central [1][2] Abo ku ma nyí ojané Igala chi IAbo Igala, "Àtá" chí Onu abo Igala chakadu, efí èwo ki chi ugbẹta ane Igala chakadu chí Idah. Abó ku ma dí ojané Igala ku ma da manwu ábó Igala ta ba joí chi ábó Yoruba, Idoma, Igbo and Jukun[3]

Īchî ígaláá

Àbó Igáláà = people

Eñ’ogwuu= Culture

íchí Igáláà =Igala language

Odú "Igala" chí efí óla méji ma dú gwo oka chí "Iga" which ófé nwu chi énwu ma kpé, ewñ ma kpona nwu manwu olodo ku ma kpé réjí Kpaí ela ku ma dó kí "Ala". Iga-ala ma du dama ma dò Igala abajoí.[4]

Political structure

Àtá' Igala nỉ Ủnyi oda ma dỏ Ogbede, ogoji Ủnyi oda chi Ogbe . Amedibo chi am adu Àtá' Àmenwu ugbayu Àtá' chÍ oka okwu, olawoni, olumada,kpaỉ otihi .[5]). Àmenwu ojima ki Àtá' Igla anwo du cheku chÍ Ejubejuailo, Onunu-Ere, Unyiale Ata, Odechi / Okakachi, Oka kpai Okwu manu Akpa-Ayegba.[6]

Àtá gwonwu amenwu úchebo kpaỉ ami úchóló ojane Igala, Ach'adu nugu che ne ki jofe ojane Igala i la nwo chege odu omune ma nwo do ge chi Oko-Ata [7]

Alu ki abiji de le ane Igala chi D onu , Am'onu-ane, Gago, Omadach kpai Achiokolobia[8][9]

Gwi fỉ abo Igala one oko'ka neke chi Ata kpai Achadu, áma amone neke je ami odu i wewe (Onu, Achema, Akoji, Makoji, Eje, Onoja) Todu odo ukoloma i la che. Gago chi ogboji dey, Onoja cheagboji Aja de Onoja Akoji kpai Makoji chi abo ma neke chabune Ata efi ukolo dey.[10]

Àtá

Àtá, ejodudu ojane igala chi Ebulejonu, onobule ila che ; omayer nwu onekele ma do Aganapoje, rono. Aganapoje chi attah Idoko. Idoko, che nwu ki leku Idoko mudi Ata Igala, Idoko ni amioma meji ma do ma Atiyele manwu Ayegba om'Idoko (Ayegba oma onekele Idoko), Atiyele oma onekele ogba Idoko le ti ejowi Ankpa ichane Onu omo Ayegba oma nwu ekeji muda ata alu ki attah nwu kwu.[11] Ayegba om'Idoko ti ogba ogwu Igala kpai Jukun, abo Igala mi uja ogwu le du je.[12][13]ma do Ata nwi HRH Idakwo Micheal e fi odo 2012, ochu ekeweji.[14] Abo ma kwi ogolo abo ma jo onu ama ma di atta nwo ma yi. E ne ki chane Igala kingdom chi Abutu-Eje efi centuri ekegwefa.[15][16] Ojane Igala ni Aju Akogwu, Aju Amẹchọ, Aju Akwu, Aju Ocholi.

Ami Attah Igala

ÀJI ÀTÁ DYNASTY

  • Aji-Ata (1507-1537)
  • Olema I (1537-1567)
  • Anogena (1567-1597)
  • Agbo (1597-1627)
  • Agọchi (1627-1657)
  • Olema II (1657-1687)[17]
  • Abutu Ẹjẹ
  • Ebulẹ jonu Ọma Abutu (f)
  • Aganapoje Ọm’Abutu
  • Idoko Ọm‘ Aganapoje
  • Ayẹgba Ọm’Idoko
  • Akwumabi Ọm’Ayẹgba (Onu) (Onakpa)
  • Akogwu Ọm‘Ayẹgba
  • Ocholi Ọgakọ Ọm’Ayẹgba (Ohiemi Ọbọgọ )
  • Agada Elame Ọm‘Ayẹgba
  • Amẹh Achọ Ọm’Akwumabi
  • Itodo Aduga Ọm’Akwumabi
  • Ọgala Ọm’Akogwu
  • Idoko Adegbe Ọmá Ocholi
  • Onuchẹ Ọm’Amẹh Achọ
  • 1835 Ẹkẹlẹ Aga Ọmá Ọgala
  • 1835–1856 Amẹh Ocheje Ọma Itodo
  • 1856–1870 Akwu Odiba Ọma Idoko
  • 1870–1876 Okolíko Ọma Onuchẹ
  • 1876–1900 Amẹh Agah Ọma Ẹkẹlẹ Agah
  • 1900–1903 Ocheje Amẹh Ocheje Ọm‘ Amẹh Ocheje (aka Ocheje Nokwa)
  • 1905–1911 Amẹh Oboni Akwu Ọma Odoba
  • 1911–1919 Ogwuchẹ Akpah Ọma Okoliko
  • 1919–1926 Atabọ Ijọmi Ọma Amaga
  • 1926–1945 Ọbaje Ọma Ocheje
  • 1945 – 23 June 1956 Amẹh Oboni Akpoli Ọma Oboní
  • 20 October 1956 – 16 July 2012: Aliyu Ocheje Ọm Otulikpe Ọbaje
  • 10 March 2013 – 27 August 2020: Idakwo Ọm Amẹh Ọm Oboni
  • 2021–present Ọpaluwa Ọma Ọpaluwa Ogwuchẹ Akpah

See also

References

  1. https://en.wikipedia.org/wiki/Nigeria Nigeria
  2. https://www.researchgate.net/figure/The-location-of-Igalaland-in-Kogi-State-Nigeria-The-map-shows-some-of-the-major-urban_fig1_41571969
  3. https://www.jstor.org/stable/41856738
  4. https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-african-history/article/abs/oral-tradition-and-the-history-of-igala1/D9968CE5B752078C818F3B9B134EA460
  5. https://www.academia.edu/30394308
  6. https://www.thisdaylive.com/index.php/2020/11/03/tussle-for-attah-igala/
  7. https://kogireports.com/tag/achadu-oko-attah/
  8. https://www.britannica.com/topic/Igala#:~:text=Traditional%20Igala%20society%20was%20politically,the%20power%20of%20the%20king.
  9. https://www.101lasttribes.com/tribes/igala.html
  10. https://naijabiography.com/history-culture/the-history-and-culture-of-igala/
  11. https://punchng.com/im-first-attah-in-igala-history-with-one-wife-ameh-oboni/
  12. https://leadership.ng/the-new-thirst-for-inachalo-water/
  13. https://www.jstor.org/stable/41856738
  14. https://www.informationng.com/2012/12/igala-kingdom-gets-new-attah.html
  15. https://afribary.com/works/bilikisu-chapter-one-three
  16. https://searchworks.stanford.edu/view/6839889
  17. https://worldcat.org/title/1049789470anford.edu/view/6839889