Wp/igl/Idoma people

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | igl
Wp > igl > Idoma people

Ami Idoma che amonẹ kugbo kuma gboji dodo che oganẹ eju ọwọ olu anẹ Benue State, Nigeria, manyu a neke li uchẹ ka efu ma efu Taraba State, Cross Rivers State, Enugu State, Kogi State manyu Nasarawa State efu Nigeria.[1] Ichi Idoma language chẹ kpẹru efu Akweya subgroup eyi ichi Idomoid eyi akwọra Volta–Niger , eyi ki ichi Igede, Alago, Agatu, Etulo, Ete, Akweya (Akpa) and Yala eyi Benue, , Kogi, Enugu, and Northern Cross River states defunw. Ujọ amonẹ re Akweya chẹ meru ujọ amonẹ re Yatye-Akpa nyọnyọ. Unana ogbegbele nwu che inland, south River Benue, amẹnwu kilomita ọgbọmẹta eju ọwọ olu odudu ugbo konwu kpai River Niger wa de. Abo ichi Idoma che ami 'ajogwu' kpai ami 'ajọdẹ' elile onwu ma mama ru, amá ma che abo kuma gba amonẹ nyi manyi abo ku a afẹdọ urẹdọ. Ugbo ki nana tule anẹ Idoma chẹ t'umaja lilelile tọwọ olu anẹ gbogbo wa am'ọdọ 1920s, i tọnọ tejubi ogbuchọkwọ abo Idoma ki chẹ nyọ, ijenwu d'alu kidẹ. Uwewe abo Idoma da bi 3.5 million. Abo Idoma nẹ ẹnẹ ogbuchọkwọ kiya nẹmale kuma dọ ki Och'Idoma ki che agboji Idoma Area Traditional Council. Ami abo British deyi dufu wa. Ujọ amonẹ du che nẹ traditional chief ẹgẹnẹ Ad'Ogbadibo eyi Orokam kwobi, Ẹnẹ okwu Chief D.E Enenche. Unyi ede eyi Och'Idoma d'Otukpo Benue State. Och'Idoma eyi abajọi, HRM, Elaigwu Odogbo John, Och'Idoma ẹkẹlu eyi abo Idoma wa oji ọfẹ ọjọ Ogwu ẹgwa ochu ẹfa,[2][3] ọdọ 2022 ubi k'ẹnẹ ki dọmọ akwobi HRH Agabaidu Elias Ikoyi Obekpa ki nẹma le kwi ọdọ 1996 ti ochu ẹgwa ọdọ 2021 lekwu.[4][5] Ami Och'Idoma ki lale gwudu nwọ chi: HRH, Agabaidu Edwin Ogbu, ki doji ede kw'ọdọ 1996 ti ọdọ 1997, HRH, Abraham Ajene Okpabi e ki kw'lgede ki nẹmale kw'ọdọ 1960 wa t'ọdọ1995 kpai HRH, Agabaidu Ogiri ki egwugwu ojí edenw wa che alumeji ọdọ 1948 kpai ọdọ 1959.

Ẹtẹ

Idoma territory in Nigeria

Ohiala ogbuchọkwọ abo Idoma people

Ẹtẹ:

Ohiala abo Idoma wa dọgba ohiala eyi Benue State (ku ma nyi ọdọ 1976) kpai ohiala eyi Republic of Nigeria (ku ma nyi ọdọ 1960). Ẹnwu ogbuchọkwọ eyi alu kpai ido ch'ọna ogbogaga kuma du ohiala nwu amonẹ anẹ Idoma manyi ma fuli dab'ugwẹta unyi ukochẹ ẹnwu ọgwu. Kw'ọdọ imọtọ

amọma Idoma akọchẹ ẹnwu kw'efu ita igbele k'ambo ogijo ka, mala nẹma gbeju ugbo kabo akwora ma onajiji dẹ, ki jẹnwu amẹnwu kuma adu k'ọhiala ki dẹ. I chẹnw kẹ fuma kọ ọchẹ, abọ Idọma aka nwẹ ugbo kuma kwo oji eke, i la chẹnwu ki aña k'Idoma ki neke ka kpai oji chẹnwu ki chẹ nya okpanachi nwu mẹlẹn. Lugbo ọhiala, eneke d'ohi ene “ẹnẹ che ata wẹ?” a jẹ nwu onẹ ki we fẹ bọjọ ki ch'ẹnwu ogbogaga kpai e jẹ odu hi anẹ Idoma. , uwewe am'ewo lẹ tene ẹtẹ ma lo t'ami okwọ okwọ ka te manyu chenw kuma le tọgba, uwewe ujo abo Idoma tene ẹnwu ọgwu ma lo ti okwọ okwọ ka te, eyi ku ma dọ ki “ata” am'ujọ ojoji ojoji. Dabu alu k'ọhiala ogbuchọkwọ ka, Iduh, ata eyi abo Idoma chẹ n'amọma wewe ku ma chanẹ ugbo ojoji ojoji. E lẹ n'ọla kuma chaka kakini: “Iduh ata Idoma.” “Iduh ata Idoma, Iduh ki bi ọgbọdu Idoma. I ñọ bí amọma ku ma jọ chanẹ i : Ananawoogeno ki bi amọma Igwumale; Olinaogwu ki bi abo Ugboju; Idum ki bi abo Adoka; Agabi ki bi abo Otukpo; Eje ki bi abo Oglewu; Ebeibi ki bi abo Umogidi ki d'efu Adoka, Edeh ki bi abo Edumoga kpai Ode ki bi abo Yala ” alu dù k'ọgecha neke d'efu eyi kuma ka atẹi, onẹ neke ka kakini Idoma n'ẹtẹ katen. Ujọ Idoma wewe kpai ewó re re che nẹ ọhiala kì chẹ jọkpa manyu ita lugbo alu k'abo ma wa ugbo kuma jọ abajoi. Abo Otukpa wa kwì om'okwo okwo mẹta: Owuno, Ameh-Ochagbaha kpai Oodo. Abo meji ejodudu lẹ che amomaye kuma kw'Idah efu anẹ Igala, Oodo la kw'anẹ. Alu konẹ neke kp'ibe, ẹrida ulẹ kamonẹ ale egba du jẹnwu ki gbiti konẹ ki kọchẹ ọhiala Idoma. Iche nẹ ami Idoma kugbo kuma kwo jali che anẹ Igbo ma la chẹ n'ọkọ kpai ọya nyọ nyọ kwọwọ Northern fringes eyi anẹ Igbo.

Ohiala k'ama ak'ọtakada ka

Ama ak'ọtakada mu ọhiala eyi alu kpai ẹnwu kuma kọ tanẹ kumala ka ki nẹreju lugbo abo kuma bi amonẹ kpai alu kuma ch'omaye le onwu ma du tene ẹrẹ ọgbọdu abo Idoma. Ẹnẹ Idọma ka ki ya k'ọtakada ka k'amonẹ chẹ mọ E.O. Erim kw'efu ọhiala alu kuma bi amonẹ kuma kọ tanẹ, kuma gba kw'ugbọ ujọ amonẹ oji eleñini ki dẹ Idoma aka kakini ma dufu kw'efu ìchì wewe , ẹnẹnẹ nẹnẹ n'ọhiala ẹtẹ ojoji. Elo tọgbanw alu kuma bi amonẹ kuma kọ tanẹ ki dẹ du ña kakini ichi ojoji ojoji kuma kw'efu am'okwọ ki ma ch'Idu n dọmọ. Ugbo wewe efu olai ichẹnw ku ma yẹni ma nẹ a'okwọ kate ma añọ du ña kakini ma nẹ alu kuma bi amonẹ kuma kọ tanẹ kpai amoye enẹ dama. Erim a juja kakini alu du ki ch'ọgẹcha k'Idu che agboji abo kuma wá dodo —i chonwu che “ata” Idọma n todu ẹnwu k'gbuchọkwọ ki dẹ atẹ i ka. Ed'eju go amẹnwu meji yi jẹnwu ki gbiti konẹ ki gba kakini ọchaka ujọ amonẹ ki dẹ anẹ Idoma chanẹ kw'efu Idu.

References

  1. "Our Story". Indigenous People of Biafra USA (in en-US). Retrieved 2019-06-28. 
  2. "Ortom Installs New Ochi'Idoma in Benue – THISDAYLIVE". www.thisdaylive.com. Retrieved 2022-09-03. 
  3. Online Tribune (2022-07-01). "Buhari celebrates Odogbo on investiture as 5th Och'Idoma". Tribune Online (in en-GB). Retrieved 2022-09-03. 
  4. TheNigerian (2021-10-09). "Paramount ruler of Idoma nation, HRH Obekpa, is dead". TheNigerian (in en-US). Retrieved 2022-09-03. 
  5. "HRH, Agabaidu Elias Obekpa – Och'Idoma IV". IdomaLand (in English). Retrieved 2022-09-03.