Wt/nap/Michea
Sustantivo[edit source]
Michea m (pl: Michee)
- Trentatreesimu libbro d"a Bibbia, cumposto di sette capituli.
Sillabazzione[edit source]
- Mi | chè | a
Prununcia[edit source]
IPA: /miˈkɛ.a/
Etimologià / Derivazzione[edit source]
D"o latino Michaeas, che venne d"o grieco antico Μῐχαίᾱς (Mikhaíās) che, per sua volta, venne 'e ll'ebraico antico מיכה (Mikah). Significa chi è con Ddìo.