Wp/vmw/Musewu wa etinokarafia ya oMosampiki

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | vmw
Wp > vmw > Musewu wa etinokarafia ya oMosampiki

Musewu wa etinokarafia ya oMosampiki[edit | edit source]

Musewu wa etinokarafia ya oMosampiki, eniphwanyaneya opooma ya Wamphula, musewu ola onooniherya ikaruma sa khalayi ni sa ephattu ya oMosampiki. Musewu ola, mmosa sa iye soowatta ohiniphwanyaneya opooma ya oMaputu, iwe siniphwanyaneya sikina.

Musewu wamphula
Musewu wa etinokarafia ya oMosampiki-Wamphula

Musewu ola, onoonihera ikaruma soowatta, sooniheryaka moota wakhalaahu ni moota onikhala ahu, ni onnoonihera ephattu ya elapo yotheene ya oMosampiki ,masi onitepaxa woonihera iye sa mpantta wa onoorti wa oMosampiki, ntoko akapwiitthi ooxaya, matthavi oomiserya, ikaruma sowiipana, oratta wa amakhontte, ni ikaruma sikina.[1]

Ehantisi ya musewu wa etinokarafia[edit | edit source]

Musewu wa etinokarafia ya oMosampiki ohuliwe ni axeneraale Craveiro Lopes, yeettelaka mahiku muloko ni neeraru wa mwaakha wa 1956, okathi ole, waayihaniwa musewu komantanti Eugénio Ferreira de Almeida, empa ele, elepeliinwe ni Mário Oliveira.[2]

wamphula
ohoolo wa musewu wa wamphula

Uupuweleenle musewu ole, aari namasoma a ikaruma sa iphattu Soares Castro, awo oweenrye owuupuweliha amahooleli a muttetthe yoole, wi opakiwe musewu ole nniwehaahu olelo. Khalaayi, musewu ole waari wookawanyiwa, yaahikhala mapuro a ihantisi, mapuro a ikaruma sa khalaayi, mapuro a maluku oorika ophwanya, mapuro yaapwehiwa misurukhu sa khalaayi. Mwaakha wa 1993, mwaakha waahiiwalaya musewu wa etinokarafia paahi.[3]




Referências

  1. https://pt.m.wikipedia.org/wiki/Museu_Nacional_de_Etnografia_de_Nampula
  2. «Museu Nacional de Etnografia [Museu Nacional de Nampula]». PIP, Património de Influência Portuguesa. 2008. Consultado em 26 de fevereiro de 2023
  3. «Museu Regional de Nampula / Museu Nacional de Etnologia / MUSET». Sistema de Informação para o Património Arquitectónico. 2010. Consultado em 26 de fevereiro de 2023