Wp/vmw/Mosampiikhi

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | vmw
Wp > vmw > Mosampiikhi


Masampiikhi/Ehantisi[edit | edit source]

Mosampiikhi
Mosampiikhi
Athu opacerya okhala muttetthe omosampiikhi anihoverihiwa okhala ma Khoisan, yaari anamawaani ni anattotta mihokhorokho. Iseekulu  Irya mpakha  IVxe,  muttetthe ola  ahipacerya
Okhaliwa ni athu ale a nikoto na  bantu, yaawo yaarina anamalima ni yahixutta orumeela eyuuma. Mukhalelo aya anirumeela Mukhalelo a nihimo, siiso nanikhalana humu ottikhiwa. Mulattu a ikhotto sookameliwa, wucerereya wapinaatamu ni ophiya wa mamerkatoore, sahipattuxiwa istaato mmuttetheni memmo, ni Estaato yopacerya toile yiithaninwe"Estado do Zimbábue"[1].

Estaato Ya Osimpaapwe yookhala voophiyaka variyari va iyaakha 1250 mpakha 1450 voowattamela muttethe ola ninaano onithaniwa ",República do Zimbábue". Vaakhala vohoviheriwaka wi tivaari epooma yulupale Ya Estaato yaari oimuraalya sa makoto siithaniwa masimpaapwe (Grande Zimbábue). Voohiya tho muttetthe otekeleliwa ni emoraalya, yahikhalatho epooma yulupale yootekiwa ni murathi sarukureryaka muraalya iye. Voowiiraka iyaakha ya 1450, muttetthe ola a Grande Zimbábue ahithamwa, okathi yoowo, vanoniherya okamaliwa ni mapoovu tho a nttaava Xixoona napattunxe impeeriyu a Mwenemutapa[2]. Khivansuwanyeya mulattu Obama wapantunariwa muttetthe ole wa Grande Zimbábue.

Impeeriyu a Mwenemutapa ahikhala mmpakha Irya wa apwittikisi, okathi eene yoole, muttetthe ole waahikhala ipoosto sinceene sanakoso vanceenexa owaattela yaari amwiisilamu . Mpakha wuumalani wa eseekulu ya XIX, Irya wamwapwittikisi Omosampiiki wiiraneya vakhaanixa wiiraneya ikapitaa vakhaani owattamela ekoosta, wopaceryane wa eseekulu XX kuveeruni Apwittikisi yopacerya awe wittekitherya mmpantte ene yoola[3].

Eyaakha ya1962, nahithukihiwa Nikhuru na FRELIMO (Frente de Libertação de Moçambique) Eyaakha ya 1964 tepacerya aya owaniwa ekhotto emosa wi akhanyererewe otaphuliwa elapo mmatatani mwa apwittikisi mupuro yaala. Ekhotto yamale ni waasinariwa muraarelo ethaniwa Acordos de Lusaka, alipiheriwe mahiku yeettaka 7 mweeri wa nethanaxexede eyaakha ya 1974 camisa ni kuveeruni a mapwittikisi ni FRELIMO, vootharihela erecolusawu ya Cravos[4]. Kuveeruni opacerya Omosampiikhi, ahooleliwa ni Samora Machel, ori mpattuxa a Nikhuru na FRELIMO.

Voohiya vaavo tho, khakhale murettele mulaponi mu, mwaha wa Ekhotto, variyari va FRELIMO ni RENAMO (Resistência Nacional Moçambicana). Mwaathanle opacerya

siirelaka muhina ni ipartiitu soovirikana wiiraneya eyaakha ya1994[5].

Ethoonyeryo[edit | edit source]

  1. https://pt.m.wikibooks.org/wiki/Mo%C3%A7ambique/Hist%C3%B3ria#:~:text=Os%20primeiros%20habitantes%20de%20Mo%C3%A7ambique,qual%20era%20reconhecido%20um%20chefe.
  2. https://pt.m.wikibooks.org/wiki/Mo%C3%A7ambique/Hist%C3%B3ria#:~:text=Os%20primeiros%20habitantes%20de%20Mo%C3%A7ambique,qual%20era%20reconhecido%20um%20chefe.
  3. https://pt.m.wikibooks.org/wiki/Mo%C3%A7ambique/Hist%C3%B3ria#:~:text=Os%20primeiros%20habitantes%20de%20Mo%C3%A7ambique,qual%20era%20reconhecido%20um%20chefe.
  4. https://pt.m.wikibooks.org/wiki/Mo%C3%A7ambique/Hist%C3%B3ria#:~:text=Os%20primeiros%20habitantes%20de%20Mo%C3%A7ambique,qual%20era%20reconhecido%20um%20chefe.
  5. https://pt.m.wikibooks.org/wiki/Mo%C3%A7ambique/Hist%C3%B3ria#:~:text=Os%20primeiros%20habitantes%20de%20Mo%C3%A7ambique,qual%20era%20reconhecido%20um%20chefe.