Wp/vmw/Epooma ya Ochimoio

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | vmw
Wp > vmw > Epooma ya Ochimoio

Epooma ya Ochimoio[edit | edit source]

Ochimoio epooma yuulupale ya eproviinsiya ya oManica mpuwa wa oMosambiki. Erina mpantta wa epooma ni mwa mpantta wa muhoolelo emunisiipiyu ni muhooleli othanliwa mpuwa memmo, ni tho okhuma Dezemburu a 2013 edistriitu, nikhuru na mpuwa na muhoolelo muulupale ninholeliwa ni muhooleli mmosa.[1]

Ceensu a 2007 onhimya wiira epooma ya oChimoio erina maloko oophiyeraka 238.976 ni mathala ophiyeraka ikiloomu 174 soowiikimanyiwa.[2]

Ethale[edit | edit source]

Nikhuru noopatxerya mwa nipuro nlo, naapattuxinwe mwaakha wa 1893 naitthanelinwe  Vila Barreto, ni naapakenye eterminaali ya xipooro aarwa opoortu wa oBeira. Mwaakha wa 1899 owerya wa ehoolelo waahithaamiheriwa oChimiala, muttetthe mmosa nenna va otthulinwe nsina na Mandingos ni opakeya muroromelo a epooma ela. Mwaakha wa 1916 muttetthe ola aahakhela nsina na Vila Pery, uupuweliwaka João Pery de Lind, muhooleli a elapo eyo mwa nikhuru na oMosambiki. Owelihiwa mwa mpantta wa epooma waakhumelenle mahiku 17 a Julyu a 1969, ni mahiku 12 a Junyu a 1975 etthuliwa nsina nlo na nenna va, mwa mutito wa muthukumano amaloko eetiherinwe muhooleli opatxerya oMosambiki, Samora Machel. Sooxuttihiwa saaleliwaka sinhimya wiira nsina nlo Chimoio ninrwa mwa nloko nimosa nampuwa memmo, nloko Moyo.[3]

Masukelo[edit | edit source]

Ephwanyaneyaka mwa maporo ala anriwa  "Corredor da Beira", ekhalannene ephiro ya mikukutta ni xipooro onlupanya Porto da Beira ni oZimbabwe, Chimoio okhuma khalayi ookhalana muttittimiho mwa mpantta wa masukelo, nnakhala orene mwa mpantta wa mpuwa wa oMosambiki.

Sootekiwa[edit | edit source]

Miyeettelo[edit | edit source]

Epoma ela entumphwa ni ephiro ya mikukutta N6, enlupanyera ni oManica, oHarare (Zimbábue) ni oBeira.

Mukhweihero mukina ootepaxa wuunnuwa xipooro a Beira-Bulauaio, onttopaanyerya epoma ela ni Epoortu ya oBeira sikhanlaya wetta sana miteko sa mmatta.

Epooma ela ninlelo yookhalana niporo nle ninkhuruwa nttheeke onriwa Aeroporto de Chimoio (VPY).

Oxutta[edit | edit source]

Ochimoio ookhalana nikhuro na Exikhola enriwa Faculdade de Engenharia Ambiental e dos Recursos Naturais, enirela mpantta ni Universidade Zambeze, nipuro nuulupalexa na muttetthe.[4]

Referências[edit | edit source]

  1. Lei nº 26/2013, publicada no Boletim da República nº 101, I Série, de 18 de Dezembro de 2013, pág. 1059-1061 (3)
  2. http://www.lam.co.mz/pt/content/download/3749/43677 Chimoio, o pequeno (grande) coração
  3. Mapa Rodoviário de Moçambique. Maputo: Administração Nacional de Estradas, Março de 2012
  4. Faculdade de Engenharia Ambiental e dos Recursos Naturais (FEARN). Universidade Zambeze. 2019.