Wp/tuo/Wapɨ̂

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | tuo
Wp > tuo > Wapɨ̂

Wapɨ̂ nɨkɨripɨ niî’. Bɨkɨ́ niîro’, teé kẽ’ra mehôta patî’. Teepagɨ́ sa’âri bɨhɨsehe niî’. Tee dɨká opapagá niî’. Patikã́ ĩ’yâ, teeré seé no’o’. Apé tero maa, mehô paâ, dɨpɨ teé weé no’o’. Tee dɨkáre ni’kâ mesa see neé kũu, yukɨ̂ dɨka me’ra umû bu’i paâ wa’a no’o’, tee pehérire miiárãha niîrã’. Teeré wi’ipɨ́ miáa’, bipê sàaseheparɨpɨ akó me’ra ni’kâ yami pose ako sãhá dɨpo no’o’. Ape nɨmɨ́, teeré kã’rí, sõ’kôropɨ oé, do’á, wa’î sãâ kûu, yãîro’ kãa sitísehe pe’tikã́ ĩ’yâ, mii dɨpó, ba’â no’o’. Apêyere kã’rí tu’a eha, piʼîpɨ pose yeé, diâpɨ dɨ’té po’okã’ no’o’ nimâ pe’tiáto niîrã’. Pɨɨá nɨmɨ be’ro, kãa sitísehe pe’tikã́ ĩ’yâ, ba’â no’o’. Apêyere yõkâ me’ra pẽ’ê more sĩ’ri no’o’. Kàa sitísehe pe’titísehere ba’ârã’, wẽriâ wa’a no’o’.[1]

Referências[edit | edit source]

  1. Ramirez, Henri & Alfredo Miguel Fontes. 2001. Ye'pâ-Masa Yee Niisehétisehe: A vida dos Ye'pâ-Masa. Manaus: Editora da Universidade do Amazonas. (Biblioteca Digital Curt Nimuendajú, Atribuição 3.0 Não Adaptada (CC BY 3.0))