Wp/tuo/Ohôka

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | tuo
Wp > tuo > Ohôka

Ohôka ya’sasehé, sõ’asehé niî’. Ohôka parori ãyuró upîritisehere besé, dɨ’a yoó no’o’ oteátehere. Yukɨ̂ bɨkɨrore ãyuró nuhú’. Yukɨ̂ wi’maro maa, apé terota ãyuró nuhú’. Ohôka bu’bêrã’, neê asisehé ba’âti, neê asisehé sĩʼrití, neê pĩkoroá noho, neê ĩ’ia nohó ba’âti, neê numiâ kẽʼrare wã’yatí weérã’ bu’bêma. Bu’bê lu’a eha’ka beʼropɨ kẽʼrare, sihô nemo peo weemá. Tohô weé’ke ãyuró pĩ’rí, ãyuró dɨkâti weé’. Pehé ohôka ɨárã’, ni’karẽ́ weseri weemá. Pehâ, bɨkɨ́ niikã́ ĩ’yâ, tee parórire soê ba’a, do’á ba’a weé no’o’.

Pe’êrã’pɨa’ maha, opâ tõ’ori dɨ’té, tohô weetírã’, pi’sêripɨ pe e sãa, wi’ipɨ́re mii tohá eta, niî peʼtisehere opâ tõ’ori dɨ’té, wi’i umúpɨ dɨʼté õ’okã’ no’o’. Peêru weerã́tirã’, teeré mii dihóo’, burê, do’á, doké, peêru-ãhuga me’ra moré, be’ró, ãrɨ̂ koo me’ra piô, tõhôpahapɨ po’o weé, peêruparɨpɨ, tohô weetírã’, peêru yukɨ̂sɨparɨpɨ pose yeé, moʼâ, paʼmɨkã́ ĩ’yâ, sĩ’rí noʼo’.

A’tikésehe ɨ̃rê niî’: sõ’asehé, ya’sasehé, bohó, dasiátu. Ɨ̃rê katisehé peherire wa’amií,tutûro dɨʼpôkà, tohô weetírã’, umû ni’kâro wihiro di’tâpɨ yaa kũú weé no’o’, kape kũúrã’. Ɨ̃rê yõori pakâ kuresehe niikã́, miáa’, wesêripɨ opâ kaari otê no’o’. Ãyuró dɨkâ yoorãre, pɨɨá kɨ’ma beʼrota yẽ’ê toha’. Tohô wa’âro’, nukûkãpɨta teé tõ’ori duhî mɨhatikã’. Kɨʼma yapá, tohô niikã́, po’êkɨ wã’kóo’ri tero sõ’â’.

Tii kurá nohore, teeré wehê, do’á, sĩ’rí noʼo’. Beʼropɨ́ sĩʼriárãha niîrã’, apêyere do’á, di’tâpɨ yaákã’ no’o’. Teeré pɨɨá muhi-pũu be’ro, tohô weetírã’, i’tiá muhi-pûu be’ro pĩâ, àrɨ̂ koo meʼra ako pió, sĩ’rí no’o’. Tohô weé’ke pũûro waro niâ’. Apêye ɨ̃rê ãyuró pu’sisehére do’á, sɨ’â, ɨ̃té, tẽrê-pi’seripɨ pose yeé weé no’o’. Teé wamêti’ ɨ̃rê po’ka. Beʼropɨ́, a’teré mehô ba’â, sĩ’rí weé no’o’.[1]

Referências[edit | edit source]

  1. Ramirez, Henri & Alfredo Miguel Fontes. 2001. Ye'pâ-Masa Yee Niisehétisehe: A vida dos Ye'pâ-Masa. Manaus: Editora da Universidade do Amazonas. (Biblioteca Digital Curt Nimuendajú, Atribuição 3.0 Não Adaptada (CC BY 3.0))