Wp/tuo/Ãhâ

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | tuo
Wp > tuo > Ãhâ
Ãhâ-de’ya[1]

Ãhâ tiikérã niîma:

Ãhâ kãrírã’ di’akɨ̃hɨ yukɨ̂gɨ bu’ipɨ niîma. Naâ kãrirí dɨpɨ di’akɨ̃hɨ kãrimá. Boʼreátoho dɨporo, kãrêkẽ’ uurí tero, uú wã’kama. Bo’rê ke’akã, diháa’, a’mâ ba’a kũu siharã wa’âma. Naâ no’ó bokasehê ba’âma ãhuá, ye’yêroa, poreroá, meká, butuâ. Yukɨrí dɨ’pôkã die kũúma. Naâ dierí ya’sasehé, do’bêritisehe niî’. Naâ paharã́ põʼratíma. Naâ põʼrá, naâre nɨrɨkã́, yẽêro doka, tohô weetírã’, pũrî doka momê sàha, du’ti mɨháma.

Naâ noho wɨɨ tutuátima. Nikɨ̂re wɨɨ́’kãa’rã’, kãʼrotá wa’â, birɨ̂ ke’a wa’ama. Diâpɨ kẽʼrare, kãʼrotá wɨɨ́’kãa’, dokê pa’a wa’ama.

Naâ diʼí butisehé niî’. Ba’akã́, ãyuró ɨ’seâ’.[2]

Referências[edit | edit source]

  1. Ramirez, Henri. 1997. A Fala Tukano dos Ye’pâ-Masa, Tomo II: Dicionário. Manaus: Inspetoria Salesiana Missionária da Amazônia, CEDEM.
  2. Ramirez, Henri & Alfredo Miguel Fontes. 2001. Ye'pâ-Masa Yee Niisehétisehe: A vida dos Ye'pâ-Masa. Manaus: Editora da Universidade do Amazonas. (Biblioteca Digital Curt Nimuendajú, Atribuição 3.0 Não Adaptada (CC BY 3.0))