Jump to content

Wp/mjx/Santal Hul

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | mjx
Wp > mjx > Santal Hul

Santal hul do ehoṕ lena 1855 sal re. Iṅrej amol re zamindar, mahajan ar Iṅrej kormocạri ko hoṛ cetan nahacar ko ehoṕ let́te unku birudh Santal ko hul let́a. Iṅrej birudh re niạ ge pạhil lạṛhạy kana goṭa bharot disom re. Niạ lạṛhạy re Sido ar Kạnhu Murmu, Cãd Murmu, Bhayro Murmu nuku pun boyha ar bar kuṛi boyha Phulo̱ ar Jhano Murmu teko do ạguwạn leka teko tahẽ kana. Sipạhi hul renaḱ ehoṕ hõ Santal hul khon geko ńam let́a.

Nagam[edit | edit source]

1855-56 sal re Santal ko iṅrej sorkaraḱ rõjon khon bańcaoḱ lạgit́ ko lạṛhạy let́a. Ona sãote sudkhor, mohajon ar bebsayik birudh rehõ ko lạṛhạy let́a. Alada Santal disom benao lạgit́ niạ hul do huy lena. Bharot disom renaḱ Dạmin-i-koh re Santal hoṛ ko jạsti geko tahẽ lena ar nitoḱaḱ Birbhum jela renaḱ Bhognaḍihi ạto khon ge hul do ehoṕ lena.

Sido ar Kạnhu tạkin[edit | edit source]

Sidu aḱ janam do 1825 sal re huy lena ar Kạnhu aḱ janam do 1828 sal re huy lena.

Etohoṕ[edit | edit source]

Santal ko cetan re jomidar mahajon ko aḱ nahacar bạṛti lenkhan sido ar Kạnhu unku eraṛ re lạṛhạy lạgit́ kin ṭhạwkạ ket́ a. Ona lạgit́ 1855 sal re bhognaḍihi jaher re 10,000 hoṛ ko jawra lena. Pipṛa ạtu rinić des mạjhi haṛma mạjhi ar ar candray mạjhi, amgạchiyạ rinić gạrbhu mạjhi, simutoli ạtu rinić dhonray hembrom liṭipaṛa ạtu rinić lal mạjhi ar bhuglu pargana, paḍerkolar ạtu rinić sạmu pargana eman selet́ ko tahẽ kana.

1855-56 salre huy akan hulre iṅrej sorkar hạti, sadom ar bạnduk koy bebhar let́a. Hoṛ hopon kodo aḱ sar niạ tege ko lạṛhạy let́a.hul okte gelsay gel iṅrej ar hoṛ ko bõga tala lena. Hoṛ hoponaḱ hul ńelte iṅrej sorkar e botor utạr lena. Lạṛhạy re sido, Kạnhu, cãd, bhayro ko bõga tala enkhan 1856 sal renaḱ iṅreji nobhembor cãdo re hul do mucạt́ lena.

Hul renaḱ jạruṛ katha ko[edit | edit source]

1ᱹ 1855 sal renaḱ 30 jun birbhum jela renaḱ bhognaḍih ạtu re gelsay pegel hoṛ ko jawra lena. Ona jawra khon ge sido - Kạnhu hul kin hoho let́a. Õḍe khon ge hoṛ hopon ko kolkata re boḍo laṭh ṭhen ạydạri baḍay oco lạgit́ te taṛam ko ehoṕ let́a (the first long march has organised during the santal rebellion in the history of indian sub-continent).

2ᱹ Sido Kạnhuwaḱ hul ḍahar pãja katet́ julạy cãdo renaḱ 7 tạrikh dighi thana ren daro̱ga moheslal sãwte gel are hoṛ ko goć ket́ kowa.

3ᱹ Iṅrej ko birudh niạ hulre hoṛ hopon sãote Kumar, Teli, Kormokar, Camar, Ḍo̱m ar reṅgeć hindu, muslạ hõko tahẽ kana.

4ᱹ Santal hul do Bharot disom phurgạl renaḱ khạli pạhil lạṛhạy sumuṅ do baṅ tahẽ kana, nowa do rẽgeć ar kisạṇ hoṛaḱ pạhil lạṛhạy hõ tahẽ kana.