Jump to content

Wp/mjx/Oḍisa

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | mjx
Wp > mjx > Oḍisa

Oḍisa (ଓଡ଼ିଶା) do India disom reaḱ samaṅ nakha re menaḱ mit́ṭaṅ ponot kana. Noa reaḱ końe samaṅ re Pochim Baṅla, końe re Jharkhand, końe pace re Chottisgoṛ ar etom pace redo Andhra Pradesh menaḱa. Ot aṭet́ lekate do nõwa are ar hoṛ el lekate do gemit́ ṭhãw e ameṭ akat́a. Noḍenaḱ sorkari pạrsi do Uḍiạ kana. 2011 hoṛ lekha lekate nõwa ponot redo 33.2 million hoṛ uḍiyạ pạrsi ko bebhara. Nõwa reaḱ mare ńutum do koṛiṅgo tahẽ kana. Nõwa ponot do 1 epril 1936 sal re benãw lena. Onate bochor ge 1 April hiloḱ do Utkoṛ Mahã mente ko manawa. Bhubnesor nõwa ponot reaḱ joto khon maraṅ nagar ar raj gaṛ kana. Irạl sayaṅ khon bisti somoy hạbić noḍenaḱ rajgaṛ do koṭok tahẽ kana. Raj gaṛ do 18 epril 1948 hiloḱ bhubnes̃wor te ucạṛ lena. Jeget reaḱ joto khon jiliń gaḍa bãd hirạkud nõwa ponot reaḱ sombolpur honot re menaḱa. Ona chaḍa o̱ḍisa re arhõ ạḍi gan ńel joṅ ṭhãw menaḱa. Puri reaḱ jogonath mondir ar rat or ḍo jeget jakat hoṛ ko baḍay akaḱa. Puri reaḱ jogonath mondir, konarko reaḱ Siń Cãdo mondir, Bhubnesor reaḱ Liṅgoraj monḍir, Khonḍo Giri, Uḍoy Giri, Dhõwṛi Giri eman noa ponot reaḱ ńel joṅ ṭhãw kana. Balesor reaḱ Candipur re duḱ daram ghạṭi menaḱa.

Nagam[edit | edit source]

Ńutum[edit | edit source]

O̱ḍisa ńutum do Uro, Uḍro eman mare ạṛạ khon hatao akana. Pali ar Sanskrit sãohet́ re Uḍiyạ hoṛ do o̱ḍoko o̱ḍro ko meta koa.

Ńutum bodol[edit | edit source]

Maṛaṅ do Oḍisa ar Oḍiya do English ar Hindi te Orissa ar Oriya mente ko olet́ tahẽn. 2008 sal Jun cãdo 9 mạhit hiloḱ ponot kebineṭ re Orissa ar Oriya bodol te Odisha ar Odia ol lạgit́ prosṭab ạguyena. 2008 sal ogosṭo re ponot bidhan sobha re prostab ạguyehna ar bohumot sãwte hatãw ena. Nõwa do 2010 sal re bojeṭ odhibeson re loko sobha re ạguyena. Rabaṅ odhibeson reaḱ puylu din (Okṭobor 9, 2010) re nõwa do sorasṭro pi cidamborom lok sobha re ạgu leḱa. Ona tayom nõwa ḍisom gomke ṭhen bheja lena. Nõwa do 2011 sal nobhembor 4 hiloḱ bharot rinić ḍisom gomke pas keḱa.

Jila ko[edit | edit source]

O̱ḍisa reḍo 30 goṭaṅ jila menaḱa. Ona reaḱ ńutum kodo--- onuguṛ, bõwdho, bhodrok, bolaṅgir, borogoḍ, bales̃wor, koṭok, debogoḍ, ḍheṅkanaṛ, gońjam, gojopoti, jharsuguḍa, jajpur, jogotsiṅpur, khorda, kendujhor, koṛahanḍi, kondhomaṛ, korapuṭ, kendrapoḍa, malkangiri, moyurbhõj, noboroṅpur, nũwapoḍa, noyãgoḍ, puri, rayogoḍa, sombolpur, subornopur, sundorgoḍ.

Jillạ Maraṅ nogor Aytan (ᱠᱤᱢᱤ.) Hoṛ el Secet́ dor Block el Panchayat el
Onuguṛ Onuguṛ 6,347 12,71,703 78.96 % 08 209
Koṭok Koṭok 3,915 26,18,708 84.20 % 14 342
Koṛahanḍi Bhobanipaṭṇa 8,197 15,73,054 60.22 % 13 273
Kondhomaṛ Phulbaṇi 6,004 7,31,952 65.12 % 12 153
Kinńjhir Kendujhor 8,240 18,02,777 69.00 % 13 286
Kendrapoḍa Kendrapoḍa 2,546 14,39,891 85.93 % 09 230
Ko̱rapuṭ Ko̱rapuṭ 8,534 13,76,934 49.87 % 14 226
Khorda Khorda 2,888 22,46,341 87.51 % 10 168
Gojopoti Paroṛakhemunḍi 3,056 5,75,880 54.29 % 07 129
Gońjam Chotropur 8,033 35,20,151 71.88 % 22 475
Jogotsiṅpur Jogotsiṅpur 1,759 11,36,604 87.13 % 08 194
Jharsuguḍa Jharsuguḍa 2,202 5,79,499 78.36 % 05 78
Ḍheṅkanaṛ Ḍheṅkanaṛ 4597 11,92,948 79.41 % 08 199
Debgoḍ Debgoḍ 2,781 3,12,164 73.07 % 03 60
Noboroṅpur Noboroṅpur 5,135 12,18,762 48.20 % 10 169
Noyagoḍ Noyagoḍ 3,954 9,62,215 79.17 % 08 179
Nuwapoḍa Nuwapoḍa 3,408 6,06,490 58.20 % 05 109
Puri Puri 3,055 16,97,983 85.37 % 11 148
Borogoḍ Borogoḍ 5,832 14,78,833 75.16 % 12 248
Bolaṅgir Bolaṅgir 6,552 16,48,574 65.50 % 14 285
Balesor Balesor 3,706 23,17,419 80.66 % 12 289
Bowdho Bowdho 4,289 4,39,917 72.51 % 03 63
Bhodrok Bhodrok 2,788 15,06,522 83.25 % 07 193
Moyurbhõj Baripoda 10,418 25,13,895 63.98 % 26 382
Malkangiri Malkangiri 6,115 6,12,727 49.49 % 07 108
Jajpur Jajpur 2,885 18,26,275 80.44 % 10 280
Raygoḍa Raygoḍa 7,585 9,61,959 50.88 % 11 153
Sombolpur Sombolpur 6,702 10,44,410 76.91 % 09 148
Subornpur Subornopur 2,284 6,52,107 74.42 % 06 96
Sundorgoḍ Sundorgoḍ 9,942 20,80,664 74.13 % 17 262