Wp/igl/Flora Nwapa

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | igl
Wp > igl > Flora Nwapa

Ma bí Florence Nwanzuruahu Nkiru Nwapa ochù ejodudu nolu mégweta ódò 193, i la kwu ochù ékégwa nolu mí egwefa ódò 1993), Nwapa chi otakada ya ko Nwapa chi iyé African Literature abajio ma dó. Nwapa chi onobule ejodudu kí amí enéfu Britiain dí otakada ñwu dufu. Otakada. Otakada kí ko kí amoné mó nyo’yo ajane ugbo dú chi Efuru má do. Eko kù mà publish otakada lé chí odo 1966, abo kí publish otakada Nwapa chí Heinemann Educational Books.[1]

Nwapa ché publishi amí African literature wéwé.[2] Nwapa chi onobule ejodu kí chi edudu kí chané Publishing ódù publishing ñwu chi Tana Press ódò kí ní printing press lé chi ódò 1979 efewo Nigeria in 1970. Nwapa chané Ukólò government anubi ijabe Biafran, un.[3]

Ohiala

Abakwane Kpai Ukoche

Ugbo kù mà bí Nwapa chi Oguta,[4] Oguta chi ane ami igbo i de ejowo south-eastern Nigeria, Nwapa chi oma ejodudu efi ami oma mefa ki attah nwu kpai iye nwu bi. odu iye nwu chi Christopher Ijeoma, ukolo agent ya che kpai United Africa Company, odu iye nwu chi Martha Nwapa, ukolo ki ya che chi teacher drama.[5] Ugbo ki Flora Nwapa chi ukochare kpa chi unyi ukoche ki di Oguta, Secondary School Elelenwa efewo Port Harcourt kpai CMS Girls School, Lagos. Odo 1953, eko ki nwapa chi odo mi ogwu nyomelu nwapa loti unyi ukoche utogba. Odo 1957, eko ki chi odo ogwu nyomefa Nwapa ni B.A. degree gwi University College, Ibadan, alu ki chegba gwi Ibadan Nwapa loti Scotland, Diploma efu Education gwiEdinburgh University odo 1958.[6]

Akwora Unyi

Flora Nwapa ní amí Oma méta: Ejine Nzeribe Uzoma Gogo Nwakuche manyí Amede Nzeribe. Odù ókò ñwu chí Chief Gogo Nwakuche.[7]

Ukólò Teacher kpaí Ukólò governmenti

Alù kí Nwapa dabí wí Nigeria, Nwapa chané Ukólò kpai Ministry eyi Education efewo Calabar, ódò kí tí Ukólò lé knó chi ódò 1959. Nwapa chané chi ukolo kpaí Queen's School Enugu, enwu kí ma amoma chégbulu chí subjectí enefu kpaí geography gwí ódò 1959 atí ódò 1962. Nwapa chí ukolo arone Registrar, University of Lagos (1962–67).[2] Adubí ogwú Nigeria ódò 1967–70, Nwapa chané ukolo kpaí Minister eyí Health kpaí Social Welfare owo stati East Central (1970–71), Nwapa ñwo chi ukolo minister eyí ané survey kpaí urban Development gwí ódò (1971–74).[1] Nwapa ñwo chí ukolo lecturer kpai Alvan Ikoku Federal College of Education efewo Owerri, Nigeria. Ódò 1989, ma chi Nwapa dago ki chí professor creative writing she was appointed a visiting professor of creative writing at University of Maiduguri.[8]

References

  1. 1.0 1.1 Leisure, Susan "Nwapa, Flora", Postcolonial Studies @ Emory, Emory University, Fall 1996.
  2. 2.0 2.1 Literary Encyclopedia
  3. Agbo Njideka (2019-01-13). "Florence Nwapa: The Mother of African Literature". The Guardian (in en-US). Nigeria. Retrieved 2022-05-22. 
  4. Hamilton, Janice, Nigeria in Pictures, p. 71.
  5. "Interesting Things About Flora Nwapa, Nigeria’s First Female Novelist", Information Nigeria, 1 March 2013.
  6. Hannan, Martin, "Untold stories of Edinburgh University alumni told in new project", The National, 3 December 2018.
  7. Akinbode Ayomide (2019-01-13). "Flora Nwapa: Mother of Modern African Literature" (in en-US). Retrieved 2022-05-22. 
  8. "Flora Nwapa's sweet remembrance at UNIMAID". Tribune Online (in en-GB). 2016-12-04. Retrieved 2022-05-22.