Wp/fvr/Darfur'íŋ órréŋjáge'ŋ

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | fvr
Wp > fvr > Darfur'íŋ órréŋjáge'ŋ

Darfur'íŋ órréŋjáge'ŋ wǎy órréŋ kí doráterere Darfur'íŋkwáŋ írí ila dɨo-lé ǎl deer tókkeŋdi kééŋá Sudân Dʉgʉ́. Namá in nyeŋa nás kwa nyéttiŋ ka̱lʉŋɨ âl órréŋjáge waarkʉŋo-ii ayéŋápíri 21'ŋ dɨó. Órréŋjáge, ila ǎl-si jáwla kin órréŋáŋ írí Fur, Masalit na Zaghawa'ŋ órréŋáŋ írí, ǎl yé-ii ná júndí ná Bá̱rʉ́ŋósuŋŋáŋdɨo Ja̱nɨ Jansáŋtoŋíŋ kwa dǐŋa-sí ja̱nɨ́onjaráŋ/ja̱nɨ írí já̱bɨ́e âl-si ja̱nɨŋa kʉ̂ŋʉl dʉldɨŋ'íŋ: jáadurúŋ, jʉrrʉ̂ŋ na ázzíbeŋjáa'ŋ/táltíleŋjáa'ŋ sábbá. Inǎl bá Eric Reeves kwá, dogólá in áláŋ míri-lé suŋŋá ná "ka̱wŋi, jáadurúŋ, jʉrrʉ̂ŋ, díákuro, ulluûllu na íya na báa na aala'ŋ wa̱rɨŋ".

Jʉ́ʉ́r namaŋ deer ǎl-si ka̱yɨ́ŋɨ ná keeriŋi Darfur Sudan dʉgʉ́'ŋ akʉ́raŋáŋjá̱nyʉ́ŋɨ-lé ǎl-si main in tuuŋa ná deerdɨokwaŋ Khartoum'íŋ bá̱rʉ́'ŋ kuriŋa'ŋ táas kí kʉrɨŋíŋjéérokwǎ aw Darfur dɨó. Jandiwa̱rɨ̂g na Arrájeeŋ'íŋ Júnyúŋo na Sudân'íŋ Jaráŋ'iŋ Júnyúŋo/Daálim. Kʉrɨŋíŋjéérokwǎ dééŋ jʉʉŋ-lé kí duál Nooyóŋ 2003 kɨ́sɨ́ŋʉl ilâiŋ ʉʉ́ŋ ǎl Darfur'íŋ soóríŋjándi kí "tiríjinniŋa'ŋ sabba namaŋ jombóró-le kí Khartoûm". Kí duál Kósoŋáŋ 2003, ǎl kʉrɨŋíŋjéérokwǎ deeríŋtááríŋ kʉllʉŋáŋdɨroŋ-sí kʉtʉrʉl namaŋ jawilíŋwʉoŋa'ŋ tɨ́bó-sí gumajásíŋó/ kéyé nás ká̱rgɨ́e, kʉrɨŋ namá píŋígɨ́ɨ́reŋ piá. In namá yé-ii ná júndí ná kuriŋa dǎlimatʉ́ʉsa-sí ba̱rɨŋa kaníe áláŋ kʉrɨŋíŋjéérokwǎ-sí kawe nás kágía. Iláiŋ teéja namá yé kéŋá nás durúŋ walagal kíkʉrro'ŋ ʉʉŋa na wǎy suŋŋâ pǒy Darfur'íŋ ba̱rʉ́ŋkwǎŋ írí.

Órré'ŋ deer Darfur dɨó míŋ ǎl-si tuuŋa á keeraba kí dɨɨ́ŋɨŋjaáŋo míŋ kééŋ kɨɨ́ŋó-le. Darfur kwa niiníŋ ba̱rʉ-ii áláŋ míriŋa osondíg ka̱a̱ŋʉl na dákkindi órréŋa 80 si kee. Darfur namá sabbaŋa a̱w ŋááríŋ: “Kwa kila ǎl suri in ka̱wle âl kwa dɨkkóŋa gé Aprɨ̂gɨáŋ' dɨ́eŋ dɨɨrɨ́eŋ jôŋ suŋŋáŋ ere tʉʉriŋnadʉoŋkwǎ gé, na kila ǎl suri in ka̱wle âl solóŋa gé 'Arab' dɨ́eŋ dɨɨrɨ́e írííríŋpa̱rɨgkwǎ ge na baíma dáldákwǎ ge”.

In 2013 Bá̱rʉ́ŋáŋ Jɨrgɨ́ŋó in-si gánníneŋ piá âl kwa 300,000 kʉ́sɨŋɨ órréŋjágeŋ tin-lé, dééŋ jɨɨn-lé, Sudân'íŋ kuriŋa'ŋ jilmó wala jawríŋí in-si kárríe âl ila wǎyŋáŋ diigiŋ "saasuŋŋá appá-ii". Kí 2015, wǎyŋáŋ diigiŋ yét asá gánnineŋ káwe áláŋ niin pa̱a̱gʉl 100,000 na 400,000.

Deer'íŋ tʉlʉlʉ kíkʉrro ǎl-si tuuŋa namaŋ 2016 ǎl-si dééle kuriŋa urrúŋbanya'ŋ ba̱rɨŋa táárí káwe Darfur'íŋ kwa'ŋ írí. In namá yé-ii ná kwa míriŋa kɨ́eŋ lóóŋá kundíe kí jʉrrʉ̂ŋ deer'íŋ ʉʉ́ŋ. Namaŋ áláŋ kǔyŋá míriŋa 3 lé suŋŋá nás deerkóór'iŋ ʉʉ sʉʉ́r dɨ́rró eŋa.