Wp/fvr/Ʉʉ́r

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | fvr
Wp > fvr > Ʉʉ́r

Ʉʉ́r yé Apríkáŋáŋ karâb ka̱nsʉdʉŋo-ii naŋ karɑ̂bzongotedʉŋo-ii nas tóóríŋá oŋŋal kee, na yé karab saasuŋá kurrâ-ii na dǎyjaágoŋdʉŋoŋ appa sʉʉrʉ-lé bá yé-ii. Namá tóórígíŋ tiin-lé karaba kerŋa utoŋa osonaɨɨs ka̠ɨŋ na in lʉʉŋɨŋɨ na ʉʉ́r marraŋ assaŋ tiin-lé nyéttíŋ pááneŋɨŋɨ (wa̠rɨ ɨŋɨ) nama yé dééŋ jaluŋ-lé asáŋ yé sí ki karabâŋ kerŋaŋ kergel jáa.

Yé kuy na tarŋâs susuŋa kurrá kee, na dééŋ soor kúrnyâ-ii nama yé rʉkkoŋáŋ karâb-ii ná ba̠rʉ Tasatdíŋ sabba rɨɨŋ ere ka̠ɨŋ namaŋ niiŋ ba̠rʉ Apríká Saɨdɨŋ sabba sa̠ɨd ereŋ jawŋí na Nɨjɨrɨŋ sabba dʉ́gʉ namaŋ hiŋ Soomalíŋ sabba sǎba eréŋ jaagó. Nama ʉʉ́r soŋŋáŋ ere lóóŋá kʉʉmo-lé a̠w na lóóŋá as bʉʉs na kuruŋá soŋŋá kee. Nama dééŋ na̠mɨ aani kuruŋaŋ kawga na kuruŋaŋkwǎ namaŋ kuruŋaŋ na dǎyŋaŋ dorŋa namaŋ ka̠rɨŋ eréŋ dɨeŋ orré-si in ka̠rɨya alda nama dǎyŋa nama írí kwa-sí aami ki la la osomjâmkwa déé-lé á péégéliba. Nama yɨeŋ si gal anniŋ aame ye mʉʉrʉ na jáárá, na toorotiwal na ʉʉníe.

Nama ʉʉ́ra yɨeŋ miŋ ná ka̠ɨŋ kééŋ perněŋa bá lóó tog ɨleŋi kī muráŋa nas kɨ kɨeŋ dogóla suur rɨgɨ̄ŋá na keya nas suur á rɨ́gɨ́ŋába ɨdɨ́ŋ na keya yɨeŋ jɨrgɨ́ŋó suuríŋ na kʉrronjamiŋo-is kí déér pɨe nas kɨeŋ kuyŋa-sí ba̠rɨŋaŋ lóó láárí pɨe. Keya páala yɨeŋ delleŋ gé nas nesel si ka̠ɨŋ ałŋ perněŋa búlal ná da̠rɨŋ kaál, ɨdɨŋ na perněŋa yɨeŋ dellíŋ gé nas dógólaŋ jʉrʉ́nyô kura ladde.  

Nama niiŋ tóórig namaŋ naáŋ tiin-lé (môda) kwa ʉʉ́r-sí ba inka̠llʉ ná a̠rɨ perje-dig nama ilaiŋi nas galaŋáŋǔlǔjaldó kwas ka̠rɨ́ŋéli na domboreŋa-le na karjajáŋjaluŋ-lé dog ta̠bʉliŋ si ka̠rɨŋéli. Jetérêŋkará̠baŋ Iríjaaŋ (ta̠bdɨŋ) Ba̠rʉŋasuŋŋáŋdɨo Daarates in si kergeltes piyá al Ereŋalésjásáríŋ aláŋ pááneŋɨŋɨ, nama ilaiŋi na lóóŋá soŋŋá-lé wa̠rɨ ɨŋɨ al yɨeŋ tóóríg déélléŋ ka̠ɨŋ. Marraŋ ʉʉ́ra dog-sí ka̠ɨŋá ná lóóŋá soŋŋá-lé ka̠ɨŋ inna ba̠rʉŋaŋdáárí na karábaŋ jaábil ná ganneŋ asá kí ayé 2016 eŋa in gís páálí ʉʉ́ra ǎl juuta ka̠ɨŋ ǎl míŋ  97,500 dákkindíŋ péégétiya na dárá-lé (toŋa-lé) ǎl 1,144 péégi líya.