Wp/dga/Nana Akufo-Addo

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | dga
Wp > dga > Nana Akufo-Addo

Nana Addo Dankwa Akufo-Addo,[1] (dɔgebo bebiri 29 Toloŋ kyuu 1944) e la Ghanaian pɔleteesa naŋ e Ghana yidaandɔɔ a yi 2017 saŋa.[2][3][4] O da e la Attorney General yi 2001 te tɔ 2003 ane Minister ko Foreign Affairs yi 2003 te tɔ 2007 Kufuor naaŋ wagere.[5]

Akufo-Addo piili la yidaandɔɔloŋ boɔbo 2008 poɔ ane 2012 poɔ la maale, a buyi zaa o maŋ gaa la Wɔɔ paate (NPP) bie yuori eŋɛ. A gbɛre buyi zaa eŋɛ o maŋ le la ko Kataweɛ paate bie: John Evans Atta Mills 2008 poɔ ane John Dramani Mahama 2012 poɔ. A 2012 general elections, naŋ da wa baare, o deɛ da ba sage a lɛ, a da de a yɛlɛ gaa ne kɔɔte na tage a electoral results, kyɛ Ghana supreme Kɔɔte da wuli ka Mahama la di a gyongyoŋ.[6]

Ba da la iri o la ka o e a Wɔɔ paate yidaandɔɔloŋ bie a bota soba kyaare ne a 2016 general elections, ŋa eŋ, o da tõɔ la Mahama deedee lɛ a deŋɛ eŋ ( naŋ di ne 53.85% yi a nuuri ), naŋ e a danweɛ soba Ghanaian presidential election poɔ neɛ naŋ ba be naaŋ kyɛ di ne yageroŋ deedee a foɔrɔ soba.[7] A da la e a danweɛ soba neɛ naŋ ba be naaŋ kyɛ daa yidaandɔɔ naŋ be naaŋ lɔɔ.

O la maale die la deedee ne yageroŋ a 2020 general elections eŋɛ a foɔrɔ sobaŋ ( di ne 51.59% yi a nuuri), a daa Mahama lɔɔ a buyi soba.[8][9][10]

Disembare 2021 poɔ, Akufo-Addo polle ka o na bu la a gbɛre bota vuo bogi begere a Ghanaian constitution poɔ, a ko la gaa a bota soba 2024 poɔ.[11]

Nyɔvore Piiluu ane Ganzanne

Ba dɔge la Nana Addo Dankwa Akufo-Addo swalaba Aŋkara poɔ Ghana, 29 Toloŋ kyuu 1944 eŋɛ, ko prominant Ghanaian royal ane political yideme naŋ e Adeline bidɔɔ ane Edward Akufo-Addo.[12][13] O baaba Edward Akufo-Addo naŋ yi Akropong-Akuapem da e la Ghana chief justice bata soba a yi 1966 te tɔ 1970, dakogi zu soba ko a 1967-68 constitutional commission ane a non-executive yidaandɔɔ ko Ghana yi 1970 te tɔ 1972.[13] Akufo-Addo's Ma-gbɛre nabaale la Nana Sir Ofori Atta, Akyem Abuakwa Naa, naŋ da e mɛmba ko a executive council ko a Gold coast governor sɛre ka Ghana nyɛ sommeŋɛ.[13] O e la Kofi Asante Ofori-Atta ane William Ofori Atta puree bie. O are-nabaale la J.B. Danquah,  a mɛmba kaŋa ko The big six.[14]

O piili la o peramere ganzanne Government Boys school, Adabraka poɔ,  a puoriŋ ka o leɛ gaa Rowe Road school, a zaa Accra central poɔ. O gaa la England na te zanne o o-lɛvɛl ane A-lɛvɛl E-nyɛ Lancing college poɔ, Sussex, be ka ba eŋ o yokpɛgelaa ''Billy'' a kpɛ a Anglican sagedeebo. O piili la a philosophy, politics ane economics course New college poɔ, Oxford, 1962 poɔ, kyɛ leɛ ka a ba kɔɔre a puoriŋ.[15] O leɛ wa la Ghana 1962 poɔ na wa wuli Accra Academy poɔ, sɛre oŋ gaa na te kanne economics a Yuniveniti of Ghana, Legon, 1964 poɔ, o nyɛ la Bsc(Econ) degeree 1967 poɔ.[16] Beɛlɛ beɛlɛ lɛ ka o gaa Middle Temple ka ba nyoore o, ka o leɛ lɔɔyɛ a apprenticeship system naŋ e a Inns of court eŋɛ, be ka ba ba soorɔ formal lɔɔ degeree yɛlɛ.[17] Ba da boɔle o la a English Bar ( Middle Temple ) bɛntuuri kyuu 1971 poɔ.[18] Akufo-Addo ne a Paris ɔfere ko a U.S. lɔɔ firm coudert Brothers toŋɛɛ la. 1979 poɔ, o co-found la a lɔɔ firm prempeh ane co.

Meŋɛ Nyɔvore

Akufo-Addo yi la Akropong-Akuapem ane Kyebi naŋ be a Taŋgõɔ Irigiŋ ane o baaba ne o ma zaa e la Presbyterian.[19][20] O kuli la Rebecca Akufo-Addo (née Griffiths-Randolph ) gyɛɛgye Jacob Hackenburg Griffiths-Randolph bipɔge, the speaker of the parliament of Ghana a third Republic wagere. Akufo-Addo da daŋ taa la pɔgeba bayi sɛre kyɛ wa kuli Rebecca. Ba yoe la Remi Fani-kayode ane Eleanor Nkansah-Gyamenah. Akufo-Addo kultaa ne Remi baare ne la kultaa wɛltaa ba naŋ wa laŋ zeŋ ta wagere kaŋa, kyɛ Akufo-Addo ne Eleanor kultaa baare ne la kūū.

Akufo-Addo taa la o meŋɛ bi-dɔgere banaare ane o yɔɔ bie bon-yeni: Gyankroma, Edwina, Adriana, Yeboakua ane Valerie. O danweɛ kultaa ne Remi, Nigerian neɛ ko o la bipɔgeba bayi ane o kultaa buyi soba ne Eleanor ko o la bipɔge.

Sommo Yizie

  1. https://web.archive.org/web/20170211082302/http://www.lancingcollege.co.uk/media/news/article/4865/OL-Elected-President-of-Ghana
  2. https://citinewsroom.com/2020/05/covid-19-nana-addo-joins-world-leaders-in-signing-peoples-vaccine/
  3. https://citinewsroom.com/2021/05/akufo-addo-to-address-ghanaians-on-covid-19-fight-tonight-6/
  4. https://www.ghanastar.com/news/nana-akufo-addo-is-the-new-president-for-ghana-heres-his-inauguration-speech/
  5. http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/people/person.php?ID=253
  6. https://web.archive.org/web/20130927173514/http://akufoaddo2012.com/subcat_select.php?catID=1&linkID=1&url=Nana%20Akufo-Addo
  7. https://www.washingtonpost.com/national/world-digest-dec-9-2016/2016/12/09/f2426996-be24-11e6-94ac-3d324840106c_story.html
  8. https://www.graphic.com.gh/news/general-news/akufo-addo-elected-president-of-ghana-for-second-term-with-51-59-per-cent-of-valid-votes-cast.html
  9. https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-12-09/ghana-s-president-akufo-addo-wins-re-election-with-52-of-vote
  10. https://theaccratimes.com/president-akufo-addo-sworn-in-for-a-second-term/
  11. https://www.reuters.com/article/africa-democracy-ghana-idAFL8N2ST3MR
  12. https://www.presidency.gov.gh/index.php/governance/the-president
  13. 13.0 13.1 13.2 Duodu, Cameron (April 2014). "Why Akufo-Addo chose caution, not confrontation". New African.
  14. http://www.primenewsghana.com/politics/salute-the-new-king-president-elect-of-ghana-nana-addo-dankwa-akufo-addo.html
  15. https://www.modernghana.com/news/429126/why-has-nana-akufo-addo-omitted-oxford-university-from-his-p.html
  16. https://web.archive.org/web/20221119061317/https://mfa.gov.gh/index.php/address-delivered-on-behalf-of-the-president-of-the-republic-nana-addo-dankwa-akufo-addo-by-the-minister-for-foreign-affairs-and-regional-integration-hon-shirley-ayorkor-botchway-at-the-89th-spee/
  17. "Address delivered on behalf of president Nana Akufo-Addo, by Hon. Shirley Ayorkor Botchway, at the 89th Speech and Prize Giving Day of Accra Academy, on 14th March 2020". mfa.gov.gh. Archived from the original on 6 November 2022. Retrieved 6 November 2022.
  18. Agyeman-Duah, Ivor (2003). Between Faith and History: A Biography of J.A. Kufuor. Africa World Press. pp. 81, 95.
  19. https://books.google.com.gh/books?id=eNxmAAAAcAAJ&q=People%E2%80%99s+Movement+for+Freedom+and+Justice+nana+akufo&pg=PA16&redir_esc=y#v=snippet&q=People%E2%80%99s%20Movement%20for%20Freedom%20and%20Justice%20nana%20akufo&f=false
  20. https://en.wikipedia.org/wiki/Nana_Akufo-Addo