Jump to content

Wq/fat/Quarraisha Abdool Karim

From Wikimedia Incubator
< Wq | fat
Wq > fat > Quarraisha Abdool Karim
Quarraisha_Abdool_Karim

Quarraisha Abdool Karim (wɔwoo no Ebɔw 28,1960) yɛ South African "infectious diseases epidemiologist" na co-founder na Associate Scientific Director wɔ CAPRISA. Ɔsan yɛ Ɔbemfo wɔ "Clinical Epidemiology" Columbia Suapɔn, New York na Pro-Vice Chancellor ma African Health, KwaZulu-Natal, Suapɔn, South Africa.

Nhwehwɛmu a n'enyi gye ho tsitsir nye dɛ ɔbɛtse HIV yardɔm a ɔrokɔ do wɔ South Africa no ase; ndzɛmba a ɔma mbabaawa a wɔrebɛn mpanyin mfe do nya HIV yarwa no so nkɛntsɛndo; na kwan a ɔbɔkɔ do atsena hɔ a wɔbɛfa do dze ndur a okum yar mboaba a aba wɔ mbeambea a ndzɛmba pii nnyi mu. Ɔyɛ Ɔbemfo wɔ Clinical Epidemiology Ayarsabea mu wɔ Mailman Skuul a Ɔhwɛ Ɔmamfo Apɔwmudzen Do, Columbia Suapɔn, U.S.A. na Ɔmamfo Apɔwmudzen mu wɔ Nelson R Mandela Eduryɛ Skuul, KwaZulu-Natal Suapɔn mu wɔ South Africa.

Asɛnka

[edit | edit source]
  • Mbaa kɔ ekyir dɛn ara mpo a, beberee wɔ hɔ a ɔsɛ dɛ yɛda do ara yɛ,"
  • Mbabaa mberɛwyɛ no bata mbarimba na mbaa tum mu nsonsonee ho kɛse wɔ ɔmamfo mu.


  • M’asetsena fã kɛse no ara no na mususu nyansahu na mbrɛ wɔdze dzi dwuma wɔ nyimpa a wobegyaa hɔn yiedzi mu no ho, ntsi na mepɛ dɛ meyɛ nyansahufo na meyɛ biribi a ɔbɔboa nkorɔfo.
  • Mbaa kɔ do kenyan me ma mokɔ do yɛ me nyansahu mu mbɔdzembɔ ahorow. Ber a woenya nkɔdo bi no, pii da ho ara wɔ hɔ a ɔsɛ dɛ wɔyɛ dze hwɛ hu dɛ ɔman a ɔnnyɛ ɔbarimba na ɔbaa nda na ɔtse bɛba.
  • Sɛ wɔannkyɛ ano edur no yie anaa pɛpɛɛpɛr a, yar mboaba no dzi yie, mbrɛ yedzii adanse wɔ COVID-19 ber mu no, no nhwɛso fofor a ɔfa nsɛm a wɔkyɛɛ pefee mbrɛ South Africa nyansahufo yɛɛ ber a Omicron fofor no baa no maa aman pii a wɔwɔ Wiadze Etsifi afamu no braa akwantu kwan maa Afrika Anaafo afamu Mantamu no nyinaa.

Karim speaking on examples where open science should be rethought while delivering a lecture titled "Trust in science".

Ɔsɛ dɛ yeker pɛr wɔ sika a wɔdze hyɛ asɛmpatserɛw mu na sika a wɔdze hyɛ mu wɔ enyigye a wɔdze hwehwɛ ndzɛmba mu, osiandɛ dza woehu wɔ nhwehwɛmu a wɔdze hwehwɛ ndzɛmba mu no ma wotum yɛ ndzɛmba fofor ma nyansahu a wɔdze asɛmpatserɛw edwuma dzi dwuma.

  • Wobotum ayɛ ndzɛmba a etwa hɛnho ehyia wɔ beebi a mbaa tse nka dɛ wɔyɛ hɔn dze a, nna yebotum ehu efi mfe 20 a CAPRISA dze atsena hɔ no mu mbrɛ wɔabɔ bea a wɔboa mbaa no ama mbaa pii etum edzi yie, dze hɔn ntoboa ama na wɔayɛ ntoboa a ɔyɛ nwanwa ber nyinaa. Ntsi iyi yɛ nhwɛdo a ɔyɛ nokwar. Nnyɛ kasafĩ kɛkɛ; nnyɛ adwen a ɔyɛ pɛr na yebotum ama aba mu, na ɔsɛ dɛ yɛyɛ dɛm mfatoho kɛse osiandɛ ɔno kyerɛ dɛ yɛbɛka nyimpa nyinaa abɔ mu wɔ gyinabea ahorow nyinaa mu, a ɔkyerɛ adzepa ma nyimpa ahobambɔ na "planetary health".
  • Yɛdze hɛn adwen sii mfirdwuma a ɔma mbsa tum a yɛbɛhyehyɛ na yɛasɔ ahwɛ do,”
  • Yerunntum nsusu ɔhaw ahorow a ɔwɔ wiadze nyinaa afamu no ho dɛ ɔhaw ahorow a ɔwɔ wiadze nyinaa afamu no ara kwa.