Wq/fat/Quarraisha Abdool Karim

Quarraisha Abdool Karim (wɔwoo no Ebɔw 28,1960) yɛ South African "infectious diseases epidemiologist" na co-founder na Associate Scientific Director wɔ CAPRISA. Ɔsan yɛ Ɔbemfo wɔ "Clinical Epidemiology" Columbia Suapɔn, New York na Pro-Vice Chancellor ma African Health, KwaZulu-Natal, Suapɔn, South Africa.
Nhwehwɛmu a n'enyi gye ho tsitsir nye dɛ ɔbɛtse HIV yardɔm a ɔrokɔ do wɔ South Africa no ase; ndzɛmba a ɔma mbabaawa a wɔrebɛn mpanyin mfe do nya HIV yarwa no so nkɛntsɛndo; na kwan a ɔbɔkɔ do atsena hɔ a wɔbɛfa do dze ndur a okum yar mboaba a aba wɔ mbeambea a ndzɛmba pii nnyi mu. Ɔyɛ Ɔbemfo wɔ Clinical Epidemiology Ayarsabea mu wɔ Mailman Skuul a Ɔhwɛ Ɔmamfo Apɔwmudzen Do, Columbia Suapɔn, U.S.A. na Ɔmamfo Apɔwmudzen mu wɔ Nelson R Mandela Eduryɛ Skuul, KwaZulu-Natal Suapɔn mu wɔ South Africa.
Asɛnka
[edit | edit source]
- M’asetsena fã kɛse no ara no na mususu nyansahu na mbrɛ wɔdze dzi dwuma wɔ nyimpa a wobegyaa hɔn yiedzi mu no ho, ntsi na mepɛ dɛ meyɛ nyansahufo na meyɛ biribi a ɔbɔboa nkorɔfo.
- Mbaa kɔ do kenyan me ma mokɔ do yɛ me nyansahu mu mbɔdzembɔ ahorow. Ber a woenya nkɔdo bi no, pii da ho ara wɔ hɔ a ɔsɛ dɛ wɔyɛ dze hwɛ hu dɛ ɔman a ɔnnyɛ ɔbarimba na ɔbaa nda na ɔtse bɛba.
- Sɛ yɛdze tsirmupɔw kor bɔ mu a, yebotum ayɛ ndzɛmba akɛse.” Karim speaking at the World science forum
- Sɛ wɔannkyɛ ano edur no yie anaa pɛpɛɛpɛr a, yar mboaba no dzi yie, mbrɛ yedzii adanse wɔ COVID-19 ber mu no, no nhwɛso fofor a ɔfa nsɛm a wɔkyɛɛ pefee mbrɛ South Africa nyansahufo yɛɛ ber a Omicron fofor no baa no maa aman pii a wɔwɔ Wiadze Etsifi afamu no braa akwantu kwan maa Afrika Anaafo afamu Mantamu no nyinaa.
Ɔsɛ dɛ yeker pɛr wɔ sika a wɔdze hyɛ asɛmpatserɛw mu na sika a wɔdze hyɛ mu wɔ enyigye a wɔdze hwehwɛ ndzɛmba mu, osiandɛ dza woehu wɔ nhwehwɛmu a wɔdze hwehwɛ ndzɛmba mu no ma wotum yɛ ndzɛmba fofor ma nyansahu a wɔdze asɛmpatserɛw edwuma dzi dwuma.
- Nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ eduryɛ mu wɔ eduryɛ mu no yɛ dza esian kɛse wɔ mu, na mpɛn pii no, ɔmma dza wɔpɛ no mmba. Naaso, yesua na yɛtse adzeyɛ no ase yie na yɛkɔ hɛn enyim nkakrankakra. Dɛm nsiyɛ na ntoboase yi yɛ nyansahu mu mbɔdzembɔ egyinaehyɛdze a ɔka ho na ekyingyegye a no mu yɛ dzen na dza woehu ho nkɔmbɔ.”
- Mprempren egyinae nhyehyɛɛ a mefae, naaso sɛ yɛbɛbɔ beebi a wɔbɛtse mbaa ndze, mbaa a wɔbɔboa wɔ nsɛm a no mu yɛ dzen a yerihyia no mu no nnyɛ ahonyadze bio – yehia ndze a wɔbɛtse na akwanya ahorow a wɔabɔ ama obiara dɛ ɔbɔboa.
- Wobotum ayɛ ndzɛmba a etwa hɛnho ehyia wɔ beebi a mbaa tse nka dɛ wɔyɛ hɔn dze a, nna yebotum ehu efi mfe 20 a CAPRISA dze atsena hɔ no mu mbrɛ wɔabɔ bea a wɔboa mbaa no ama mbaa pii etum edzi yie, dze hɔn ntoboa ama na wɔayɛ ntoboa a ɔyɛ nwanwa ber nyinaa. Ntsi iyi yɛ nhwɛdo a ɔyɛ nokwar. Nnyɛ kasafĩ kɛkɛ; nnyɛ adwen a ɔyɛ pɛr na yebotum ama aba mu, na ɔsɛ dɛ yɛyɛ dɛm mfatoho kɛse osiandɛ ɔno kyerɛ dɛ yɛbɛka nyimpa nyinaa abɔ mu wɔ gyinabea ahorow nyinaa mu, a ɔkyerɛ adzepa ma nyimpa ahobambɔ na "planetary health".
- Mbaa kɔ ekyir dɛn ara a, pii wɔ hɔ a ɛsɛ sɛ yɛda so ara yɛ.