Wq/fat/Awa Thiam

Afe 1950 mu na wɔwoo Awa Thiam na ɔyɛ Senegal Amanyɛnyi, nwomanyimfo, ɔkyerɛwfo, na "activist". Ɔsom dɛ Senegal Ɔkwankyerɛfo wɔ Ɔman Asoɛe a Ɔhwɛ Mbaa Mvoa na Ntsetsee Do wɔ Mbaa na Mbofra Dwumadzibea ase. Ɔyɛ obi a ɔkamfo mbaa twɛba a wotwitwa (FGM), a ɔka ho asɛm wɔ no nwoma La Parole aux négresses (a wɔsan tsintsimii wɔ Borɔfo kasa mu wɔ 1986 mu dɛ Black Sisters, Speak Out: Feminism and Oppression in Black Africa) a ɔkyerɛwee wɔ 1978 mu no mu. Ɔwɔ edwuma ahorow a woetsintsim wɔ amanaman ntamu, wɔ Franse na Borɔfo kasa mu. Afe 1982 mu no, ɔhyehyɛɛ Commission pour l’Abolition des Mutilations Sexuelles (CAMS, anaadɛ Bagua a Ɔhwɛ "Sexual Mutilation" wɔ Borɔfo kasa mu), a ɔko dɛ wobeyi FGM efi hɔ.
Asɛnka
[edit | edit source]- Europafo adwen a ɔfa mbaa a wɔyɛ hɔn basabasa wɔ Europa ho ber a wɔdze toto Amerikafo a wɔyɛ ebibifo mbaa ho no da atsɛmbu a ɔnntsew edzi.
[1] .
Ɔsɛ dɛ mbaa ko na wohu nhyehyɛɛ a oridzi hɔn do na ɔropow hɔn no, dɛm nhyehyɛɛ no yɛ egyanom mpanyimfo na phallocratic. Nna nyimpa pii nnyim dɛ bi a wɔbɛtsew etua etsia nhyehyɛɛ a ɔdze hɔn dzi dwuma yi anaadɛ wɔbɔgye ato mu na wɔkɔr do tsenaa nkoasom mu. Ntsi nna mbaa pii adwen etu afora wɔ dza ɔsɛ dɛ wɔyɛ ho osiandɛ wɔtsew etua a nna wɔma hɔn nyimpasu na wɔtow hɔn gu.
[2] .
Phallocratic na egyanom mpanyimfo ndzido kitsa nda mu basabasayɛ mu na wodzii mbaa do. Nna kwan a wɔfaa do dzii hɔn do nye dɛ wɔbɔto mbɔndar, wobotwitwa mbaa honam enyi, wɔhyɛ hɔn ma wɔwar na wɔwar awar dodow.
Europafo enntum annsɛɛ Afrika ebibifo enyibue no. Ɔman no nanom/nananom, wokitsaa hɔn gyedzi a ɔno nye dɛ wɔbɛma Afrika enyibuei akɔ do o atsena ase no mu.
[3] .
Phallocratic nhyehyɛɛ no mu no, Europa mbaa na Afrika mbaa hu nhyɛdo na ayayadze a kapitalist no dze hɔn dzi dwuma dɛ ɔbarimba odwumayɛnyi no ho amandze. Mbaa nso dzi aper dɛ wobenya akatua wɔ hɔnankasa hɔn kuromu asaase do.
Mbaa na mbarimba a wɔroko na worikitsa akodze dze agye hɔn man no, ɔno ekyir nkotoo na wohu dɛ wɔyɛ pɛr dɛ mbarimba.
Mbaa tum tse dɛ mbarimba ara pɛr wɔ etuatsewfo akodzi mu ahokokwaw a wɔdze dzi dwuma no mu.
[4] .
Europe mbaa ho ɔbemfo no dze ator ekyingyegye a ɔno nye dɛ “Mbɔndarto yɛ ma mbaa na ɔbortɔr yɛ ma Ebibifo” no too hɔ. Mbaa a wɔwɔ nkyerɛwee no mu no hun amandze wɔ tumdzi mbɔho ebien na nkowa mbɔho ebien a etubrafo phallocratic no dze maa hɔn no ho.
[5] .