Jump to content

Wq/fat/Asmaa James

From Wikimedia Incubator
< Wq | fat
Wq > fat > Asmaa James

Asmaa James yɛ Sierra Leone nsɛnkyerɛwfo na mbaa hɔn kyɛfa ho dawurbɔnyi. Sɛ yɛhwɛ BBC kaa dɛ "Mbaa ɔha" wɔ afe 2019 mu a, ɔyɛ mbaa a hɔn ho yɛ fɛw na hɔn abrabɔ hyɛ nkuran sen biara wɔ wiadze no mu kor.

Nsɛnka

[edit | edit source]
  • Nna ɔyɛ enyigyesɛm osiandɛ mifi Nkramofo ntsi. Me maame wui no, me maame nuaba no dze me kɔr, na mekaa no ho kesii dɛ mehyɛɛ ntoado skuul ase. Ntsɛm ara na mokɔr nsɛnkyerɛw edwuma no mu dɛ obi a ɔdze ne ho ama etuhoakyɛ edwuma.
  • Na moakɔ hɔ besi ndɛ, merenyin na morobɔ mbɔdzen dɛ mebɛka meho abom ayɛ edwuma. Ntsi, ɔwɔdɛ meka dɛ nna ɔyɛ osuahu a ɔyɛ dɛw yɛ wen. M’enyi anngye ankasa ber a merenyin osiandɛ inyim mbrɛ ɔtse dɛ ebɔwɔ fie a w'awofo a wɔwoo wo ankasa nnyi hɔ . Naaso ne nyina yɛ kor, minyinii na wɔbɔɔ wɔbɔɔ mbɔdzen dɛ wɔbɛma me adze papa. Na ndɛ yi, meyɛ nsɛm ho dawurbɔdze imu.
  • Ampa, ber a me maame no wui no, me maame ne nyɛnko no dze me baa Freetown, na matsens ha fitsi dɛm ber no besi ndɛ. Mokɔ ekuraase hɔ. Meyɛ amambra mu. Mowɔ dɛm akwangya no dɔ meyɛ ɔbaa. Ntsi nyew, miyinii wɔ Freetown.
  • Mefa atsetsesɛm dɛ dza ɔyɛ kronkron, naaso memmfa nhyɛ nkorɔfo enyim. Migye dza me ndzɛmba ka kyerɛ me no dzi kɛkɛ. Ɔno ntsi na mekaa dɛ meyɛ amambra dodow no ara. Mokɔ hɔn nkyɛn mpɛn pii, na biribiara a ɔwɔ ekuraase hɔ anaa biribiara a medze bɛyɛ, sɛ mowɔ hɔ a, medze mo ho hyɛ mu. Ntsi ɔno ntsi na mekaa dɛ meyɛ amambranyi.
  • Mebɛka dɛ meenya mber pa wɔ amandzɛɛbɔ mu na ɔno ntsi na metsena ase kyɛree. Akasanoma dodow amambu yɛ egyinabea a wɔkɔ hɔ ber a wopɛ dɛ wokasa fa kabi-ma-menkabi, amambu papa na nyimpa fahodzi ho. Mohwɛɛ dɛm mantra no do yie. Obiara wɔ dɛ ɔyɛ aso ma akasamona kabimamenkabi na afei panyin a ɔda ano yɛ ɔbaa, ntsi ɔmaa hɛn mboa, akwanya nyinara.
  • Nna mbasiafo pii reyɛ edwuma wɔ hɔ na ntsi yɛbɔɔ dza wɔtseew egyinabea hɔ no ho ban. Siera Leone mu no, nsɛnkyerɛw edwumayɛbea no yɛ mbanyin na nsɛnkyerɛw edwuma no mu dodowara yɛ mbanyin hɔnnyi. Ntsi, akasanoma kabimamenkabi yɛ soronko osiandɛ ɔyɛ ɔman mu kuw.
  • Da bi, mbranyimnyi bi frɛɛ ababaawa bi a wɔtoo no ayakayakadze, na ɔkyerɛɛ dɛ mebra mbɔhwɛ ababaawa no. Mbranyimfo no kaa dɛ, "Yɛgye wo dzi na yenyim dɛ ibotum edzi dɛm asɛm yi do a, ɔbɔboro dɛ amandzɛɛbɔ kɛkɛ". Mikehyiaa dɛm ababaawa a w'edzi mfe enum yi na mihuun no dɛ ɔda asopitsi mpa do a wɔdze tube ahyehyɛ no
  • Meyɛɛ m'adwen dɛ mohyɛ Benada tuntum ase, na mekaa kyerɛɛ nkorɔfo no dɛ wɔnhyɛ tuntum wɔ Benada na wɔmma hɔn enyi nngye dɛ wɔwɔ dɛm asɛm yi ho. Yɛyɛɛ kuw nhyiamu na hɔ yɛɛ ma. Nna wonnya beebi ntena nkorɔfo gyinaa abɔntsen. Medze kuw ahorow a wɔnye mbabun, mbranyimfo na aporisifo taa akyi.
  • Yɛka kyerɛ awofo dɛ wonntsie hɔn mba sɛ wɔdze nsɛm yi ba hɔn nkyɛn a na mbom wommbu no dɛ ɔyɛ ator. Yɛka kyerɛ apaamu hɔ baanodzifo dɛ wongyaa asodzi no agor no. Ɔtɔfabi a wɔka kyerɛ nkorɔfo dɛ, "Ebɛnadze ntsi na ekɔr hɔ? Ebɛnadze ntsi na ehyɛɛ iyi" Naaso, yehu mbɔndaaato ho nsɛnsɛm a ɔfa mboframba a woedzi mfe esia na mfe ebaasa.
  • Nkorɔfo ndze hia paa wɔ dɛm nsɛm yi mu. Sɛ yɛkɔ nkurow ahorow mu a, nkorɔfo ba na wɔdze adansedzi ma. Irunntum asɛm biara nsie—ɔkwan biara nnyi hɔ. Nkorɔfo frɛ m'ahomatromfo no do dabaa dɛ wɔdze nsɛm oesi toto gua.
  • Ne nyinaa mu no, minya akoma tɔ yamu osiandɛ me ndze ka nsesã a yehu no ndɛ no ho ampa. Mehyɛɛ ase osiandɛ nna otwar dɛ yɛyɛ biribi, na ɛyɛe so. Yerinyin wɔ ahoɔdzen mu dɛ kuw na yɛbɛyɛ nsakrae a yɛpɛ dɛ yɛyɛ no.