Jump to content

Wq/fat/Akosua Adomako Ampofo

From Wikimedia Incubator
< Wq | fat
Wq > fat > Akosua Adomako Ampofo

Josephine Akosua Adomako Ampofo yɛ Ghana adzesuanyi a ɔyɛ ɔbemfo wɔ Bɔbea Adzesua African Studies ho wɔ Ghana Suapɔn mu. Ɔyɛ mbaa ho ɔdzeyɛfo-ɔbemfo, na ɔkamfo asetsena mu atsɛntsenenee kyerɛ dzendzendzen.

Nsɛnka

[edit | edit source]
  • Ɔsɛ dɛ yɛma mbofra no sua hɛn abakɔsɛm dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a sɛ obi ka ɔman no ho asɛm a ɔnyɛ nokwar a, obotum dze nokwasɛm ahorow no abɔ hɔnho ban.
    • Akosua Adomako Ampofo Interview on History as a compulsory subject.
  • Ɔsɛ dɛ abakɔsɛm yɛ adzesua a ɔyɛ nhyɛ ma obiara. Sɛ innyim w’abakɔsɛm a, innhu wo nyimpasu na daakye.
  • Dɛn na ɔyɛ mfaso ma ɔbarimba (na wɔ iyi mu no, sɛ meka "onyimpa" a, mekyerɛ mbarimba beenu bi a wɔwoo hɔn na hɔn a wɔwɔ asetsena mu) sɛ wobu no dɛ ɔyɛ nsoromma kɛse naaso ɔmmfa ne sika nnhyɛ n'adwenmu DNA mu a?
  • Ɔsɛ dɛ wɔkyerɛkyerɛ abakɔsɛm fi mbofra skuul mu, na wɔdze ka ho dɛ mprempren adzeyɛ a ɔwɔ suapɔn ahorow bi a skuulfo yɛɛ abakɔsɛm dɛ adzesua wɔ ɔsram kor mu no “ndɔɔso.
  • Mehyɛ awofo, akyerɛkyerɛfo, na Nyamesom akandzifo dɛ wɔnkenkan ɔman no abakɔsɛm na wɔnkyerɛkyerɛ hɔn mba.
  • Mehyɛ Nwomasua Dwumadzibea no nkuran dɛ wɔmfa abakɔsɛm nyɛ adzesua a ɔyɛ nhyɛ wɔ skuul ahorow mu. Ɔno bɛma mberantsɛ na mbabaawa ehu hɔn nyimpasu ankasa dɛ Ghanafo na Ebibifo, na ama hɔn tum abɛyɛ ɔman mba a wodzi asɛdze ho dwuma.
  • Emi na Stephan dze ber pii bɔɔ mu.
  • Sɛ mubotum dze aka ho a, dɛ mbrɛ iyi yɛ asɛm dzendzen ma nsɛm nwoma nyina no, na yɛwɔ hɛn kyɛfa a ɔfata nso a ɔyɛ brɛ oo anaa mpo wɔnyɛ mbuae koraa nhwehwɛmufo. Sesei a wɔka kyerɛ hɛn hɛ yɛnhwɛ hɛn ekyir no, mekaa nwomanyimfo mpanyimfo beenu bi a wɔhyɛɛ hɛn bɔ, nna mekyerɛ dɛ wɔhyɛɛ hɛn bɔ dɛ wɔbɛsan ahwɛ hɛn mu, na afei wɔyɛɛ awɔw koraa wɔ hɛn do.
  • Muhu dɛ iyi yɛ abasamtu tsitsir osiandɛ, odzikan no, obiara nyim dɛ GS edwuma yɛ ɔdɔ edwuma ankasa. Naaso ma noho hia kyɛn dɛm no, mepɛ dɛ migyedzi dɛ hɛn mu dodow no ara, tsitsir hɛn mfɛfo edwumayɛfo a woenyinyin kɛse no, dze sika ahyɛ awow ntoatoado a odzi hɔ no ntsetsee mu na ɔnyɛ dɛ wobenya hɔn ankasa dzin wɔ sika kɔkɔɔ mu kɛkɛ. Osiandɛ ebɛnadze na ɔyɛ mfaso ma ɔbarimba (na wɔ iyi mu no, sɛ meka "onyimpa" a, mekyerɛ mbanyin beenu bi a wɔwoo hɔn na hɔn a wɔwɔ asetsena mu) sɛ wobu no dɛ ɔyɛ nsoromma kɛse naaso ɔmmfa ne sika nnhyɛ n'adwen mu DNA mu a?

Iyi botum ayɛ hɛn kyɛfa, naaso ɔsɛ dɛ yɛhwehwɛ sika pii wɔ mpɔtam hɔ. Sika pii wɔ Ebibiman mu– mebɛma nhwɛdo kor: ber a nna 'Center for Gender Studies' na 'Advocacy' a ɔwɔ Ghana Suapɔn mu no reyɛ nda mu abrabɔsɛɛ ho nhyehyɛɛ wɔ afe 2000 ahyɛse mu na ohia dɛ wɔyɛ nhwehwɛmu bi, mbasiafo no mu kor wɔ hɛn akwankyerɛ mboayikuw no mu kaa dɛ ‘Mebɛkasa akyerɛ m’asɔr'. Ɔsan ba a ɔdze sika bi bɛma hɛn – ɔyɛ nhwɛdo a yɛnntaa nndwen ho. Asɔr akɛse no mu pii wɔ sika kɛse, hɔnho akokwaw yie wɔ sika a wɔboaboa ano mu. Yɛnnkɔr hɔn nkyɛn dɛ mbrɛ yɛdze nyansahyɛ bi a nkyɛ hɔnho bɔtɔ hɔn.

Bi a nyimpa beenu reyɛ nkoasom ho nhwehwɛmu, naaso nsɛm bɛn na woribisa? Obi botum ayɛ beebi a nkorɔfo kɔ, nyimpa dodow a wotuu kɔr beebi fofor, ayɛ dodow ho mfonyin fɛɛfɛw, bi a ɔbɛka dɛ nyimpa dodow a wɔwɔ Amerika Etsifi famu no na nyimpa a wɔwɔ Nigeria wɔ ebusuabɔ, naaso ɔremma nnkɔ bea nkorɔfo tse nka ndɛ no koma mu , dze kɔ ntɛnkyea so, dze kɔ asɛm a ɔfa akatua ho. Sɛ yɛreka nkanee a, ɔbɛyɛ dɛn na yɛabɔ mbɔdzen na yebu ka no ho akontaa, a adwen mu keka ho? Sɛ wɔdze bata akatua ho a, woana na ɔdze sika bɛma dɛm? Mususu dɛ nkyɛ worunnhu no dɛ nyansahu a enyiber wɔ mu.

Naaso ‘soft skills’ nso wɔ hɔ, a ɔreyɛ ayɛ dɛ yɛnnka ho asɛm da. Tum a wɔbɛma woenya no yɛ akwan ebien ber nyina. Bi a obi fi LSE bɛba abɛyɛ edwumayɛkuw wɔ Ghana Suapɔn mu dze akyekyer PhD nwomanyimfoɔ nkuma tum wɔ dɛ mbrɛ wɔbɛkyerɛw ama nsɛmma nwoma a ɔwɔ nkɛntɛndo kɛse, naaso dɛm LSE nyimdzefo kor no ara botum akɔ mpɔtamu ketseketse bi mu nye Ghana nyimdzefo bi ebosua dɛ mbrɛ wɔyɛ no nye dɛ enye hɔn bɛtsena na mbrɛ enye opanyin no kasa, mbrɛ ohia dɛ enom nsu no, dɛ mpo isusu dɛ ‘waoww, ɔno na obokum me’ ah! Dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ dɛm ndzɛmba no dɛ mbrɛ ɔbɛyɛ a mpɔtamufo no bɛgye wo ato mu– ɔno so, naaso ɔnnda edzi wɔ beebiara.

Sɛ annhwɛ yie a, kankyee bi botum ahwer n'ano. Nyimpa afofor botum dze ayɛ ma ɔfata ama hɔn ankasa edwuma, ɔbɛyɛ ma ho nnhia.