Wp/wlx/Nana Akufo-Addo
| Sex or gender | male |
|---|---|
| Country of citizenship | Ghana |
| Name in native language | Nana Addo Dankwa Akufo-Addo |
| Given name | Nana |
| Family name | Addo |
| Date of birth | 29 March 1944 |
| Place of birth | Accra |
| Father | Edward Akufo-Addo |
| Mother | Adeline Sylvia Eugeina Ama Yeboakua Akufo-Addo |
| Spouse | Rebecca Akufo-Addo |
| Child | Valerie Obaze, Gyankroma Akufo-Addo, Adriana Dukua Akufo-Addo, Edwina Nana Dokua Akufo-Addo, Yeboakua Akufo-Addo |
| Relative | Jacob Hackenburg Griffiths-Randolph, Ken Ofori-Atta |
| Native language | Twi |
| Languages spoken, written or signed | Twi, Ga, English, French |
| Occupation | diplomat, lawyer, politician |
| Field of work | economy |
| Educated at | New College, University of Ghana, Lancing College, City, University of London, Holmewood House School |
| Work location | Accra |
| Affiliation string | President of the Republic of Ghana |
| Member of political party | New Patriotic Party |
| Candidacy in election | 2016 Ghanaian presidential election, 2008 Ghanaian general election, 2012 Ghanaian general election, 2020 Ghanaian general election |
| Religion or worldview | Presbyterianism |
| Hair color | black hair |
| Participant in | World Economic Forum Annual Meeting 2020 |
| Member of | Economic Community of West African States |
| Interested in | economy, jurisprudence |
| Ghana Place Names URL | https://sites.google.com/site/ghanaplacenames/places-in-perspective/birthplaces#h.he9odspcr1x2 |
William Nana Addo Dankwa Akufo-Addo, (dɔgɩbʋ daarɩ daaŋ ɩyɛ Dʋmba 29, 1944[1]) ɩyɛ Gaana pɔlɩtɩɩsɩɛŋ aŋ ɩ a Gaana yidaandaba 13 (pie nɩŋ bata) daana, ʋ daaŋ ɩyɛ Gaana yidaandaʋ a yi Jɩmbɛŋtɩ 2017 saŋa[2] tɩ ta Jɩmbɛŋtɩ 2025[3][4][5][6]. Ʋ daaŋ la ɩyɛ Attorney General a yi 2001 tɩ tɔ 2003 anɩŋ minista ŋa naŋsaaraa aŋ bʋɔna Foreign Affairs yi 2003 tɩ tɔ 2007 Kufuor naaŋ wagere.
Akufo-Addo piiliye yidaandaʋloŋ bʋɔbo 2008 puoŋ aneŋ 2012 puoŋ, a gbɛrɩbuyi ŋa jaa ʋ maŋ gaayɛ Wɔɔ paate (NPP) bie yuori ɩŋaŋ. A gbɛrebuyi jaa ɩŋaŋ ʋ daaŋ leyeŋ a che ku Kataweɛ paate bie: John Evans Fiifi Atta Mills 2008 puoŋ aneŋ John Dramani Mahama 2012 puoŋ. A 2012 general elections, aŋ daaŋ wa baahe, ʋ daaŋ ba sage ʋ lee. Che daaŋ de a yɛla gaa neŋ yɛlɩkaabaahe-yiri (court) ka chege a electoral results, che Gaana Kɔɔte Kponŋ daaŋ wuli ka Mahama la di a jonjoŋ.
Ba daaŋ la ihuʋ ka ʋ e a Wɔɔ paate yidaandaʋloŋ bie a gberɩbota daana chaahe nɩŋ a 2016 general elections, ŋa eŋ, ʋ daaŋ tuoŋ yee Mahama deedee lɛ a deŋɛ eŋ ( naŋ di ne 53.85% yi a nuuhi ), naŋ e a danweɛ soba Ghanaian presidential election poɔ neɛ naŋ ba be naaŋ kyɛ di ne yageroŋ deedee a fɔrɔ soba. A da la e a danweɛ soba neɛ naŋ ba be naaŋ kyɛ daa yidaandau naŋ be naaŋ lɔɔ.
Ʋ la maale die la deedee ne yageroŋ a 2020 general elections eŋɛ a fɔrɔ sobaŋ ( di ne 51.59% yi a nuuhi), a daa Mahama lɔɔ a buyi soba.
Disembare 2021 poɔ, Akufo-Addo polle ka o na bu la a gbɛre bota vuo bogi begere a Ghanaian constitution poɔ, a ko la gaa a bota soba 2024 poɔ.
Nyɔvore Piiluu ane Gandaahe
[edit | edit source]Ba dɔge la Nana Addo Dankwa Akufo-Addo swalaba Aŋkara poɔ Ghana, 29 Toloŋ kyuu 1944 eŋɛ, ko prominant Ghanaian royal ane political yideme naŋ e Adeline bidɔɔ ane Edward Akufo-Addo. O baaba Edward Akufo-Addo naŋ yi Akropong-Akuapem da e la Ghana chief justice bata soba a yi 1966 te tɔ 1970, dakogi zu soba ko a 1967-68 constitutional commission ane a non-executive yidaandau ku Ghana yi 1970 te tɔ 1972. Akufo-Addo's Ma-gbɛre nabaale la Nana Sir Ofori Atta, Akyem Abuakwa Naa, naŋ da e mɛmba ku a executive council ku a Gold coast governor sɛre ka Ghana nyɛ sommeŋɛ. O e la Kofi Asante Ofori-Atta ane William Ofori Atta puree bie. O are-nabaale la J.B. Danquah, a mɛmba kaŋa ku 'The big six.'
O piili la o peramere gandaahe Government Boys school, Adabraka poɔ, a puoriŋ ka o lɛo gaa Rowe Road school, a zaa Accra central poɔ. O gaa la England na te daahe o O-lɛvɛl ane A-lɛvɛl E-nyɛ Lancing college poɔ, Sussex, be ka ba eŋ o yokpɛgelaa ''Billy'' a kpɛ a Anglican sagedeebo. O piili la a philosophy, politics ane economics course New college poɔ, Oxford, 1962 poɔ, kyɛ lɛo ka a ba kɔɔre a puoriŋ. O lɛo wa la Ghana 1962 poɔ na wa wuli Accra Academy poɔ, sɛre oŋ gaa na te daahe economics a Yuniveniti of Ghana, Legon, 1964 poɔ, o nyɛ la Bsc(Econ) degeree 1967 poɔ. Beɛla beɛla lɛ ka o gaa Middle Temple ka ba nyoore o, ka o lɛo lɔɔyɛ a apprenticeship system naŋ e a Inns of court eŋɛ, be ka ba ba soorɔ formal lɔɔ degeree yɛlɛ. Ba da boɔle o la a English Bar ( Middle Temple ) bɛntuuri kyuu 1971 poɔ. Akufo-Addo ne a Paris ɔfere ku a U.S. lɔɔ firm coudert Brothers toŋɛɛ la. 1979 poɔ, o co-found la a lɔɔ firm prempeh ane co.
Politikal tʋma
[edit | edit source]Chɛ ʋŋ taa bammo yi a o taaba gyie k'o e neɛŋ aŋ e a vocal supporter ko a Convention People's Party (CPP) chɛ da naŋ e a sakubie a University of Ghana, o o da la leɛhɛŋ a e rival United Party (UP) yi a wederoŋ nukpeɛha deɛho yi a President Kwame Nkrumah a 1966 yi be ka da la e a o ba, Edward Akufo-Addo aŋ da e ceremonial president ko Ghana a 1969. Akufo-Addo's paahoŋ a politisi pʋɔŋ da piihɛŋ a baahoŋ wagere a 1970s yi ʋŋ da paahe a People's Movement chaahe Freedom ane Justice (PMFJ), kpaahoŋ aŋ da taa maahoŋ ka ba da irihi a General Acheampong-led Supreme Military Council's Union Government proposals. A May 1995, o da paahɛŋ a gambanneba aŋ da maahe a kpaahoŋ aŋ e Alliance for Change, a alliance aŋ da maahe zɔɔhe ka ba zɔɔ faahe a Neo-liberal policies aseŋ a introduction of Value Added Tax ane human rights violations a Rawlings presidency. A zɔɔhe ŋa da paahɛŋ a, Abdul Malik, Kwaku Baako ane Saifullah Senior minister Victor Newman, Kwasi Pratt Jnr, Dr. Charles Wereko Brobbey ane ba meehe. Ba da taa la lammo neŋ 100,000 noba meehe. A zɔɔre yelzu da la "Kume Preko". Aŋ e gambanna, Akufo-Addo da leʋ e arɛɛ wedera; a broad-based opposition alliance aŋ da ta wagere kaŋa a da ba la taa nimiri. A 1990s, o maahɛŋ civil rights organization aŋ e Ghana's Committee chaahe nensaalha emmaahoŋ.
O da eɛŋ mɛmba a 2nd, 3rd ane 4th parliament ko a 4th republic aŋ da arɩko Abuakwa gbandihi.
A 1996 vootuŋ, o da tagɛɛŋ 28,526 vootu bie aŋ e 50,263 valid votes cast aŋ da e 56.75% gaŋ nɩŋ Owuraku Amofah aŋ mɩŋ da tage bie 20,173 bie, Adoo-Aikins aŋ da tage bie 705, Ahmadu Rufai aŋ da tage biihi 682 ane Emmanuel Kofi Tamakloe aŋ da tage biihi 177. O da la dieŋ neŋ 2000 General Elections neŋ biihi 28,633 yi a biihi jaa aŋ e 45,795 valid votes cast aŋ arɩko 62.50% gaŋ neŋ Christiana Annor aŋ da tage biihi 14,486 , Addo-Aikins aŋ da tage biihi 1,088, Theresa Stella Amakye aŋ mɩŋ da tage biihi 593, Kofi Opoku-Gyamera aŋ mɩŋ da tage biihi 519 chɛ ka Isaac Duodu Awah aŋ da tage biihi 506.
Presidential bids
[edit | edit source]A October 1998, Akufo-Addo da arɛɛ a presidential wederoŋ boɔbo neŋ NPP a da ba di chɛ ka a dire da e John Kufuor, aŋ da e di a December 2000 presidential election a da e a President ko Ghana a January 2001. Akufo-Addo da la a chief campaigner ko Kufuor a 2000 vootuŋ. O da leɛhɛŋ a first attorney general ane Minister chaahe justice a Kufuor wagere, chɛ paaŋ da la leʋ e a Ministry of Foreign Affairs ane New Partnership chaahe Africa's Development (NEPAD).
A 2007, o da eɛŋ neɛŋ aŋ da maahe taa noba bammo a da are a yidaandɔɔloŋ kogo neŋ New Patriotic Party's presidential primaries. A 2008, Akufo-Addo aŋ da areko NPP chɛ da ŋmɛ kampee pare John Atta Mills aŋ be NDC. A vootu dɛndɛŋ soba, Akufo-Addo da tagɛɛ biihi 49.13%, aŋ da vɛŋ ka o da de weɛ Atta Mills neŋ biihi vuoŋ aŋ da ba seŋ bonne chaahe a constitutional threshold of 50% aŋ da naŋ vɛŋ ka o da e a yidaandɔɔ.
Akufo-Addo pãã da la arɛɛ a NPP's presidential wedera a 2012 national elections ka a o dataa da e a NDC's John Mahama, aŋ leɛhe a Atta Mills. Mahama da la ka ba da vootu ka o da di a wederoŋ kogo, ka a tage taa da be a bieŋ poɔŋ yi neŋ basagebo aŋ da ba kyebe a Akufo-Addo jie. A kooto da toŋɛɛ ba toma, chɛ da tere duobu baaha yi a Ghana Supreme Court neŋ a volee aŋ da ba seŋ bone neŋ 5/4 a dire da e Mahama. Akufo-Addo da sagɛɛ a yela yi economic stability ane international goodwill[7][8].
A March 2014, Akufo-Addo da terɛɛ duobu ka o e neɛŋ aŋ da naŋ areko a paati a gbɛre bota soba a 2016 vootu. A NPP primary vootu da eɛŋ a October 2014, ka o da di neŋ bie yagaroŋ 94.35%. Akufo-Addo meŋ da toŋɛɛ chaamaɛ toma ko a Commonwealth Observer Mission chaahe a South African vootu a 2014[9][10][11].
O da pukyaahe la a campee kyaahe neŋ a economy, a yele ka o naŋ vɛŋɛɛ a teŋɛ foreign exchange rate a sigiri a toma banyaabo meŋ. A 9 December 2016, a kogo zu soba president Mahama da leeŋ a vootu yi Akufo-Addo[12][13][14]. Akufo-Addo da die a vootu neŋ biihi 53.83% chɛ ka a Mahama's biihi da e 44.4%[15][16].
Akufo-Addo da terɛɛ duoho chaahe leʋ vootuŋ a da gaa da a wederoŋ gane a naŋ areko a New Patriotic Party chaahe a 2020 Ghana gbuli jaa vootuŋ[17]. A 9 December 2020, Akufo-Addo da la a dire a 7 December vootuŋ neŋ bie yagroŋ aŋ e 51.59%, aŋ da serŋ senne neɛŋ aŋ na baŋ di leʋ vootu yela[18][19]. A December 2021, Akufo-Addo da sagɛɛ ka o naŋ ko la jirima chaahe a gbɛre boyi yoŋ yidaandɔɔ arebo yi lɛnɛɛ a Ghanaian constitution naŋ sɛʋ bine chɛ da ba la gaa gbɛre bota soba a 2024[20].
Gaana paalʋʋ yidaandau (2017–2025)
[edit | edit source]Nimbitoori duoho : Presidency of Nana Akufo-Addo
Ju-puŋ
Akufo-Addo da dɩayɛ ofisi a naansaarɩ chɩʋ fɔrɔ berɩ ayopoi daarɩ 7 January 2017Ʋ ju-puŋbʋ jie da ɩyɛ Black Star Square aŋ bɩ Accra. Twelve paalɩ kaarɩba pie aneŋ ayi da yi-yɛ African aneŋ European paalɩhɩ da wayɛ a lesɩri ‘tuubʋ, a paahɩ Edgar Lungu of Zambia, Abdel Fattah el-Sisi aŋ yi Egypt, Ernest Bai Koroma aŋ yɩ Sierra Leone, Robert Mugabe aŋ yɩ Zimbabwe, Muhammadu Buhari aŋ yɩ Nigeria[21][22][23].
Akufo-Addo da nyɛɛ chiihɩbʋ buŋ-kpoŋ, a yi paalʋʋ duohɩ ing ‘sobie , ʋŋ da toonhi nie yɛliyaga chɛ yɛli ka ʋ yeliyaga la a paahɩ ʋ ju-puŋ yɛlɩyaga puoŋ,ʋŋ da dɩ tuubʋ , yɛlbirɩ neŋ yɛlbirɩ , a yi ju-puŋ yɛli-yaga a yi a mine aŋ pari a yɩ American presidents John F. Kennedy, Bill Clinton aneŋ George W. Bush a la neŋ yɛli-yaga yi a Nigerian President Muhammadu Buhari aŋ da bɩ 2015 United States Institute of Peace yɛlinanɩɩ[24][25][26][27][28][29]. ʋ duohɩ-ɩŋ gbama tʋŋtʋniba da maaliyɛ saambʋ dɩɩbʋ , niŋ ʋ yɛliyaga niŋ kpoŋ a wuno a yɛla ka ʋ ɩyɛ " nɩmbi-suɔ ka baŋ chɛ ɩ naanɩ .[30][31][32]" Bia jaa aŋ la , mea culpa,puoriŋ ba da la nyɛɛ ka Akufo-Addo da la da toonhi nie yɛliyaga chɛ yɛli ka ʋ yeliyaga paahe ʋ 2013 paalikaarɩba kpiengʋ ‘kuubʋ yɛliyaga a Supreme Court of Ghana puoriŋ aŋ da nyogɩ a 2012 a viitɩbʋ dɩɩbʋ ku President John Mahama. A yɛliyaga puoŋ, sɛuri mine da ɩ nuba yɛliyaga a yi United States Vice-president Al Gore's 2000 paalikaarɩba kpiengʋ ‘kuubʋ yɛliyaga baŋ da yɛli a US Supreme Court yelinyogiruu puoriŋ[33][34][35].
Foreign chaʋtaahe
[edit | edit source]- Template:Flag:
- Template:Flag:
Grand Officer of the Legion of Honour (14 November 2024)
- Template:Flag:
- Template:Flag:
Member of the Order of Excellence (11 June 2019)
- Template:Flag:
Grand Cross of the National Order of the Ivory Coast (5 May 2017)
- Template:Flag:
Grand Cordon of the Order of the Pioneers of Liberia (27 May 2017)
- Template:Flag:
Collar of the Order of Muhammad (17 February 2017)
- Template:Flag:
Grand Collar of the Order of Prince Henry (2023)
- Template:Flag:
Grand Cross of the National Order of the Lion (16 May 2017)
- Template:Flag:
Order of the Republic of Serbia, Second Class (10 October 2021)
- Template:Flag:
Grand Commander of the Order of the Republic (27 April 2021)
Meŋa Nyɔvore
[edit | edit source]
Akufo-Addo yi la Akropong-Akuapem ane Kyebi naŋ be a Taŋgõɔ Irigiŋ ane o ba ne o ma zaa e la Presbyterian[36][37]. O kuli la Rebecca Akufo-Addo (née Griffiths-Randolph) jɛɛje Jacob Hackenburg Griffiths-Randolph bipɔge, a paaluu paalʋʋ ‘begɩbinnɩbɛ lambʋ kpambɩ-kpong ku Gaana a third Republic wagere[38][39]. Akufo-Addo da daŋ taa la pɔgeba bayi sɛre kyɛ wa kuli Rebecca. Ba yoe la Remi Fani-kayode ane Eleanor Nkansah-Gyamenah[40]. Akufo-Addo kultaa ne Remi baahe ne la kultaa wɛltaa ba naŋ wa laŋ zeŋ ta wagere kaŋa, kyɛ Akufo-Addo ne Eleanor kultaa baahe ne la kūū 1993[41]
Akufo-Addo taa la o meŋa bi-dɔgere banaahe ane o yaw bie bon-yeni: Gyankroma, Edwina, Adriana, Yeboakua ane Valerie[42][43]. O danweɛ kultaa ne Remi, Nigerian neɛ ko o la bipɔgeba bayi ane o kultaa buyi soba ne Eleanor ko o la bipɔge.
Mɩŋ kaa chɛ
[edit | edit source]Yeŋe Linkehɩ
[edit | edit source]Tarejiihi
[edit | edit source]- ↑ https://web.archive.org/web/20170211082302/http://www.lancingcollege.co.uk/media/news/article/4865/OL-Elected-President-of-Ghana
- ↑ https://web.archive.org/web/20170211082302/http://www.lancingcollege.co.uk/media/news/article/4865/OL-Elected-President-of-Ghana
- ↑ https://web.archive.org/web/20231014141953/https://www.ghanaweb.com/person/Nana-Addo-Dankwa-Akufo-Addo-253
- ↑ https://citinewsroom.com/2020/05/covid-19-nana-addo-joins-world-leaders-in-signing-peoples-vaccine/
- ↑ https://citinewsroom.com/2021/05/akufo-addo-to-address-ghanaians-on-covid-19-fight-tonight-6/
- ↑ https://www.ghanastar.com/news/nana-akufo-addo-is-the-new-president-for-ghana-heres-his-inauguration-speech/
- ↑ https://www.dw.com/en/ghanas-supreme-court-upholds-election-result/a-17054771
- ↑ https://www.bbc.com/news/world-africa-20660228
- ↑ http://www.graphic.com.gh/news/politics/akufo-addo-chairs-commonwealth-observer-mission-for-south-africa-election.html
- ↑ http://thecommonwealth.org/media/news/south-africa-elections-crucial-says-akufo-addo
- ↑ https://www.theafricareport.com/4898/ghanas-npp-prepares-for-the-2016-presidential-race/
- ↑ http://www.aljazeera.com/news/2016/12/ghana-akufo-addo-wins-presidential-election-161209172455364.html
- ↑ https://www.ft.com/content/785703ea-be6e-11e6-8b45-b8b81dd5d080
- ↑ https://qz.com/africa/858481/ghana-decides-nana-akufo-addo-has-been-elected-as-ghanas-new-president/
- ↑ http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/ghanaelection2016/
- ↑ https://www.reuters.com/article/us-ghana-election-idUSKBN13Y0HA
- ↑ https://www.gbcghanaonline.com/news/president-akufo-addo-19-hospitality-facilities-honoured/2020/
- ↑ https://www.africanews.com/2020/12/09/ghana-presidential-election-nana-akufo-addo-declared-winner-by-51-59/
- ↑ https://www.aa.com.tr/en/africa/ghana-nana-akufo-addo-wins-2nd-term-as-president/2071501
- ↑ https://www.reuters.com/article/africa-democracy-ghana-idAFL8N2ST3MR
- ↑ http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/LIVESTREAMING-Nana-Akufo-Addo-takes-office-as-president-499112
- ↑ http://www.africanews.com/2017/01/07/live-12-presidents-join-ghanaians-to-inaugurate-president-akufo-addo/
- ↑ http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/African-leaders-arrive-ahead-of-Akufo-Addo-s-inauguration-499057
- ↑ http://pulse.ng/local/buhari-read-full-text-of-president-s-speech-at-us-institute-for-peace-id4005380.html
- ↑ http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Plagiarism-in-Akufo-Addo-s-speech-depressing-and-shocking-Minority-499694
- ↑ http://www.cnn.com/2017/01/11/africa/ghana-plagiarism-row-akufo-addo/
- ↑ https://www.premiumtimesng.com/news/headlines/219897-ghana-president-akufo-addo-caught-plagiarism-scandal.html
- ↑ https://www.premiumtimesng.com/news/headlines/219897-ghana-president-akufo-addo-caught-plagiarism-scandal.html
- ↑ http://www.myjoyonline.com/opinion/2017/january-9th/of-akufo-addos-speech-plagiarism.php
- ↑ https://www.buzzfeed.com/hayesbrown/ghanas-president-ripped-off-george-w-bush-and-bill-clinton-i
- ↑ http://www.aljazeera.com/news/2017/01/ghana-nana-akufo-addo-caught-plagiarism-row-170108165213500.html
- ↑ http://www.ibtimes.com/who-nana-akufo-addo-ghana-presidents-plagiarism-scandal-explained-2473112
- ↑ https://www.modernghana.com/news/486053/full-text-akufo-addos-post-verdict-speech.html
- ↑ https://www.americanrhetoric.com/speeches/algore2000concessionspeech.html
- ↑ http://mobile.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Saint-Akufo-Addo-in-the-web-of-the-moral-shame-of-new-age-plagiarism-499749
- ↑ https://www.myjoyonline.com/news/akufo-addo-visits-ancestral-home-in-akropong-akuapem/
- ↑ https://web.archive.org/web/20211129115148/https://www.ghanaembassyisrael.org/office-of-the-president
- ↑ https://web.archive.org/web/20130928042301/http://www.newpatrioticparty.org.uk/index.php?option=com_content&view=article&id=160%3Anana-addo-danquah-akuffo-addo&catid=58%3Apast-flag-bearers&Itemid=120
- ↑ https://books.google.com/books?id=oldRGSQSR9YC&q=Ebenezer+Presbyterian+Church,+Osu&pg=PA232
- ↑ https://www.premiumtimesng.com/news/more-news/219693-fani-kayode-hails-appointment-ex-wife-ghanaian-president-elect.html
- ↑ https://citinewsroom.com/2023/07/akufo-addo-commissions-eleanor-akufo-addo-memorial-social-centre-at-mampong/
- ↑ http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/NewsArchive/Akufo-Addo-the-family-man-492031
- ↑ https://web.archive.org/web/20170101161256/http://kessbenfm.com/meet-incoming-first-family/
Jiihi meehi linkiri
[edit | edit source]- Media ko Commons
- Quotations ko Wikiquote
- Data ko Wikidata
- MyGHPage: Nana Addo Dankwa Akufo-Addo Biography.
- GhanaWeb: Nana Addo Dankwa Akufo-Addo biography.
- EIN News: Nana Addo Dankwa Akufo-Addo
- Ghpage: Nana Addo Dankwa Akuffo Addo family and biography
| Parliament of Ghana | ||
|---|---|---|
| New constituency | Member of Parliament
for Abuakwa 1997–2005 |
Constituency abolished |
| Member of Parliament
for Akim Abuakwa South 2005–2009 |
Succeeded by
Samuel Atta Akyea | |
| Political offices | ||
| Preceded by
Obed Asamoah |
Attorney General of Ghana
2001–2003 |
Succeeded by
Papa Owusu-Ankomah |
| Preceded by
Hackman Owusu-Agyeman |
Minister of Foreign Affairs
2003–2007 |
Succeeded by
Akwasi Osei-Adjei |
| Preceded by
John Mahama |
President of Ghana
2017–2025 |
Succeeded by
John Mahama |
| Party political offices | ||
| Preceded by
John Kufuor . |
New Patriotic Party nominee for President of Ghana
2008, 2012, 2016, 2020 |
Most recent |