Jump to content

Wp/wlx/Accra Academy

From Wikimedia Incubator
< Wp | wlx
Wp > wlx > Accra Academy
Accra Academy
high school, boys' school, boarding school
Inception20 July 1931 Edit
Official nameAccra Academy Edit
Languages spoken, written or signedEnglish Edit
AffiliationSt Mary's Senior High School Edit
Religion or worldviewnon-denominational Edit
Named afterAccra Edit
Founded byKofi George Konuah Edit
Motto textbleoo, Esse Quam Videri Edit
CountryGhana Edit
Headquarters locationKaneshie Edit
Coloryellow, blue Edit
OperatorMinistry of Education of Ghana, Ghana Education Service Edit
Phone number+233302221721 Edit
Email addressmailto:info@accraacademy.edu.gh Edit
Official websitehttps://accraacademy.edu.gh Edit
A sakuu baaje

Accra Academy eyɛ daba sekɔndare sakuu aŋ be Bubuashie a peɛle Kaneshie a Greater Accra Region, Ghana paaloŋ. Ba tarɛɛ biihi aŋ yaga a sakuu puoŋ ane bana ne aŋ kpeɛra deu kyɛ waa na a sakuu bebiri jaa. A sakuu da e yɛ nenyeni sakuu a youni 1931 poɔ. A 1950 youni neɛ poɔ ka govɔmentɛ da diɛɛ aŋa sakuuri ŋa. A e la sekondary sakuuri kɔɛɛ naŋ da be a Gold Coast poɔŋ[1][2].

A sakuu taarɛɛ business, general science, general arts, agricultural science aneŋ visual arts, aŋ da waaniŋ chaʋtaahɩ ku a West African Senior School Certificate[3][2][4][5][6].

Noba neɛ naŋ da waa neɛ aŋa sakuuri ŋa da suŋ la biiri naŋ da ba taa lɛbeɛ a ŋa gaa a sakuuri. A sakuuri zɔɔ kaara, Kofi Konuah da maŋ gaa la zɛɛrɛ a tɛ waane biiri ka ba wa gaa aŋa sakuuri ŋa.

Accra Academy e la ranked 8th naŋ paahi kɔɔ poɔ an Africa poɔ a youni y 2003 poɔ. Biiri meŋe naŋ barɛ a sakuuri ŋa e la Chief Justices a ko Ghana, Ghanaian Speakers a Ghana bɛgemaale die, governmentɛ zɔɔ kaara janeŋ o potuuro naŋ be a Ghana paaloŋ poɔ.

Accra Academy ahɩ jie da ɩyɛ 8th a yi saajʋ haaɩ karɩmbʋ 100 aŋ bɩ Africa a yɩ Africa Almanac 2003 puoŋ,ba tarɛɛ wʋlɩbʋ sʋŋ, karɩmbiihɩ nɔ binnʋʋ, kpiɛɛgʋ anɩŋ karɩmbʋ bi-korɩ tʋma , karɩmbʋ yɛlkɔo , internet aniŋ duoho nyɩɩbʋ[7]. A paahɩ ʋ buobu nyɩɩbʋ; baŋ da ɩ fɔrɔ aŋ da wʋlɩ tʋʋro taa Chief Justices ku Gaana, anɩŋ karɩmbʋ jie ne nyɔŋ aŋ waaniŋ tʋʋro taa Ghanaian Speakers of Parliament.ʋ la ɩyɛ karɩmbʋji fɔrɔ aŋ wʋlɩ paalɩ kaa ju-daana anɩŋ ʋ potʋʋro a Ghanaian government bunyeni puoŋ [8].

Yɛlkɔrɩ

[edit | edit source]

Start in Ellen House (1931-1961)

Messrs, Kofi George Konuah, Samuel Neils Awuletey, Gottfried Narku Alema ane James Akwei Halm-Addo la da waane ana Accra Academy a Gyɔɔly 20, 1931 poɔ, Mantse Agbonaa, Yiri kaŋa naŋ be James Town Accra poɔ. Soŋkoŋso zɔɔ la ka a sakuuri biiri da zana gane. Ellen die youri la ka ba da diɛ ko a faculty, Ellen Buckle. A sakuuri da piilee neŋ sakuuri biiri pie neɛ ba waɛ ba naŋ da pɔɔ ɛiŋ Form 1 a diɛ gaa ɛiŋ form 3. Neɛ naŋ.da waane a sakuuri aneŋ M. F. Dei-Anang aneŋ S.S. Sackey, la da la karima miŋe naŋ da beɛ a sakuuri. A sakuuri da e la bebiri zaa sakuuri a waana a youni 1935 poɔ la ka biiri da piile kpeɛ la Claremont die naŋ be a sakuuri poɔ. A die da waa la soŋkoŋso yeni naŋ be a sakuuri poɔ. Ellen Buckle la da maale aŋa die ŋa A Decemberɛ1932, youni neɛ poɔ la ka a sakuuri bii fara sege a Junior Cambridge School Certificate Examination, Ba da e la biiri ba yoɔpoi a da sege a gama a youni 1935 poɔ. Ba maŋ baŋ diɛ biiri 469 youni zaa. A youni 1939, poɔ la ka biiri 45 da sage a Senior Cambridge School Certificate examination ka biiri 42 paasɛ, ka noba piɛ meŋ da gaa London a teɛ karɛŋ.

A kyaare neŋ a youni 1945 poɔ, a sakuuri da waa la sekondary sakuu kpoŋ a ko the Academy had Governmentɛ. A youni 1946 poɔ, ba da taa la bidaba 467 naŋ be a sakuuri poɔ. A 1947 youni neɛ poɔ la ba da sege a ko director of education ka o suŋ ka a sakuuri e governmentɛ sakuuri. 1 Gyɛnɔɔry 1950 poɔ la ka governmentɛ da diɛɛ a sakuuri.

A sakuuri biiri da waa la yaga, ka bela da vɛin ka ba erɛɛ a sakuuri a gaa neɛ zɛɛ zaara. A zee palaa da bela Korle Gonno, a 1956 la ka a zɛɛ bɔɔbɔ da baari saŋa neɛ J. A. Halm-Addo naŋ da suŋ ka a Convention People's Party governmentɛ da suŋ ka a sakuuri yeri da gaa nɛmbetoori. Ba ko la a sakYuri 37-acre teŋkpogɔ a Bubuashie, naŋ be Winneba sɔrɩ.

September 1961 puoŋ, ba da lɛʋhɩyɛ a karɩmbʋjie ŋa yi Ellen House gaanɩŋ ji-paalaa Bubuashie, ba da nyɛɛ sʋmbʋ a yi a CPP government. A chɩʋ dɩɩbʋ kaba yʋo ka karɩmbʋji paalaa da ɩyɛ 3 February 1962 anɩŋ A. J. Dowuona-Hammond, karɩmbʋ yɛltarɩhɩ nɩŋ-kpɔŋ anɩŋ a karɩmbʋ jie bi-korɛ, unveiled a commemorative plaque. A fɔrɔ sukuu-bɩɩhɩ kpɛjie da maali baahɩyɛ 1966 puorɩŋ.

1981 puoŋ,a karɩmbʋjie da dɩyɛ golden jubilee chɩʋ nɩŋ karɩmbiihɩ 900 anɩŋ a karɩma mine 52. A ‘yuonɩ ‘yuonɩ tiɛhibʋ da waaɩyɛ karɩmbʋjie yɛɩnɛɛ anɩŋ karɩmbʋjie. Historian Robert Addo-Fening, a paahɩ a golden jubilee chɩʋ dɩɩbu, da sɛʋ da fɔrɔ yɛltarɩ ku a Accra Academy di yɩ gbaŋgballɩ awa a Golden Jubilee Brochure. A siɛrɛɛ gbama da ɩyɛ tarɩjɩɩhɩ ku fɔrɔ yɛlkoe gbaŋʋ ka a karɩmbʋ da muɔlɩ a 2021 ka a yuorɩ ɩ Accra Aca Bleoo: The History of the Accra Academy a yɩ Jamestown to Bubuashie authored a yi Simon Ontoyin.

yεlɩjurɩ

[edit | edit source]

Insignia

[edit | edit source]
Object Significance
Lion King of Beasts. Represents the Lion of Justice exemplifying poise and controlled power.
Sun Represents the brilliance of knowledge, banishing ignorance and superstition.
Three chains The union of three chains stands for the Pauline virtues of Faith, Hope and Love.
Palm tree The palm tree thrives where other trees can hardly stand. Here it represents triumph over environmental handicaps.
Cocoa tree Symbol of Ghana's wealth. Here it symbolizes the proper use of wealth to sweeten the cares of life.
Esse Quam Videri written in Latin, translates as "To be, rather than to seem"

Governance

[edit | edit source]
Headmaster Tenure of office
K. G. Konuah, C.B.E, G.M 1931 to 1952
A. K. Konuah 1953 to 1967
J. K. Okine 1967 to 1986
Vincent Birch Freeman 1986 to 1996
Beatrice Lokko 1997 to 2005
Samuel Ofori-Adjei 2005 to 2017
William Foli Garr 2017 to 2020
Emmanuel Ofoe Fiemawhle 2020 to 2024
Eric Ebo Sey 2025 to date

Karɩmbʋ anɩŋ wʋlɩbʋ yεltarɩhɩ

[edit | edit source]

Admission

[edit | edit source]

Ʋŋ da ɩ karɩmbʋ kpɔŋ jɩe ku bɩdaba, a sukuu da dɩarεε bidaba nyɔŋ . A karɩmbʋ jie kpiεbʋ da tarεε chaachaa [9],kyε da yuo ku sakuu bɩɩhɩ aŋ baahɩ Juunɩɛ Haaɩ Karɩmbʋjie. Seni baŋ sεʋra ba Basic Education Certificate Examination (BECE, Junior High karimbʋ jie yuom baahaa biihi ,aŋ da sɛʋ ba yuoe ku senior high computerized school selection and placement system (CSSPS) ka a Ghana Education Service demɛ da waanɩŋ a yuoni a 2005 puoŋ[10].

Yɛlɩdaanhɩɩ

[edit | edit source]
81st Anniversary Science Exhibition

A kɔɔsɩhɩ aŋ da bɩ a karɩmbʋ jie ɩyɛ: general arts, general science, agriculture, business anɩŋ visual arts. Aŋ da paahɩ ba kɔmpiuta karɩmbʋjie dɩɩbʋ wagɩrɩ, Juunɩɛ Haaɩ Karɩmbʋjie yuom baahaa biihɩ gbaŋ sɛʋrɩba aŋ da buɔra yɛla maŋ ɩhee kɔɔsɩ anaahɩ . Ba wonɩŋ lʋgɩroo kɔɔsɩhɩ , ba maŋ tɔrɩyɛ nimbijɩ kɔɔsihɩ ku sukuu bie jaa, kaba ba kaara yɛli daanhʋʋ. A karɩmbʋ nimbiji kɔɔsɩhɩ iyɛ : English language, core mathematics, social studies, integrated science, ICT (core) anɩŋ physical education,bila jaa aŋ la, karɩmbiihɩ iyɛ ɩ tɛɛsɩ puoŋ anɩŋ gbamgbalɩ mɩŋ, a fɔrɔ kɔɔsɩhɩ anu 5 ŋa bam buɔŋ puoŋ.

Karɩmbɩɩhɩ kpiebʋ

[edit | edit source]

kpεjɩɩhɩ

[edit | edit source]
Science Resource Centre
Accra Academy campus

Science Resource Centre

Accra Academy campus

A 2015, Asamoah Gyan, a karɩmbʋ jɩe bɩ-korεε a nɩŋ-kpŋz ku a bidaba bɔlɩ gmɩrɩba , da muɔlɩyεŋ ka ʋ na suŋyε a astro-turf football pitch aŋ bɩ a karɩ,bʋ jɩe[11].

Taa kparɩbʋ anɩŋ diεŋ nuɔrɩ yeni lambʋ

[edit | edit source]

A sukuu bɩɩhɩ maŋ tarεε nimbɩ-peli yεla a yɩ baŋ ba teŋbɩɩlʋŋ a karɩmbʋ jieŋ anɩŋ nuɔrɩ yeni lambʋ diεŋ, a mine ɩyε:

  • Alzheimer's Foundation of America (Youth wing),
  • Cadet Corp,
  • Campus Ministry,
  • Debaters Club,
  • Drama Club,
  • Geography Club,
  • German Club,
  • Ghana United Nations Students and Youth Association (GUNSA).,
  • Global Teenager Project (Ghana),
  • Head of State Award Scheme,
  • HIV/AIDS Kickers Youth club.,
  • Investment Club,
  • Junior Achievement Club,
  • Pan-African Club,
  • Robotics Club,
  • Rotaract Club,
  • Science Club,
  • Scrabble Club,
  • Scripture Union,
  • Students Representation Council – S R C,
  • Students World Assembly
  • The Earth and Wildlife Club

Karɩmbɩ-korɩ nɩŋnanεε

[edit | edit source]

Atɩkle mɩŋa: List of alumni of Accra Academy

A karɩmbʋ jie ŋa da tarεε bi-korɩ nanεε aŋ karɩŋ a sukuu baahɩ , a paahɩ a big six nɩe kaŋa , paalʋʋ judaana , anɩŋ a paalʋʋ judaana potʋʋro . da gaayε a karɩmbʋ ŋa jie,anɩŋ chief justices of Ghana nuba bayi (2), chief justice buŋyeni (1) aŋ yɩ Nigeria, anɩŋ chief justice kaŋa aŋ yɩ Kenya. Ŋaaŋ, a nʋʋhɩ ata ku a gominentɩ (executive, legislature and judiciary) da tarεε yɩ-dirɩba aŋ ɩ a karɩmbʋ ŋa jie bɩ-korɩ

Pɔlitis

[edit | edit source]

Paalɩ kaa yεlɩ tarɩhɩ puoŋ , Gaana yɩɩlʋŋ yi-daandau, J. A. Ankrah, anɩŋ ʋ potʋʋro , J. W. K. Harlley da ɩyε bi-daʋ korɩ [12]. A karɩmbʋ jie da wʋlεε paalʋʋ‘begɩbinnebɩ lambʋ kpambɩɩhɩ bata 3 ba na la : Daniel Francis Annan, Peter Ala Adjetey, anɩŋ Edward Doe Adjaho[13]. Ako Adjei, yuori da paahɩyε a big six, ba jaaŋ gaa a karɩmbʋ ŋa jie. Henry P. Nyemitei daaŋ ɩyε general secretary ku a Convention People's Party (CPP) a fɔrɔ vootɩbʋ saŋa aŋ daaŋ bɩ 1951 puoŋ. Yuom pie puorɩŋ , a 1961, H. H. Cofie Crabbe aŋ mɩŋ da ɩ erstwhile CPP's headquarters awa executive secretary.

Bεgʋ

[edit | edit source]

Begu puoŋ, Accra Academy karɩmbʋ bɩkorɩ mine Gaana sarεε dɩɩbʋ nɩŋ-kpɔŋ Samuel Azu Crabbe, anɩŋ Fred Apaloo, anɩŋ tuma sarεε dɩɩbʋ nɩŋ-kpɔŋ; G. C. Mills-Odoi, N. Y. B. Adade, anɩŋ Jones Dotse. Ajaa puoŋ, nine (9) Supreme Court Justices ba jaa da gaayε a karɩmbʋ ŋa jie, a paahɩ Justice Samuel Adibu Asiedu, a la ɩ nimbɩjie sarεε dɩrε ku a Supreme Court of Ghana. A paalʋʋ jaa , Walter Onnoghen da ɩyε Chief Justice of Nigeria, Apaloo tʋŋ-yεŋ awa Chief Justice of Kenya, Azu Crabbe da ɩyε Justice of the East African Court of Appeal anɩŋFrederick Bruce-Lyle da ɩyε nie aŋ kauhɩ jεεjɩ tʋma puoŋ ku a Eastern Caribbean Supreme Court[9].

Attorneys-General nie aŋ gaa a kaarɩmbʋ jie paahɩyε a fɔrɔ Gaana demε Attorney General of Ghana, George Mills-Odoi[14][15]; a fɔrɔ pɔgɔ Attorney General ku Gaana , Betty Mould-Iddrisu[16][17]; Nicholas Yaw Boafo Adade; anɩŋ Gustav Koranteng-Addow. Daaŋ ɩ seni laŋtaa tuma ku sarεε dɩɩbʋ niŋkpɔŋ ʋ nɩŋ Attorney-General, Ako Adjei da ɩyε Gaana Minister of Justice fɔrɔ daana[18]. Peter Ala Adjetey da ɩyε yidaandaʋ korεε ku Ghana Bar Association. A pampana Special Prosecutor ku Ghana, Kissi Agyebeng,ɩyε bi-korεε.

Jɛmaa tʋma

[edit | edit source]

Jɛmaa tʋma pouŋ , Joseph Odunton da ɩyɛ black African fɔrɔ aŋ da nyɛ vuorɩ kaŋa a Buckingham Palace puoŋ[19][20]. Nathan Quao, Gilbert Boahene anɩŋ Ben Eghan da ɩyɛ sɛʋsɛʋra ku Cabinet[21]. Robert Dodoo, a Civil Service nɩŋ-kpɔŋ kaŋa ,mɩŋ da gaayɛ a karɩmbʋ ŋa jie[22] . Edward Quist-Arcton da ɩyɛ Gaana ju-daaŋ fɔrɔ ku forestry[23] ; Harry Dodoo da ɩyɛ Gaana fɔrɔ a ju-daana ku Ghana Cocoa Board; E. N. Omaboe da ɩyɛ Gaana nɩŋ fɔrɔ aŋ ɩ Government Statistician. V. C. R. A. C. Crabbe da pɩɩlɛɛ a fɔrɔ Electoral Commission[24], anɩŋ J. W. K. Harlley da lɛʋyɛ fɔrɔ Inspector General of Police a nimbɛra biela aŋ da ɩ puorɩŋ a yuoni 1966[25].

sukuu bɩkorɩ ba naahɩ (4) ɩyɛ nimbɛra ku teŋe ju sojehi tʋŋtʋnɩba ku Gaana sojehɩ; a mine la a Gaana demɛ fɔrɔ daana aŋ na di a tʋma , Joseph Arthur Ankrah[26],nɩe tʋŋ puorɩŋ awa Chief of Defence Staff[27]. Ba mine ɩyɛ Neville Alexander Odartey-Wellington, W. W. Bruce-Konuah anɩŋ Joseph Narh Adinkrah. A Gaana niŋ fɔrɔ baŋ da ɩhɩ a Chief of Naval Staff, David Hansen, ɩyɛ bi-korɛɛ[28][29], anɩŋ fɔrɔ Chief of Air Staff, Frederick Asare Bekoe,mɩŋ da ɩyɛ karɩmbʋ b--korɛɛ . Joshua Mensah-Larkai pampana ʋ na la Chief of Staff aŋ bɩ a Ghana Armed Forces Headquarters.

Nabɩɩlʋŋ

[edit | edit source]

Na nime aŋ gaa a karɩmbʋ ŋa jie ɩyɛ a Osagyefo Kuntunkununku II, 34th Okyenhene anɩŋ 7th ayopoilʋŋ paalʋʋ yɩdaandaʋ ku a National House of Chiefs[30]; Oyeeman Wereko Ampem II, Ohene of Amanokrom[31]; Nana Kwabena Wiafe, Omanhene of Offinso Traditional Area; Nana Akuoko Sarpong, Omanhene of Agogo Traditional Area[32]; and Neenyi Ghartey VII, the Omanhene of Winneba, Effutu Traditional Area[33].

Academia

[edit | edit source]

A Black African fɔrɔ Rhodes Scholar, Lebrecht Wilhem Fifi Hesse, daaŋ gaayɛ a karɩmbʋ jie[34]. Frank Gibbs Torto FGA, a chemist, da ɩyɛ fɔrɔ Gaana wʋlɩbʋ tʋŋtʋna ku a University of Ghana (a karɩmbʋji kpɔŋ aŋ bɩ Gaana)[35]; anɩŋKwadzo Senanu mɩŋ da ɩyɛ vice-chancellor ku Gaana karɩmbʋ jie kpɔŋ a yuoni 1983/84puoŋ[36]. Daniel Wubah da ɩyɛ African yidaandaʋ fɔrɔ ku a Millersville University of Pennsylvania[37]. A Gbaŋ baŋnɩba mine ɩyɛ plant pathologist Edwin Asomaning FGA, surgeon Emmanuel Archampong FGA, soil scientist David Acquaye FGA, jurist Fred Apaloo FGA, jurist V.C.R.A.C. Crabbe FGA, mycologist George Odamtten FGA, economist Peter Quartey FGA, historian Robert Addo-Fening, microbiologist Michael McClelland, mathematician Abdul–Aziz Yakubu, physician Rexford Ahima, and geneticist James Adjaye.

Tɩɩŋ

[edit | edit source]

Tɩɩŋ daanhɩbʋ puoŋ, a karɩmbʋ ŋa jie bɩe da ɩyε fɔrɔ Gaana neurosurgeon, J. F. O. Mustaffah[38]; a fɔrɔ Gaana nɩmbie yεltarɩhɩ baŋna, Cornelius Odarquaye Quarcoopome; anɩŋ Jacob Amekor Blukoo-Allotey, nuba aŋ da baŋ nɩŋ ʋ pioneering tʋma a pharmacology karhmbʋ a Gaana puoŋ[39]. Cornelius Odarquaye Quarcoopome anɩŋ Jacob Plange-Rhule daaŋ ɩyε ju diεrɩba ku a Ghana Medical Association. Emmanuel Quaye Archampong daaŋ ɩyε judiεra ku a West African College of Surgeons, anɩŋ Joseph Kpakpo Acquaye da yidaaŋ daʋ ku a West African College of Physicians.

Nuorɩ yenɩ lambʋ

[edit | edit source]

ACASMA (Accra Academy and St. Mary's Alliance)

[edit | edit source]

ACASMA ɩyɛ nuori yenɩ lambʋ ku b-daʋ korɩ anɩŋ b-pɔgɩ korɩ ku Accra Academy anɩŋ a St. Mary's Senior Secondary School, pampana ʋŋ lɛʋ St. Mary's Senior High School[40][41].

Bɩdaʋ korɩ nuɔrɩ yeni kambʋ

[edit | edit source]

A nuɔrɩ yeni lambʋ ŋa tʋma ɩyε lambʋ ku karɩmbʋ jie bɩpaani ata yuoni gbuli[42].

Lodge Accra Academy

[edit | edit source]

A Accra Academy Lodge ɩyɛ Masonic lodge ka karɩmbʋ ŋa jie bi-korɩ aŋ ɩ nuorɩ yenida kaara a Grand Lodge of Ghana bii a Grand Lodge of Scotland.

Chartered by Status of Lodge Accra Academy Lodge number Date of foundation
Grand Lodge of Ghana Provincial Grand Lodge 63.
Grand Lodge of Scotland District Grand Lodge of Ghana 1699. 7 August 1975

Mɩŋ kaa chε

[edit | edit source]

Tarɩjɩɩhɩ

[edit | edit source]

  1. https://www.modernghana.com/amp/news/248319/education-what-we-need-is-a-realistic-policy.html
  2. 1 2 https://web.archive.org/web/20180927223659/http://www.ghanaculture.org/index1.php?linkid=65&adate=04/04/2007&archiveid=558&page=1
  3. http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/features/artikel.php?ID=40572
  4. https://web.archive.org/web/20110727183400/http://www.poverty-action.org/Ghana_TopStudents
  5. https://en.wikipedia.org/wiki/J._D._Fage
  6. http://www.commonwealth-of-nations.org/Ghana/Education/Independent_Schools
  7. https://web.archive.org/web/20070114052056/http://www.africaalmanac.com/top20highschools.html#11
  8. https://books.google.com/books?id=izjqNbgnzZcC&dq=%22accra+academy%22+Chief+Justices&pg=PA19
  9. 1 2 https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-84
  10. https://web.archive.org/web/20120425093011/http://www.ginks.org/CMSPages/GetBizFormFile.aspx?filename=d8989440-8eaf-4f11-a3ed-c4d1ff25cf0f.pdf
  11. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-50
  12. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-82
  13. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-83
  14. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-85
  15. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-86
  16. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-87
  17. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-88
  18. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-89
  19. https://www.newspapers.com/clip/21469972/the-times/
  20. https://trove.nla.gov.au/newspaper/article/44023293
  21. https://thenewindependentonline.com/2021/10/06/clogsag-celebrates-nathan-anang-quao-a-civil-servant-extra-ordinaire/
  22. https://www.ohcs.gov.gh/past-heads
  23. https://books.google.com/books?id=8phCAQAAIAAJ&q=Quist+Arcton
  24. https://ec.gov.gh/history/
  25. https://books.google.com/books?id=0boJAQAAIAAJ&q=harlley+first+igp
  26. https://books.google.com/books?id=WyScEAAAQBAJ&dq=Ankrah+first+chief+of+army+staff&pg=PA51
  27. https://books.google.com/books?id=hy9PCwAAQBAJ&dq=ankrah+chief+of+defence+staff&pg=PA90
  28. https://books.google.com/books?id=f9hRAQAAMAAJ&q=david+hansen+first+chief+naval+staff
  29. https://books.google.com/books?id=rzuGVZbTpb8C&dq=david+hansen+first+chief+naval+staff&pg=PA10
  30. https://www.theguardian.com/news/1999/apr/07/guardianobituaries3
  31. https://www.theguardian.com/news/2006/jan/26/obituaries.readersobituaries
  32. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-105
  33. https://www.ghanaiantimes.com.gh/accra-academy-holds-90th-anniversary-fundraising/
  34. https://books.google.com/books?id=S0sOAQAAMAAJ&q=hesse+first+black++
  35. https://books.google.com/books?id=l9wsAQAAIAAJ&q=+member+consider+whole
  36. https://www.google.com/search?q=K.E+Senanu+and+1983-84&tbm=bks
  37. https://www.pulse.com.gh/bi/strategy/ghanas-dr-daniel-a-wubah-is-the-first-african-president-of-millersville-university/9wtf9mk
  38. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-111
  39. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-112
  40. https://books.google.com/books?id=bSY6SQW8cQgC&dq=acasma&pg=PT3
  41. http://www.ghanaweb.com/GhanaHomePage/other_sports/artikel.php?ID=95700
  42. https://en.wikipedia.org/wiki/Accra_Academy#cite_note-Ala_Adjetey_et_al2008p2-77

Jiiri meehe liŋkɩrɩ

[edit | edit source]
  • School Website
  • Alumni website-UK
  • Alumni website-Ghana