Wp/tuo/Yaî

From Wikimedia Incubator
< Wp‎ | tuo
Wp > tuo > Yaî
Yaî-do’rogɨ́ [1]

Yaî

Yaîwa wiorã́ niîma. Naâ aʼtikérã dɨka-watíma:

Naâ waʼîkɨrãre yẽ’ê ba’ama. Apé tero maa, masaré bokárã’ ba’âkà’ma. Naâ wa’îkɨrã niiróre upɨ́tɨ niîma. Po’êkɨ niî’karo si’bî dihari tero, naâ wa’mɨ̂ma. Tohô weérã’, tii kurá nohore, yaîwa paharã́ ihikã́ tɨ’ó no’o’ nɨkîripɨre. Naâ tohô wa’mɨrã’, mari yeé weseripɨre, mari yeé makaripɨre, apé terore pi’amá. Makârire mari yarã́ ekarã́re yẽ’ê ba’a mɨhama. Masɨ́ yɨsɨásehe ba’â wãʼka’kɨ nɨkɨ̂ wa’akã́re uá niîmi. Apé tero maa,yẽ’ê ba’akã’mi. Apé terore, marî masaré yoko seégɨ’, masɨ́ weeróroho karíkũ, ehêri kõ’o, utî weemí. Marî yẽkɨ-sɨmɨá katîrã’pɨ, naâ basasehé wi’seripɨ niîrã’,yaîware wẽhé, naâ upîkari miî, sãré, pĩ’ô, bɨsâ’kû’karã niîwã.[2]

Referências[edit | edit source]

  1. Ramirez, Henri. 1997. A Fala Tukano dos Ye’pâ-Masa, Tomo II: Dicionário. Manaus: Inspetoria Salesiana Missionária da Amazônia, CEDEM.
  2. Ramirez, Henri & Alfredo Miguel Fontes. 2001. Ye'pâ-Masa Yee Niisehétisehe: A vida dos Ye'pâ-Masa. Manaus: Editora da Universidade do Amazonas. (Biblioteca Digital Curt Nimuendajú, Atribuição 3.0 Não Adaptada (CC BY 3.0))