Wp/nyn/Morocco
| part of | North Africa |
|---|---|
| inception | 789 |
| name in native language | المملكة المغربية |
| native label | المملكة المغربية, ⵜⴰⴳⵍⴷⵉⵜ ⵏ ⵍⵎⵖⵔⵉⴱ |
| ethnic group | Arab-Berber |
| named after | Marrakesh, west, Mauri people |
| official language | Arabic, Standard Moroccan Tamazight |
| anthem | Cherifian Anthem |
| culture | culture of Morocco |
| motto text | الله، الوطن، الملك, Gwlad, Mamwlad, y Brenin, ⴰⴽⵓⵛ, ⴰⵎⵓⵔ, ⴰⴳⵍⵍⵉⴷ |
| continent | Africa |
| country | Morocco |
| capital | Rabat |
| located in time zone | UTC+01:00, Africa/Casablanca, UTC±00:00 |
| located in or next to body of water | Mediterranean Sea, Atlantic Ocean, Strait of Gibraltar |
| coordinate location | 32°0′0″N 6°0′0″W |
| coordinates of easternmost point | 32°30′47″N 0°59′54″W |
| coordinates of northernmost point | 35°55′21″N 5°24′5″W |
| coordinates of southernmost point | 27°40′0″N 13°10′22″W |
| coordinates of westernmost point | 27°40′0″N 13°10′22″W |
| geoshape | Data:Morocco.map |
| highest point | Jbel Toubkal |
| lowest point | Sebkha Tah |
| basic form of government | constitutional monarchy |
| office held by head of state | King of Morocco |
| head of state | Mohammed VI of Morocco |
| office held by head of government | Prime Minister of Morocco |
| head of government | Aziz Akhannouch |
| executive body | Cabinet of Morocco |
| legislative body | Parliament of Morocco |
| highest judicial authority | Supreme Court of Morocco |
| central bank | Bank Al-Maghrib |
| currency | Moroccan dirham |
| shares border with | Algeria, Western Sahara, Spain, European Union |
| coextensive with | Africa/Casablanca |
| driving side | right |
| electrical plug type | Europlug, Type E |
| visitor center | Moroccan National Tourism Office |
| replaces | Spanish protectorate in Morocco |
| official website | http://www.maroc.ma/en, https://www.maroc.ma/es, https://www.maroc.ma/fr, https://www.maroc.ma/amz, https://www.maroc.ma/ar |
| hashtag | Morocco |
| top-level Internet domain | .ma |
| flag | flag of Morocco |
| coat of arms | coat of arms of Morocco |
| geography of topic | geography of Morocco |
| has characteristic | partly free country |
| history of topic | history of Morocco |
| official religion | Islam |
| railway traffic side | left |
| maintained by WikiProject | WikiProject Morocco, WikiProject Countries, WikiProject Africa, WikiProject Arab world, WikiProject Anthropology |
| open data portal | Morocco Data Portal |
| economy of topic | economy of Morocco |
| demographics of topic | demographics of Morocco |
| madhhab | Malikism |
| mobile country code | 604 |
| telephone country code | +212 |
| trunk prefix | 0 |
| emergency phone number | 15, 19, 112, 177 |
| GS1 country code | 611 |
| licence plate code | MA |
| maritime identification digits | 242 |
| Unicode character | 🇲🇦 |
| category for maps or plans | Category:Maps of Morocco |

Morocco, omu butongore,Obukama bwa Morocco, n'eihanga eriri omu kicweka kya Maghreb omumatemba ga Africa. Kiine enyanja aha nyanja ya Mediterranean omumatemba hamwe n'enyanja ya Atlantic omu burengyerwizooba, kandi kiine ensharo z'eitaka na Algeria omuri burugw'izooba, hamwe n'ekicweka kya Western Sahara omu mashuuma, ekirikutwarwa Morocco kuruga omuri 1975. Morocco nayo neeyetwara nk'ekicweka kya Spain ekya Ceuta, Melilla na Peñón de Vélez de la Gomera, hamwe n'ebirwa bikye ebirikutegyekwa Spain aha rubaju rw'enyanja.Eine abantu abarikuhika obukaikuru makumi ashatu na bushatu. Obusiraamu niryo diini erikukirayo kandi erikukirayo kukoresibwa, kandi Oruwarabu n'Oruhebura nizo ndimi ezirikukirayo kukoresibwa. Okwongyera ahari ekyo, Orufaransa hamwe n'orurimi rw'Oruwarabu orwa Morocco nibigambwa munonga. Eby'obuhangwa bwa Morocco nibitwariramu eby'obuhangwa bw'abaharabu, ababerber, abafirika hamwe n'abazungu. Orurembo rwayo orukuru ni Rabat, kandi orurembo rwayo orurikukirayo obuhango ni Casablanca.
Ekicweka ekirikukora Morocco kitwiirwe abantu kuruga omu bwire bwa Paleolithic emyaka 300,000 enyima. Obutegyeki bwa Idrisid bukateebwaho Idris I omuri 788, kandi Morocco ekategyekwa obutegyeki obundi obwetongoire, bwahika aha muheru gw'obutegyeki bwabwo omu kyasha kya 11 n'ekya 12, ahansi y'obutegyeki bwa Almoravid na Almohad, obu bwabaire nibutwara ekicweka kya Iberian Peninsula hamwe na Maghreb. Enkumi n'enkumi z'emyaka y'abaharabu kuruga Maghreb kuruga omu kyasha kya mushanju, ekahindura omuhendo gw'abantu omu kicweka ekyo. Omu kyasha kya 15 n'ekya 16, Morocco ekatunga oburemeezi kuruga aheeru aha butegyeki bwayo, Portugal ekakwata emyanya emwe hamwe n'obugabe bwa Ottoman kuruga omuri burugwa izooba. Obutegyeki bwa Marinid na Saadi bukesharinga obutegyeki bw'aheeru, kandi Morocco niyo eihanga ry'omumatemba ga Africa ryonka eryasingire obutegyeki bwa Ottoman. Ekika kya 'alawi dynasty, ekirikutegyeka eihanga na hati, kikakwata obutegyeki omuri 1631, kandi omu byasha bibiri ebyakuratsireho kikongyera enkoragana n'amahanga g'oburengyerwa-izooba. Omwanya murungi gwa Morocco haihi n'omunwa gw'enyanja ya Mediterranean gukareetaho ekyetengo ky'abajungu. Omuri 1912, Bufaransa na Spain zikagabanya eihanga omu by'obutegyeki, zaasigaho omwanya gw'amahanga goona omuri Tanger. Bwanyima y'obutabanguko hamwe n'obwesharingo obwabaireho kurwanisa obutegyeki bw'amatware, omuri 1956, Morocco ekagaruka yaatunga okwetegyeka.