Wp/mfa/Sakdu
Sakdu buwi makno nok ppanjae bunyi hurók bena konsonan dalae so pekatoae. Dalae bidae kaji bunyi, fonologi sakdu ni (kècèk Inggrih: Gemination) saloh so dari kèkdoh sebóktae artikulasi so hurók bena dalae tèpóh maso hok koho lamo ata koho panjae bbandéng dari hok skalo.[1] Kejadiyae sabdu ni ttulih begando dalae banyok jenih sisteng tulisae.[2]
Cotóh
[edit | edit source]Kècèk Arak
[edit | edit source]Dalae nok tulih kècèk Arak, sakdu keno tulih nga tando syaddah yakni ⟨◌ّ⟩ atah hurók bena hok nok keno sakdu. Tando syaddah sokmo gguno tok sé wi ttuka nga pekatoae laéng, kih sakdu tok sakdu ni laéng-laéng makno. Cotóh yo: درس darasa (dengae baréh: دَرَسَ) makno yo nngaji, pah درّس darrasa (dengae baréh: دَرَّسَ) pulok makno yo nngaja.
Sakdu dalae kècèk Klatae-Ttaning
[edit | edit source]Dalae kècèk Klatae-Ttaning (kècèk Teganu gètèk), sakdu ni keno ko hurók bena kak awa-awa so pekatoae. Sakdu ssini ni nok wi ppéndék pekatoae ata frasa, samo ado keno buwae suku kato ata pekatoae. Cotóh yo:
- Buwae suku kato
- begapo → ggapo
- meseto → sseto
- bederak → dderak
- mengèpèng → nngèpèng
- Buwae pekatoae
- molèk-molèk → mmolèk
- kuro-kuro → kkuro
- gi ke keda → gi kkeda
- basuh buwi cuci → basuh ccuci
Ruju'ae
[edit | edit source]- ↑ Mitterer, Holger (2018-04-27). "The singleton-geminate distinction can be rate dependent: Evidence from Maltese". Laboratory Phonology. Association for Laboratory Phonology. 9 (1): 6. doi:10.5334/labphon.66.
- ↑ William Ham, Phonetic and Phonological Aspects of Geminate Timing, m/s. 1–18