Wp/mfa/P. Ramlee
P. Ramlee | |
|---|---|
P. Ramlee ttiko Bulae Limo 1954. | |
| Llahé | Teuku Zakaria bin Teuku Nyak Puteh 22 Bulae Tigo 1929 |
| Nningga | 29 Bulae Limo 1973 (omo 44) |
| Boktae nningga | Seraengae jatóng |
| Nyo sipae kebumi | Tanoh Kubó Islae Jalae Ampae, Kolo Lupó |
| Monumeng | Pustako Pringaktae P. Ramlee |
| Namo laéng |
|
| Nngaji kak |
|
| Krijo |
|
| Tahóng ssunggóh | 1945–1973[nota 1] |
| Organisasi |
|
| Majikkae | |
| Snara penuh | |
| Laki/bini |
|
| Anok-anok |
|
| Mok ayoh |
|
| Sdaro | Syeikh Ali (abe so ibu) |
| Krijo muzik | |
| Jenre | Pop, Irama Malaysia |
| Alak muzik | |
| Syarikak rakaemae | EMI |
| Tandatangan | |
Tan Sri Datuk Amar (Dr.) Teuku Zakaria Teuku Nyak Putéh (Jawi: تاوكو زكريا بن تاوكو ڽق ڤوتیه; 22 Bulae Tigo 1929 – 29 Bulae Limo 1973),[1] ata lebéh ssohó nga namo P. Ramlee[2][3] ni sorae penyanyi, plakóng, pengaroh, pemuzik dae jóng nngara lagu Melèsiya. Nyo buléh anugeroh "Seniman Agung Negara" boktae jaso diyo hok besa jreguk dalae industri mubi nga muzik, skali nga hasé karyo sastero diyo,[4][5][6] hok mano krijo blakóng diyo mulo di Singopuro tahóng 1948 ttiko dók ccotẽk puncak krijo yo, pah pindoh ke Melèsiya ttiko 1964 sapa diyo nningga, nyo ingak sbaga orae ssohó dalae industri laro Melèsiya. Ssohónyo diyo sapa ko negaro Asyia Tegaro hok laéng, temasók Bruna, Indonèsiya sreto Hong Kong nga Jepóng.[7][8][9][10]
Slamo diyo hidók, diyo blakóng dalae 66 mubi, 35 dari yo mubi arohae diyo sdiri, nngara 250 lagu pah nyanyi nok dekak 30 dari yo.[11][12] Ataro mubi-mubi ssohó hok P. Ramlee blakóng yakni Chinta (1948), Abu Hassan Penchuri (1955), Anak-ku Sazali (1956), Antara Dua Darjat (1960) nga Masam-Masam Manis (1965). Sbaga pengaroh pulok, ataro mubi-mubi arohae diyo yakni Penarek Becha (1955), Pancha Delima (1957), siri mubi Bujang Lapok (1957–1961), Tiga Abdul (1964) nga Jangan Tinggal Daku (1971). Laksamana Do Re Mi (1972) ni mubi hok nngelah diyo blakóng. Pah dalae krejayo diyo, Ramlee blakóng dalae drama Intan (1970) nga Rantau Selamat (1972). Sbaga penyanyi, ataro lagu-lagu diyo hok ssohó iyolah Azizah, Getaran Jiwa, Aci Aci Buka Pintu, Di Mana Kan Ku Cari Ganti, Jeritan Batinku nga Air Mata di Kuala Lumpur, lagu trakhé hok diyo rakae sbelóng nningga.[13][14]
P. Ramlee nnikoh 3 kali pah buléh 10 orae anok, hok mano 2 dari diyo ni anok kandóng. Diyo nningga duniyo ttiko 29 Bulae Limo 1973 boktae ko seraengae jatóng. Diyo buléh banyok anugeroh nga pengharegoae spanjae krejayo diyo, dae buléh benae anugeroh dari banyok pèhok. Ataro yo yakni pengiktirafae atarobangso macae Plakóng jatae Tebaék di Fèstivo Mubi Asiya Pasifik Ke-4, Tokyo nga Bakak Paléng Banyok Jenih di Fèstivo Mubi Asiya Pasifik Ke-10, Tokyo.[15][16][17][18]
Cataktae
[edit | edit source]- ↑ Diyo menae tepak ketigo dalae Peraduan Menyanyi Radio Malaya Pulau Pinang (lloni Mutiara FM) ttiko tahóng tu.
Ruju'ae
[edit | edit source]- ↑ Susan Tam (29 Bulae Limo 2012). "P. Ramlee". The Star Online. Nyo capa ttiko 22 Bulae Tigo 2014.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ "P. Ramlee, Malaysian Films' True Legend". The Malay Mail. 28 Bulae Duwo Belah 2016. Nyo capa ttiko 22 Bulae Tigo 2017.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ Ellyna Ali (30 Bulae Satu 2000). "Mengenal P Ramlee". Berita Minggu. Nyo capa ttiko 17 Bulae Sbelah 2021.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ "Majlis peringati bakti P. Ramlee". Berita Harian Singapura. 21 Bulae Tigo 1998. p. 6. Nyo capa ttiko 27 Bulae Lapae 2018.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ "P Ramlee ... sukar ditandingi". Berita Minggu. 4 Bulae Smilae 1994. Nyo capa ttiko 17 Bulae Sbelah 2021.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ Adam Salleh (26 Bulae Tigo 2000). "P Ramlee segar dalam ingatan". Metro Ahad. Nyo capa ttiko 17 Bulae Sbelah 2021.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ A.T. Ciecko 2006, pp. 72–73.
- ↑ A.N. Weintraub 2010, pp. 44.
- ↑ Alyssa Lee (21 Bulae Lapae 2018). "Icon for the ages, P. Ramlee". Buro247. Nyo capa ttiko 1 Bulae Nae 2020.
{{cite web}}: Check date values in:|access-date=and|date=(petulóngae) - ↑ Aqil Syakir (9 Bulae Smilae 2022). "P. Ramlee: Pernah dibenci ketika era kejatuhannya, disanjungi selepas kematiannya". Soscili. Nyo capa ttiko 4 Bulae Duwo Belah 2022.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ Arkib Negara 2004, p. ii.
- ↑ Abu Talib 2014, p. 192.
- ↑ Clare Suet 2012, p. 16–32.
- ↑ "Ramlee's last song brings tears..." The Straits Times. 30 Bulae Lapae 1973. p. 9. Nyo capa ttiko 28 Bulae Lapae 2018.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ Zaedi Zolkafli (2011). Koleksi P. Ramlee. Felix Entertainment. p. 14. ISBN 978-967-10012-0-2. Nyo capa ttiko 22 Bulae Duwo 2014.
{{cite book}}: Check date values in:|accessdate=(petulóngae) - ↑ Roslen Fadzil (18 Bulae Tigo 2017). "10 Filem Teragung P. Ramlee". Harian Metro. Nyo capa ttiko 22 Bulae Tigo 2017.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ Sakini Mohd Said (24 Bulae Satu 2016). "A daily dose of P. Ramlee". The Star Online. Nyo capa ttiko 22 Bulae Pak 2017.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae) - ↑ Muhd Azrul Radi (5 Bulae Pak 2016). "Fakta salah tentang P. Ramlee". Utusan Malaysia. Nyo arkik dari hok asa ttiko 2018-01-20. Nyo capa ttiko 22 Bulae Pak 2017.
{{cite news}}: Check date values in:|accessdate=and|date=(petulóngae)
Bacoae lanjuk
[edit | edit source]- A.T. Ciecko (2006). Contemporary Asian cinema: Popular culture in a global frame. Oxford; New York: Berg. ISBN 1845202376.
{{cite book}}: Invalid|ref=harv(petulóngae) - A.N. Weintraub (2010). Dangdut stories: A social and musical history of Indonesia's most popular music. New York: Oxford University Press. ISBN 9780195395679.
{{cite book}}: Invalid|ref=harv(petulóngae) - P. Ramlee - Perjalanan Anak Seni. Senandung Warisan. Kuala Lumpur, Malaysia: Arkib Negara Malaysia. 2004. ISBN 9679120694.
- Abu Talib Ahmad (2014). Museums, history and culture of Malaysia. Singapura: National University of Singapore Press. ISBN 9789971698195.
- Clare Suet Ching Chan (2012). P. Ramlee's music: An expression of local identity in Malaya during the mid-twentieth century. Malaysian Music Journal. p. 16–32. ISSN 2232-1020.
- Template:Wp/mfa/Cite video
- Adlin Aman Ramlie (2007). "P. Ramlee: The story of P. Ramlee based on musical by Enfiniti Productions". Selangor, Malaysia: Kumpulan Syarikat MPH, Enfiniti Productions. ISBN 9833698727.
{{cite journal}}: Cite journal requires|journal=(petulóngae) - J. Harding (2002). P. Ramlee: The Bright Star. Malaysia: Pelanduk Publications. ISBN 9679788342.
- Nasir P. Ramlee (2007). Bapaku P. Ramlee. Petaling Jaya, Selangor, Malaysia: Kumpulan Syarikat MPH. ISBN 9833698417.
- Yusnor Ef (2000). P. Ramlee yang saya kenal. Selangor, Malaysia: Pelanduk Publications. ISBN 9679787524.
- Yusnor Ef (2002). 7 Tokoh Muzik. Singapura: Perkamus. ISBN 9810476353.