Wp/mfa/Nairobi
Nairobi | |
|---|---|
Ikók aroh jae dari atah: umbak pusak ddagae; jirapoh dók jjalae di Tamae Negaro Nairobi; Palimeng Kènya; Dèwae Banda Rayo Nairobi; nga Pusak Konvènsyeng Atarobangso Kenyatta | |
| Gelarae: "Banda Rayo Ija bbowoh Matoari" | |
| Coordinates: 01°17′11″S 36°49′02″E / 1.28639°S 36.81722°E | |
| Negaro | |
| Wilayoh | Banda Rayo Nairobi |
| Ttubóh | 1899 |
| Krajoae | |
| • Badae | Wilayoh Banda Rayo Nairobi |
| • Plembagoae | Dèwae Banda Rayo |
| • Gabeno | Johnson Sakaja |
| Luwah | |
| • Jumeloh | 696.1 km2 (300 sq mi) |
| Arah | 1,795 m (5,889 ft) |
| Pendudók (2019)[3] | |
| • Jumeloh | 4,397,073 |
| • Stèmèk (2024)[4] | 4,828,000 |
| • Kepadakte | 6,300/km2 (16,000/sq mi) |
| KDNK (PPP) | |
| • Jumeloh | City |
| • Per Kapita | |
| KDNK (nominal) | |
| • Jumeloh | City |
| • Per Kapita | |
| Zóng waktu | UTC+03:00 (EAT) |
| Kód stepak | 020 |
| HDI (2022) | 0.771[6]tinggi |
| Lamae ssawae | nairobi |
Nairobi ni ibu negaro nga banda rayo besa kkali di Kènya. Banda ni tletok alék bahagiyae slatae-tengoh Kènya, dengae tinggi 1795 mito atah arah laók. Namo yo asa dari frasa kècèk Maasai Enkare Nyrobi, makno yo 'tepak aé sejuk', nok oyak pasa Sunga Nairobi hok nngalé tembuh kók banda ni. Kalu ikók jumeloh orae dalae sakak banda ni sajo ado 4,397,073 orae dalae banci 2019.[7][8]
Nairobi ni tepak adonyo Bangunae Palimeng Kènya dae jugok tepak bribu-ribu tepak nnègo, syarikak atarobangso dae organisasi, temasók la Progrèng Alae Skita PBB, nga Pejabak PBB Nairobi.
Nairobi nyo ttubóh ttiko tahóng 1899 di pèhok bekoso berkuasa penjajoh kak Afrèka Timó Britih, sbaga gudae kreto api landasae Uganda-Kènya. Tepak ni ppilih kih arah yo tinggi, ikléng sedae-sedae jah, pah aé cukók pulok.[9] Banda ni cepak kkembae, pah gati Mombasa jadi ibu negaro Kènya tahóng 1907.[10]
Lepah medèko tahóng 1963, Nairobi jadi ibu negaro Rèpublik Kènya.[11] Ttiko awa-awa dulu, banda ni jadi pusak industri kawo, teh nga sisal.[12][13] Krajoae hok nyo pipéng di orae Afrèka ni sdiri bèno dae wak Nairobi ni sbaga banda rayo besa jreguk dengae pendudóknyo hok banyok jenih nga èkonomi hok kkembae.[14]
Nota
[edit | edit source]Ruju'ae
[edit | edit source]- ↑ "Nairobi County". Infotrak. Nyo arkik dari hok asa ttiko 8 November 2022. Nyo capa ttiko 8 November 2022.
- ↑ "Nairobi Population 2022". World Population Review. Nyo arkik dari hok asa ttiko 29 May 2023. Nyo capa ttiko 8 November 2022.
- ↑ "2019 Kenya Population and Housing Census Volume I: Population by County and Sub-County". knbs.or.ke. Nyo arkik dari hok asa ttiko 13 November 2019. Nyo capa ttiko 7 November 2019.
- ↑ "2019 KPHC – Analytical Report on Population Projections Vol XVI". Kenya National Bureau of Statistics. September 2022. p. 38. Nyo arkik dari hok asa ttiko 4 December 2022. Nyo capa ttiko 29 February 2024.
- ↑ "GCP". Nyo capa ttiko 31 August 2021.
- ↑ "Human Development Index in Kenya – HDI by County".
- ↑ "2019 Kenya Population and Housing Census Volume I: Population by County and Sub-County". Kenya Central Bureau of Statistics. Nyo arkik dari hok asa ttiko 13 November 2019. Nyo capa ttiko 7 November 2019.
- ↑ Template:Wp/mfa/Cite conference
- ↑ Roger S. Greenway, Timothy M. Monsma, Cities: missions' new frontier, (Baker Book House: 1989), p.163.
- ↑ mombasa.go.ke (2018-07-28). "History of Mombasa". Mombasa County. Nyo arkik dari hok asa ttiko 26 January 2021. Nyo capa ttiko 14 June 2019.
- ↑ britannica.com. "Nairobi History". www.britannica.com/. Nyo arkik dari hok asa ttiko 11 December 2019. Nyo capa ttiko 18 February 2020.
- ↑ "Production". East Africa Sisal. Nyo arkik dari hok asa ttiko 22 July 2020. Nyo capa ttiko 2020-05-24.
- ↑ Rashid, Mahbub (2016-06-16). The Geometry of Urban Layouts: A Global Comparative Study. Springer. ISBN 978-3-319-30750-3.
- ↑ "Nairobi, Kenya | History Timeline". History Timelines. Nyo capa ttiko 2025-01-19.