Jump to content

Wp/mfa/Melèsiya

From Wikimedia Incubator
< Wp | mfa
(Redirected from Wp/mfa/Melesiya)
Wp > mfa > Melèsiya
Melèsiya
Malaysia (Nnayu)
Bedèro Melèsiya
Bedèro
Jato of Melèsiya
Jato
Cogae kato: Bersekutu Bertambah Mutu[1]
برسکوتو برتمبه موتو (Jawi)
Lagu kebangsoae: Negaraku
Ibu negaro
dae banda hok besa skali
Kolo Lupó
3°8′N 101°41′E / 3.133°N 101.683°E / 3.133; 101.683
Administrative centerPutrajaya
2°56′N 101°42′E / 2.933°N 101.700°E / 2.933; 101.700
Bahaso rasmiKècèk Nnayu
Sèk-sèk ètnik
(2023)[2][3][4]
Agamo
(2020)[5][6]
DèmoningOrae Melèsiya
KrajoaeFederal parliamentary constitutional elective monarchy
Ibrahim Iskandar
Anwar Ibrahim
Badae prundaengaeParliament
Dewan Negara
Dewan Rakyat
Luwah
 Jumeloh
330,803[8][9] km2 (127,724 sq mi)*Wp/mfa/Abbr=on (67th)
  (%)
0.3
Jumeloh pendudók
 Stèmèk anggaran‍  2024
Neutral increase 34,564,810[10] (43rd)
 Banci 2020
32,447,385[11]
 Kepadaktae
101/km2 (261.6/sq mi)*Wp/mfa/Abbr=on (116th)
KDNK (PPP)Stèmèk anggaran‍  2025 
 Jumeloh
Increase $1.470 trillion[12] (31st)
 Per kapita
Increase $43,470[12] (51st)
KDNK (nominal)Stèmèk anggaran‍  2025 
 Jumeloh
Increase $444.98 billion[12] (35th)
 Per kapita
Increase $13,140[12] (66th)
Gini (2021)Positive decrease 40.7[13]
medium inequality
HDI (2023)Increase 0.819[14]
very high (67th)
PitihRinggit (RM) (MYR)
Zóng waktuUTC+8 (Waktu di Melèsiya)
Formak tarékhdd-mm-yyyy
Kód nombó talipóng+60
DPT ttenèk.my

Melèsiya (Kècèk Nnayu: Malaysia) ni sbuté negaro di Asiya Tegaro hok ssakak nga Siyae nga Bruna alék utaro, Piliping alék timó, Singopuro nga Indonèsiya alék slatae, dengae Laóktae Hindi alék barak. Dengae stèmèk jumeloh pendudók lebéh dari 34.5 juto orae ttiko tengoh tahóng 2024, Melèsiya ni negaro ke-43 paléng rama atah duniyo dae ke-20 paléng rama di Asiya. Ibu negaro Melèsiya di Kolo Lupó, hok mano jugok banda paléng besa ssano. Johó Bharu pulok banda keduwo paléng besa, so pekalae hok tletok di negeri Johó. Banda besa laéng dalae negaro ni temasók la Ipó, Kuching nga Kota Kinabalu.

Negaro ni temasók dalae ahli Petubóhae Bangso-Bangso Besatu, Komanwè, Bèng Duniyo, Tabung Pitih Atarobangso, Petubóhae Pedagaengae Duniyo, dae jugok dalae bebrapo petubóhae atarobangso hok laéng. Dengae Pendapaktae Negaro Kasa sbanyok $11,670[15] , èkonomi yo parah bependapaktae petengohae atah.

Ruju'ae

[edit | edit source]
  1. "Malaysian Flag and Coat of Arms". Malaysian Government. Nyo arkik dari hok asa ttiko 22 October 2013. Nyo capa ttiko 9 September 2013.
  2. "Minister: Census shows Malaysia's oldest man and woman aged 120 and 118; preliminary census findings to be released in Feb 2022". Malaymail. 17 January 2022. Nyo arkik dari hok asa ttiko 17 January 2022. Nyo capa ttiko 17 January 2022.
  3. Department of Statistics Malaysia (2021). "Current population and estimates, Malaysia 2021 Group". Nyo arkik dari hok asa ttiko 1 February 2022. Nyo capa ttiko 1 February 2022.
  4. MyGOV - The Government of Malaysia’s Official Portal. (n.d.). https://www.malaysia.gov.my/portal/content/30114 Nyo arkik 20 January 2021 ddalae Wayback Machine
  5. "Distribution and Basic Demographic Characteristic Report 2020". Department of Statistics, Malaysia. 14 February 2020. Nyo arkik dari hok asa ttiko 22 August 2023. Nyo capa ttiko 26 June 2022.
  6. World Religion Database at the ARDA website, retrieved 2023-08-08
  7. "The States, Religion and Law of the Federation" (PDF). Constitution of Malaysia. Judicial Appointments Commission. Nyo arkik dari hok asa (PDF) ttiko 14 June 2017. Nyo capa ttiko 29 October 2017. Islam is the religion of the Federation; but other religions may be practised in peace and harmony in any part of the Federation.
  8. "Laporan Kiraan Permulaan 2010". Jabatan Perangkaan Malaysia. p. 27. Nyo arkik dari hok asa ttiko 27 December 2010. Nyo capa ttiko 2 August 2023.
  9. "Malaysia country profile". BBC News. 24 February 2020. Nyo arkik dari hok asa ttiko 26 January 2021. Nyo capa ttiko 27 January 2021.
  10. "Malaysia". The World Factbook (edisi 2025). Central Intelligence Agency. Nyo capa ttiko 24 September 2022. (Archived 2022 edition.)
  11. "Population and Housing Census of Malaysia 2020". Department of Statistics, Malaysia. p. 48. Nyo arkik dari hok asa ttiko 28 February 2022. Nyo capa ttiko 23 March 2022.
  12. 1 2 3 4 "World Economic Outlook Database, April 2025".
  13. "World Bank Open Data". Nyo arkik dari hok asa ttiko 12 January 2018. Nyo capa ttiko 11 January 2018.
  14. "Human Development Report 2025" (PDF). United Nations Development Programme. 6 May 2025. Nyo arkik (PDF) dari hok asa ttiko 6 May 2025. Nyo capa ttiko 6 May 2025.
  15. "GNI per capita, Atlas method (current US$) – Nalaysia". worldbank.org. World Bank. Nyo capa ttiko 29 Bulae Pak 2025. {{cite web}}: Check date values in: |access-date= (petulóngae)