Jump to content

Wp/mfa/Kècèk Ibae

From Wikimedia Incubator
< Wp | mfa
(Redirected from Wp/mfa/Kecek Ibe)
Wp > mfa > Kècèk Ibae
Kècèk Ibe
Jaku Iban
Asa kak Melèsiya
Indonèsiya
Umbak Sarawak
Ètnikorae Ibe
Jóng gguno bahaso
2,450,000[1] (2019)
Ostronesiya
  • Nnayu-Polinesiya
    • Nnayu
      • Kècèk Ibe
Tulisae Rumi
Tulisae Dunging
Kod bahaso
ISO 639-2iba
ISO 639-3iba
Glottologiban1264

Kècèk Ibae atapóng Bahaso Ibae (Jaku Iban) ni bahaso hok mmasók dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya, nyo guno ko orae Ibae hok dók di Melèsiya nga Indonèsiya.

Kkelah

[edit | edit source]

Bahaso ni mmasók dalae sèk-sèk bahaso Nnayu, yakni anok kupólae dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya, sapa ko ado srupo nga bahaso hok laéng, macae kècèk Remóng nga kècèk Mualang.

Caro nnulih

[edit | edit source]

Bahaso ni skalo ttulih dalae tulisae Rumi, tapi ado jugok nyo tulih dalae tulisae Jawi nga Dunging.

Jumloh jóng gguno bahaso hok asa

[edit | edit source]

Sapa 2024, dalae 2,450,000 orae jugok hok guno bahaso ni. Paléng rama hok guno bahaso ni orae hok dudók Melèsiya.

Dèlèk

[edit | edit source]

Kècèk Ibe buléh ppecoh ko nae dèlèk utamo (nga anok-anok dèlèk hok laéng) yakni: Sariba, Betong, Saratok, Bala, Sebuya nga Ulu Ai.

Cotóh tèks

[edit | edit source]

Bbowoh ni dari pasa 1 Isytiha Hok Asasi Orae Srato hok ttulih dalae kècèk Ibe, skali nga tejemoh dalae kècèk Klatae-Ttaning:

  • Kècèk Ibe
    • Semua mensia ada meratai enggau hak ke sebaka. Sida diberi penau runding enggau ati tuchi lalu enda tau enda begulai enggau pangan diri dalam serakup entara bala menyadi.
  • Kècèk Klatae-Ttaning
    • Ssemo orae llahé bebah blako dae srupo dari segi rrego diri nga hok-hok. Sek yo buléh mmiké dae ado prasoae ati, pah kenolah ppakak tulóng samo kito dengae smangak besedaro.

Ruju'ae

[edit | edit source]