Jump to content

Wp/mfa/Kècèk Nnayu

From Wikimedia Incubator
< Wp | mfa
(Redirected from Wp/mfa/Baso Mlayu)
Wp > mfa > Kècèk Nnayu
Kècèk Nnayu
Bahasa Melayu
بهاس ملايو
Sebóktae[baˈha.sa məˈla.ju]
Asa kakBrunei, East Timor, Indonesia, Malaysia, Singapore, South Thailand, Christmas Island, Cocos (Keeling) Islands, Myanmar, Cambodia, Vietnam, China (Utsul/Hainan)
ÈtnikOrae Nnayu
SpeakersL1: Template:Wp/mfa/Sigfig million (2004–2010)Template:Wp/mfa/Infobox language/ref
Total (L1 and L2): 200–290 million (2009)[1] (the number including "Indonesian" speakers)
Betók awa
Betók stendek
Template:Wp/mfa/plainlist
Stèteh rasmi
Bahaso rasmi di
Bahaso minoriti
nyo kena kak
nyo kawa seliyo oleh
Kod bahaso
ISO 639-1ms
ISO 639-2may (B)
msa (T)
ISO 639-3msa
Glottolognucl1806
ELPTemplate:Wp/mfa/Endangered Languages Project
Linguasphere31-MFA-a
Areas where Malay is spoken:
  Indonesia
  Malaysia
  Singapore and Brunei, where Standard Malay is an official language
  East Timor, where Dili Malay is a Malay creole language and Indonesian is used as a working language
  Southern Thailand and the Cocos Isl., where other varieties of Malay are spoken
Varieties of Malay in Southeast Asia:
  Malay language as the majority
  Malay language as the minority
Template:Wp/mfa/Legend striped

Kècèk Nnayu atapóng Kècèk Mlayu atapóng Bahaso Mlayu (Tulisae Jawi: بهاس ملايو) ni bahaso hok mmasók dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya, nyo guno ko orae Nnayu hok dók di Malaysia, Bruna nga Singopuro.

Kkelah

[edit | edit source]

Bahaso ni mmasók dalae sèk-sèk bahaso Nnayu, yakni anok kupólae dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya.

Caro nnulih

[edit | edit source]

Bahaso ni skalo ttulih dalae tulisae Rumi, tapi ado jugok nyo tulih dalae tulisae Jawi nga Siyae.

Jumloh jóng gguno bahaso hok asa

[edit | edit source]

Sapa 2024, dalae 82,000,000 orae jugok hok guno bahaso ni. Paléng rama hok guno bahaso ni orae hok dudók Malaysia.

Dèlèk

[edit | edit source]

Kècèk Nnayu buléh ppecoh ko tigo puloh limo dèlèk utamo (nga anok-anok dèlèk hok laéng).

Cotóh tèks

[edit | edit source]

Bbowoh ni dari pasa 1 Isytiha Hok Asasi Orae Srato hok ttulih dalae kècèk Nnayu, skali nga tejemoh dalae kècèk Klatae-Ttaning:

  • Kècèk Nnayu
    • Semua manusia dilahirkan bebas dan sama rata dari segi maruah dan hak-hak. Mereka mempunyai pemikiran dan perasaan hati dan hendaklah bertindak di antara satu sama lain dengan semangat persaudaraan.
  • Kècèk Klatae-Ttaning
    • Ssemo orae llahé bebah blako dae srupo dari segi rrego diri nga hok-hok. Sek yo buléh mmiké dae ado prasoae ati, pah kenolah ppakak tulóng samo kito dengae smangak besedaro.

Ruju'ae

[edit | edit source]
  1. Uli, Kozok (10 March 2012). "How many people speak Indonesian". University of Hawaii at Manoa. Nyo capa ttiko 20 October 2012. James T. Collins (Bahasa Sanskerta dan Bahasa Melayu, Jakarta: KPG 2009) gives a conservative estimate of approximately 200 million, and a maximum estimate of 250 million speakers of Malay (Collins 2009, p. 17).
  2. "Kedah MB defends use of Jawi on signboards". The Star. 26 August 2008. Nyo arkik dari hok asa ttiko 29 October 2012.
  3. Dahlan, H. Abdullah Zaini. Kitabati, Practical Methods for Learning to Read & Write Pegon (Kitabati, Metode Praktis Belajar Membaca & Menulis Pegon). Zaini Press. Accessed April 19, 2023. https://ia903106.us.archive.org/22/items/etaoin/Kitabati.pdf.
  4. Estuningtiyas, Retna Dwi (2021-05-02). "Rijal Dakwah: KH. Abdullah Syafi'ie (1910-1985)". The International Journal of Pegon: Islam Nusantara Civilization. 5 (1): 81–96. doi:10.51925/inc.v5i01.45. ISSN 2621-4946.
  5. "Recognition of Bahasa Indonesia as an official language of the General Conference of UNESCO". unesco.org / document no. 42 C/28. Nyo capa ttiko 2023-11-20.
  6. "East Timor Languages". East Timor Government. Nyo arkik dari hok asa ttiko 4 March 2016. Nyo capa ttiko 30 July 2018.