Wp/mfa/Kècèk Nnayu
Appearance
| Kècèk Nnayu | |
|---|---|
| Bahasa Melayu بهاس ملايو | |
| Sebóktae | [baˈha.sa məˈla.ju] |
| Asa kak | Brunei, East Timor, Indonesia, Malaysia, Singapore, South Thailand, Christmas Island, Cocos (Keeling) Islands, Myanmar, Cambodia, Vietnam, China (Utsul/Hainan) |
| Ètnik | Orae Nnayu |
| Speakers | L1: Template:Wp/mfa/Sigfig million (2004–2010)Template:Wp/mfa/Infobox language/ref Total (L1 and L2): 200–290 million (2009)[1] (the number including "Indonesian" speakers) |
Betók awa | |
Betók stendek | Template:Wp/mfa/plainlist |
| |
| Stèteh rasmi | |
Bahaso rasmi di | |
Bahaso minoriti nyo kena kak |
|
| nyo kawa seliyo oleh |
|
| Kod bahaso | |
| ISO 639-1 | ms |
| ISO 639-2 | may (B) msa (T) |
| ISO 639-3 | msa |
| Glottolog | nucl1806 |
| ELP | Template:Wp/mfa/Endangered Languages Project |
| Linguasphere | 31-MFA-a |
![]() Areas where Malay is spoken: Indonesia
Malaysia
Singapore and Brunei, where Standard Malay is an official language
East Timor, where Dili Malay is a Malay creole language and Indonesian is used as a working language
Southern Thailand and the Cocos Isl., where other varieties of Malay are spoken | |
Varieties of Malay in Southeast Asia:
Malay language as the majority
Malay language as the minority
Template:Wp/mfa/Legend striped | |
Kècèk Nnayu atapóng Kècèk Mlayu atapóng Bahaso Mlayu (Tulisae Jawi: بهاس ملايو) ni bahaso hok mmasók dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya, nyo guno ko orae Nnayu hok dók di Malaysia, Bruna nga Singopuro.
Kkelah
[edit | edit source]Bahaso ni mmasók dalae sèk-sèk bahaso Nnayu, yakni anok kupólae dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya.
Caro nnulih
[edit | edit source]Bahaso ni skalo ttulih dalae tulisae Rumi, tapi ado jugok nyo tulih dalae tulisae Jawi nga Siyae.
Jumloh jóng gguno bahaso hok asa
[edit | edit source]Sapa 2024, dalae 82,000,000 orae jugok hok guno bahaso ni. Paléng rama hok guno bahaso ni orae hok dudók Malaysia.
Dèlèk
[edit | edit source]Kècèk Nnayu buléh ppecoh ko tigo puloh limo dèlèk utamo (nga anok-anok dèlèk hok laéng).
Cotóh tèks
[edit | edit source]Bbowoh ni dari pasa 1 Isytiha Hok Asasi Orae Srato hok ttulih dalae kècèk Nnayu, skali nga tejemoh dalae kècèk Klatae-Ttaning:
- Kècèk Nnayu
- Semua manusia dilahirkan bebas dan sama rata dari segi maruah dan hak-hak. Mereka mempunyai pemikiran dan perasaan hati dan hendaklah bertindak di antara satu sama lain dengan semangat persaudaraan.
- Kècèk Klatae-Ttaning
- Ssemo orae llahé bebah blako dae srupo dari segi rrego diri nga hok-hok. Sek yo buléh mmiké dae ado prasoae ati, pah kenolah ppakak tulóng samo kito dengae smangak besedaro.
Ruju'ae
[edit | edit source]- ↑ Uli, Kozok (10 March 2012). "How many people speak Indonesian". University of Hawaii at Manoa. Nyo capa ttiko 20 October 2012.
James T. Collins (Bahasa Sanskerta dan Bahasa Melayu, Jakarta: KPG 2009) gives a conservative estimate of approximately 200 million, and a maximum estimate of 250 million speakers of Malay (Collins 2009, p. 17).
- ↑ "Kedah MB defends use of Jawi on signboards". The Star. 26 August 2008. Nyo arkik dari hok asa ttiko 29 October 2012.
- ↑ Dahlan, H. Abdullah Zaini. Kitabati, Practical Methods for Learning to Read & Write Pegon (Kitabati, Metode Praktis Belajar Membaca & Menulis Pegon). Zaini Press. Accessed April 19, 2023. https://ia903106.us.archive.org/22/items/etaoin/Kitabati.pdf.
- ↑ Estuningtiyas, Retna Dwi (2021-05-02). "Rijal Dakwah: KH. Abdullah Syafi'ie (1910-1985)". The International Journal of Pegon: Islam Nusantara Civilization. 5 (1): 81–96. doi:10.51925/inc.v5i01.45. ISSN 2621-4946.
- ↑ "Recognition of Bahasa Indonesia as an official language of the General Conference of UNESCO". unesco.org / document no. 42 C/28. Nyo capa ttiko 2023-11-20.
- ↑ "East Timor Languages". East Timor Government. Nyo arkik dari hok asa ttiko 4 March 2016. Nyo capa ttiko 30 July 2018.
