Jump to content

Wp/mfa/Kècèk Nnayu

From Wikimedia Incubator
< Wp | mfa
(Redirected from Wp/mfa/Baso Mlayu)
Wp > mfa > Kècèk Nnayu
Kècèk Nnayu
Kècèk Mlayu / Bahaso Mlayu
Bahasa Melayu
بهاس ملايو
ꤷꥁꤼ ꤸꥍꤾꤿꥈ
Sebóktae[baˈha.sa məˈla.ju]
Asa kak Bruna
Timó Lèsté
Indonèsiya
Melèsiya
Singopuro
Siyae Slatae
Piliping Tegaro
Christmas Island
Cocos (Keeling) Islands
Myanma
Kembojo
Viyaknae
Chino (Utsul/Hainan)
ÈtnikOrae Nnayu
SpeakersL1: 90,000,000, perhaps 125,000,000 including local Malay (2020–2023)
L2: 180,000,000 (2020)
Betók awa
Betók stendek
Template:Wp/mfa/plainlist
Stèteh rasmi
Bahaso rasmi kak
Bahaso minoriti
nyo kena kak
nyo kawa seliyo di
Kód bahaso
ISO 639-1ms
ISO 639-2may (B)
msa (T)
ISO 639-3msa
Glottolognucl1806
Linguasphere31-MFA-a
Areas where Malay is spoken:
  Indonesia
  Malaysia
  Singapore and Brunei, where Standard Malay is an official language
  East Timor, where Dili Malay is a Malay creole language and Indonesian is used as a working language
  Southern Thailand and the Cocos Isl., where other varieties of Malay are spoken
File:Malay varieties in Southeast Asia.png
Varieties of Malay in Southeast Asia:
  Malay language as the majority
  Malay language as the minority
Template:Wp/mfa/Legend striped

Kècèk Nnayu (Tulisae Rumi: Bahasa Melayu; Tulisae Jawi: بهاس ملايو; Tulisae Rejang: ꤷꥁꤼ ꤸꥍꤾꤿꥈ) atapóng Kècèk Mlayu atapóng Bahaso Mlayu ni bahaso hok mmasók dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya, nyo guno ko orae Nnayu hok dók di Melèsiya, Bruna nga Singopuro.

Kkelah

[edit | edit source]

Bahaso ni mmasók dalae sèk-sèk bahaso Nnayu, yakni anok kupólae dalae sèk-sèk bahaso Ostronesiya, sapa ko ado srupo nga bahaso hok laéng, macae kècèk Nnayu Teganu nga kècèk Nnayu Klatae-Ttaning.

Caro nnulih

[edit | edit source]

Bahaso ni skalo ttulih dalae tulisae Rumi, tapi ado jugok nyo tulih dalae tulisae Jawi nga tulisae Siyae.

Jumloh jóng gguno bahaso hok asa

[edit | edit source]

Sapa 2024, dalae 82,000,000 orae jugok hok guno bahaso ni. Paléng rama hok guno bahaso ni orae hok dudók Melèsiya.

Dèlèk

[edit | edit source]

Kècèk Nnayu buléh ppecoh ko tigo puloh limo dèlèk utamo (nga anok-anok dèlèk hok laéng).

Cotóh tèks

[edit | edit source]

Bbowoh ni dari pasa 1 Isytiha Hok Asasi Orae Srato hok ttulih dalae kècèk Nnayu, skali nga tejemoh dalae kècèk Klatae-Ttaning:

  • Kècèk Nnayu
    • Semua manusia dilahirkan bebas dan sama rata dari segi maruah dan hak-hak. Mereka mempunyai pemikiran dan perasaan hati dan hendaklah bertindak di antara satu sama lain dengan semangat persaudaraan.
  • Kècèk Klatae-Ttaning
    • Ssemo orae llahé bebah blako dae srupo dari segi rrego diri nga hok-hok. Sek yo buléh mmiké dae ado prasoae ati, pah kenolah ppakak tulóng samo kito dengae smangak besedaro.

Ruju'ae

[edit | edit source]
  1. "Kedah MB defends use of Jawi on signboards". The Star. 26 August 2008. Nyo arkik dari hok asa ttiko 29 October 2012.
  2. Dahlan, H. Abdullah Zaini. Kitabati, Practical Methods for Learning to Read & Write Pegon (Kitabati, Metode Praktis Belajar Membaca & Menulis Pegon). Zaini Press. Accessed April 19, 2023. https://ia903106.us.archive.org/22/items/etaoin/Kitabati.pdf.
  3. Estuningtiyas, Retna Dwi (2021-05-02). "Rijal Dakwah: KH. Abdullah Syafi'ie (1910-1985)". The International Journal of Pegon: Islam Nusantara Civilization. 5 (1): 81–96. doi:10.51925/inc.v5i01.45. ISSN 2621-4946.
  4. "Recognition of Bahasa Indonesia as an official language of the General Conference of UNESCO". unesco.org / document no. 42 C/28. Nyo capa ttiko 2023-11-20.
  5. "East Timor Languages". East Timor Government. Nyo arkik dari hok asa ttiko 4 March 2016. Nyo capa ttiko 30 July 2018.