Jump to content

Wp/isv/Transport

From Wikimedia Incubator
< Wp | isv
Wp > isv > Transport
Raznolikost vidov transporta na počętku 20-ogo stolětja

Transport (lat.: trans — «črěz» i portare — «nesti») ili prěvoz jest prěměščanje ljudij, životin, tovarov, signalov i informacij iz jednogo města do drugogo. V občem smyslu termin transport označaje kombinaciju vsih srědstv, infrastruktur i organizacij, ktore služet do prěvoza.[1]

Oblast transporta imaje několiko aspektov. Grubo možno jej poděliti na infrastrukturu, vozila i operacije. Transport jest važen, zato že dělaje možnym trgovanje medžu ljudmi, čto jest osnovoju razvoja civilizacij.

Infrastruktura skladaje se iz transportnyh sětij (dragy, želěznice, vozdušne puti, vodne kanaly, truboprovody) i transportnyh vuzlov (stancije, aeroporty, morske porty), kde proishodi prěstupovanje ljudij ili prěkladanje tovarov. Vozila putujut po sěti: avtomobily, velosipedy, avtobusy, vlaky, samolety. Operacije zaključajut v sobě upravjanje sistemoju (napriměr, světloforami, želězničnymi signalami, upravjanje vozdušnym ruhom) i politiku (napriměr, finansovanje, zakony).

Historija

[edit | edit source]
Kolesnica, rannji sposob transporta

Historija transporta evoluovala zajedno s člověčstvom. Prvonačelno ljudi sut hodili pěše i nosili tovary na sobě.

Okolo 4000-3000 lět prěd našeju eroju ljudi sut domestikovali životiny (konjev, oslov, velbludov), čto dozvolilo prěměščati težše brěmena i putovati na dolžejše distancije. Iznahodženje kola okolo 3500 lět prěd n.e. v Mesopotamiji jest stalo revolucijeju v transportu, pozvolivšeju stvarjati vozy i kolesnice.[2]

V vodnom transportu razvoj jest šel od prostyh lodok do veslnyh galer i větrnoplatnyh korabov, ktore sut umožnili daleke morske putovanja i odkrytje novyh zemej.

Promyslna revolucija v 19. stolětju jest prinesla parnu mašinu, ktora jest izměnila transport navsegda. Želěznice sut stali glavnym sposobom suhozemnogo transporta, a paroplavy sut uskorili morsky prěvoz. V 20. stolětju vnutrno izgorěnje i avtomobily sut sdělali transport osobnym, a razvoj aviacije jest skratil čas putovanja črěz okeany do několika časin.[3]

Sposoby transporta

[edit | edit source]

Sposoby transporta sut kombinacijeju infrastruktury, vozil i operacij.

Ljudsky transport

[edit | edit source]
Velosipedistka v Amsterdamu

Ljudsky transport (transport, privodimy v dviženje siloju myšc člověka) jest najstaršim sposobom. On vključaje hodženje, běganje i plavanje. Sovrěmenne tehnologije pozvoljajut usiliti ljudsku silu s pomočju mašin, takyh kako velosipedy, samokaty, lodky na veslah. To jest najbolje ekologičny vid transporta.[4]

Životinsky transport

[edit | edit source]

Životinsky transport koristi raboče životiny do dviženja ljudij i tovarov. Ljudi mogut jezditi sědeči na životinah vrhom ili koristati jih kako tegnuču silu dlja vozov i sanj. Tipične transportne životiny to sut konji, osli, muli, velbludi, sloni, voli i psi (v sěvernyh regionah).

Vozdušny transport

[edit | edit source]
Airbus A380, največši pasažersky samolet

Vozdušny transport koristi lětala (samolety, vrtolety, dirižablje) dlja prěvoza črěz atmosferu. To jest najbrzy sposob transporta na dolge oddaljenja. Aviacija potrěbuje složenu infrastrukturu: aeroporty, dispečerske služby i navigacijne sistemy.

Vozdušny transport děli se na:

  • Civilnu aviaciju: regularne i čarterne lety dlja pasažerov i tovarov.
  • Vojennu aviaciju: bojeve i transportne samolety armije.
  • Obču aviaciju: privatne lety, sport, medicina.

Hoti samolety sut brze, oni potrěbujut mnogo energije i imajut vysoky vliv na okolinu vslěd emisij gazov.

Želězničny transport

[edit | edit source]
Šinkansen, skorostny vlak v Japoniji

Želěznodražny transport (želěznica) koristi vlaky, ktore dvigajut se po specialno prigotovjenyh staljevyh kolějah (šinah). Vlaky mogut byti privodime parom (historično), dizelom ili električnostju.

Želěznica jest velmi efektivna dlja prěvoza velikyh mas tovarov i množstva ljudij. Sut razne tipy želěznic:

  • Težka želěznica: dolge distancije, tovary, bystre vlaky.
  • Gradska želěznica: metro, tramvaje, legka želěznica.

V Evropě i Aziji bystre vlaky (napriměr TGV, Šinkansen) konkurujut s aviacijeju na srědnyh oddaljenjah.[5]

Dražny transport

[edit | edit source]
Zlo organizovany dražny ruh takože jest pričinoju zastojev. Moskva, 2007

Dražny transport odbyvaje se na dragah. To jest najvyše fleksibilny vid transporta, bo pozvoljaje dostavku "od dverij do dverij". Osnovne vozila sut avtomobily, avtobusy, kamiony (tiry), motocikly i velosipedy.

Infrastruktura vključaje ulice, šose, avtomagistralje, mosty i tunely. Nedostatkom dražnogo transporta jest nizka energetična efektivnost v sravnjenju s želězniceju (po energiji na tonu tovara), zanečiščenje vozduha, šum i avarije.

  • Avtomobil: najpopularnějši vozilo dlja ličnogo transporta.
  • Avtobus: osnovne srědstvo publičnogo transporta v gradah i medžu gradami.
  • Kamion: ključny element logistiky dlja dostavky tovarov.

Vodny transport

[edit | edit source]
Port v Hamburgu, važny vuzol vodnogo transporta

Vodny transport koristi vodu (okeany, morja, rěky, jezera, kanaly) dlja dviženja korabov, lodok, barž i prěvozov. On děli se na morsky i rěčny transport.

  • Morsky transport: osnova globalnogo trgovanja. Velike kontejnerne koraby i tankery prěvozet večšinstvo světovogo tovara medžu kontinentami. To jest najvyše deševy sposob transporta na dolge distancije.
  • Rěčny transport: prěvoz po vnutrnyh vodah. Važny dlja sypkyh materialov (vugolj, ruda, zrno).

Infrastruktura vodnogo transporta vključaje porty, pristanišča, doky i šljuzy.[6]

Truboprovodny transport

[edit | edit source]

Truboprovodny transport služi do prěsylanja tekutin i gazov (nafta, prirodny gaz, voda, hemične produkty) črěz truby na daleke distancije. To jest velmi efektivny i bezpečny vid transporta, ale imaje malu gybkost (truby vedut toliko iz punkta A v punkt B). Pnevmatične truby mogut takože transportovati tvrde kapsuly (napriměr, poštu), ale to jest rědko.

Kosmičny transport

[edit | edit source]

Kosmičny transport jest prěměščenje od Zemje v kosmos ili črěz kosmos. Osnovne vozila sut rakety i kosmične koraby. Tutčas on služet glavno dlja naučnyh cěljev (zapusk sputnikov, izslědovanje planet) i obslugovanja Medžunarodnoj kosmičnoj stancije.

Infrastruktura

[edit | edit source]
Terminal aeroporta Varšavy

Infrastruktura jest fizična osnova transporta. Ona vključaje:

  • Puty: dragy, želězne dragy, vozdušne koridory, vodne kanaly, truboprovody.
  • Terminaly (Uzly): města, kde puti končat se ili prěsěkajut se, i kde ljudi i tovary prěhodet iz jednogo srědstva transporta na drugo. Priměry: avtobusne stancije, želězničnene vokzaly, aeroporty, morskie porty, sklady.
  • Služby poddržky: palivove stancije, remontne pracovny, dispečerske centry, navigacijne systemy (GPS, majaky).

Projektovanje infrastruktury jest dělo graždanskoj inženerii i urbanistiki. Dobre planovanje jest ključne dlja efektivnosti transporta i ekonomičeskogo rosta.[7]

Funkcije i vliv transporta

[edit | edit source]
Smog nad Nju-Jorkom, negativny vliv transporta na okruženje

Ekonomika

[edit | edit source]

Transport jest krvenosna sistema ekonomiky. On pozvoljaje specializaciju regionov (každy region produkuje to, v čem on jest najlepši, i torguje s drugymi). Bez transporta ne byla by možna globalizacija.

Socialny aspekt

[edit | edit source]

Transport davaje ljudam dostup k rabotě, obrazovanju, medicinskoj pomoči i zabavě. On pozvoljaje socialne kontakty na dalekyh distancijah. Kakost transportnoj infrastruktury vplyvaje na kakost žitja v gorodah i selah.

Obsrědina

[edit | edit source]

Transport imaje značny negativny vliv na prirodu.

  • Zanečiščenje vozduha: Transport jest jedin iz glavnyh iztočnikov CO2 i drugyh škodlivyh gazov, čto vede do klimatičnyh prěměn.
  • Šum: Šum od drag i aeroportov škodi zdravju ljudij i životin.
  • Zajmanje zemje: Dragy i parkovišča trěbujut mnogo města, čto vede do izniščenja prirodnyh stanišč.

Dnes inženjeri i politiki iščut sposobov sdělati transport vyše udržlivym (sustainable transport), napriměr črěz električne avtomobily, razvoj publičnogo transporta i poddržku velosipedistov.[8]

Budučnost transporta

[edit | edit source]
Električny avtomobil Tesla Model S

Budučnost transporta jest svezana s novymi tehnologijami:

  • Avtonomne vozila: avtomobily bez šofera, ktore mogut umenšiti čislo avarij i optimizovati ruh.
  • Elektrifikacija: zaměna motorov vnutrnogo spaljanja na električne motory dlja sniženja emisij.
  • Hyperloop: projekt vakuumnogo vlaka, ktory dvigaje se s ogromnoju bystrostju v trubě s nizkym pritiskom.
  • Gradska aviacija: drony i lětajuče taksi dlja transporta vnutri gradov.

Bibliografija

[edit | edit source]
  • Bardi, Edward; Coyle, John; Novack, Robert (2006). Management of Transportation. Australia: Thomson South-Western. ISBN 0-324-31443-4. OCLC 62259402.
  • Chopra, Sunil; Meindl, Peter (2007). Supply Chain Management: Strategy, Planning, and Operation (3rd izd.). Upper Saddle River, New Jersey: Pearson. ISBN 978-0-13-208608-0. OCLC 63808135.
  • Cooper, Christopher P.; Shepherd, Rebecca (1998). Tourism: Principles and Practice (2nd izd.). Harlow: Financial Times Prentice Hall. ISBN 978-0-582-31273-9. OCLC 39945061. Data dostupa: 22 dekembra 2012.
  • Lay, Maxwell G (1992). Ways of the World: A History of the World's Roads and of the Vehicles that Used Them. New Brunswick, New Jersey: Rutgers University Press. ISBN 0-8135-2691-4. OCLC 804297312.
  • Stopford, Martin (1997). Maritime Economics (2nd izd.). London: Routledge. ISBN 0-415-15310-7. OCLC 36824728.

Vněšnje linky

[edit | edit source]

Iztočniky

[edit | edit source]
  1. Cooper, Chris; Fletcher, John; Fyall, Alan; Gilbert, David; Wanhill, Stephen (2008). Tourism Principles and Practice (4th ed.). Pearson Education. ISBN 978-0-273-71126-1.
  2. Childe, V. Gordon (1928). The Most Ancient East. London.
  3. Bardi, Edward; Coyle, John; Novack, Robert (2006). Management of Transportation. Thomson South-Western. ISBN 0-324-31443-4.
  4. European Cyclists' Federation. "Cycling Facts and Figures".
  5. UIC (International Union of Railways). "High Speed Lines in the World".
  6. Stopford, Martin (1997). Maritime Economics. London: Routledge. ISBN 0-415-15310-7.
  7. Lay, Maxwell G (1992). Ways of the World: A History of the World's Roads and of the Vehicles that Used Them. Rutgers University Press. ISBN 0-8135-2691-4.
  8. Greene, D.L. & Wegener, M. (1997). "Sustainable Transport". Journal of Transport Geography.