Jump to content

Wp/isv/Tigr

From Wikimedia Incubator
< Wp | isv
Wp > isv > Tigr
Tigr
Panthera tigris
Amursky tigr, Rosija
Časovy intervalPleistocen (2,5 Mil. lět tomu prěd) do nastoječego
▼ 2,588–0 Ma
Status shranjenjaOgroženy (EN)
IUCN3.1
[1]
Naučna klasifikacija
DomenEukaryota
CarstvoAnimalia
TipChordata
KlasaMammalia
RedCarnivora
PodredFeliformia
SěmejstvoFelidae
PodsěmejstvoPantherinae
RodPanthera
VidP. tigris
 (Linnaeus, 1758)[2]
Binominalno ime
Panthera tigris[3][4]
Areal razprostranjenja
Razprostranjenje tigrov v 2022 godu.[1]
Běli tigri v Singapurskom zoologičnom sadu
Video tigrice

Tigr (Panthera tigris) jest največšim členom rodiny kotovyh (Felidae). Krmi se lovom i žive v Aziji.[5] Tigri sut pojedinni zvěri.

Izgled

[edit | edit source]

Sut tigri s različnymi barvami, večšinstvo tigrov imajut oranževu šubu s črnymi prugami i bělym brjuhom. Črne prugy prěhodet v běle na dolnoj straně. Prugy nahodet se vertikalno na tělu tigra, ale horizontalno na šiji i nogah. Hvost imaje koljca, i konec hvosta jest črny. Prugy pomagajut tigru maskovati se pri lovu. Ne sut dva tigri s jednakovymi prugami.[6] Večšina bengalskyh tigrov imajut oranževu šubu, ale něktori bengalski tigri imajut bělu šubu s črnymi prugami ili sut daže sovršenno běli. Tuti běli tigri ne sut albina, ale oni imajut drugu mutaciju, nazyvajemu levkizm. Běla šuba pojavjaje se toliko na jednom iz 100 porodov. Bengalsky tigr jest narodnym zvěrom Bangladeša i Indije.

Tigri byvajut raznyh razměrov zavisno na podvidu. Sibirski (Amurski) tigri sut največši. Samci mogut izrasti do 2.7 m dolžiny těla. Soobčali o rekordnoj vagě samcev nad 400 kg, ale tuta informacija ne byla potvrdžena. Samice sut o něčto menše.

Kde oni živut

[edit | edit source]

Tigr može žiti v redu obsrědin. Najčesto oni potrěbujut město, kde mogut se shovati, byti v blizkosti vody i iměti dost žrtv na krmjenje. Tigri sut pojedinni zvěri i kontrolujut ogromne teritorije, razměr ktoryh zavisi na prisutnosti različnyh krmiv za tigrov i jih žrtv.[7] Suglasno Tigers-World, samec tigra žive i lovi na plošči od 60 do 100 kvadratnyh kilometrov. Tigrica može iměti do 20 km².[8] Suglasno Službě ryb i dikyh životin SŠA, samotny tigr može vladati teritorijeju od 21 km² až do 995 km².[9]

Podvidy

[edit | edit source]

Raněje (v poslědnyh dvoh stolětjah) mněvali, že tigr imaje pet živyh podvidov, tri podvidy tigra sut izumrěli (†). Ale v lětu 2017, Pracovna ekipa za klasifikaciju kotovyh Grupy specialistov po kotovym Vsesvětnogo sveza ohrany prirody (IUCN Cat Specialist Group) jest revidovala taksonomiju velikyh kotov i jest uznala populaciju tigrov v kontinentalnoj Aziji kako podvid P. t. tigris, a populaciju na ostrovah Sunda kako P. t. sondaica.[10]

Tigri i ljudi

[edit | edit source]

Tigri stavajut se rědkymi zato, že ljudi lovet jih za jihnu šubu i izniščajut jihne města obyvanja. Bengalsky tigr imaje največšu populaciju s priblizno 3,500 jedincev ostalyh v prirodě. Zaradi shranjenja populacije tigrov često držet v zooparkah. Da by tigri sut prěžili do nastupnogo stolětja, vlady v cělom arealu razprostranjenja tigrov muset projavjati večšu rěšimost i ambiciju v shranjenju tigrov i jihnoj domoviny.[11]

Kitajski tigri mnogo stolětij sut izkoristani v tradicijnoj kitajskoj medicině. Česti tigrovogo těla kako sut vusy i kosti koristajut za lěčbu zubnogo bolja, malarije i opeklin.

Tigri takože ubivajut i jedajut ljudsky skot, ktory jest legši loviti, než jihnyh tipičnyh žrtv, zatože skot jest često v ogradě ili zatvorjenyh prostorah, odkud skot može ne uběgti. Poněkogda tigri lovet ljudij kako žrtvy i jedajut jih, tako dělajut obyčno velmi stari, ranjeni ili boljni tigri, ktori ne mogut loviti svojih tipičnyh životnyh žrtv, ktore sut vyše bystre, než ljudi. Za tute dvě pričiny ljudi ubivajut tigrov.

Dieta

[edit | edit source]

Tigri žrut mnogo vidov žrtv, glavno kopytnyh. Něktore priměry sut jelenji, malpy, diki kraliki, vepri, tapiri, vodni byvoli i drugi zvěri. Oni takože jedajut ptice, reptilije i ryby. Oni takože lovet drugyh predatorov, vključno psov, leopardov, medvědov, gadov i krokodilov.[12] Vsi oni sut mesožerci. Něktori tigri mogut jedati do 25 kg mesa denno. Tigri ubivajut žrtv stiskanjem grla i jihnym udušenjem.[13]

Referencije

[edit | edit source]
  1. 1 2 Goodrich, J.; Wibisono, H.; Miquelle, D.; Lynam, A.J; Sanderson, E.; Chapman, S.; Gray, T. N. E.; Chanchani, P. & Harihar, A. (2022). "Panthera tigris". The IUCN Red List of Threatened Species. IUCN. 2022: e.T15955A214862019. doi:10.2305/IUCN.UK.2022-1.RLTS.T15955A214862019.en. Data dostupa: 12 februara 2026.
  2. Linnaeus, C. (1758). "Felis tigris". Caroli Linnæi Systema naturæ per regna tria naturæ, secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis (na latinskom). Tomus I (decima, reformata izd.). Holmiae: Laurentius Salvius. str. 41.
  3. Pocock, R. I. (1929). "Tigers". Journal of the Bombay Natural History Society. 33 (3): 505–541.
  4. Pocock, R. I. (1939). "Panthera tigris". The Fauna of British India, Including Ceylon and Burma. Mammalia. Volume 1. London: T. Taylor and Francis, Ltd. str. 197–210.
  5. "The habitats of the Bengal tiger in Asia". corbett-national-park.com. 9 dekembra 2013. Bylo arhivovano iz iztočnika 28 aprilja 2015. Data dostupa: 6 junija 2015.
  6. "Information about tigers". British Broadcasting Corporation. Bylo arhivovano iz iztočnika 24 novembra 2010. Data dostupa: 27 maja 2012.
  7. "Tigers: The Largest Cats in the World | Live Science". www.livescience.com. 4 junija 2019. Data dostupa: 26 mareca 2021.
  8. "Tiger Distribution and Habitat". Tigers-World. 16 januara 2014. Data dostupa: 30 aprilja 2021.
  9. "World Without Borders: Tiger Conservation Program" (PDF). United States Fish and Wildlife Service. Bylo arhivovano iz iztočnika (PDF) 23 mareca 2021. Data dostupa: 30 aprilja 2021.
  10. Kitchener A.C. & others (2017). "A revised taxonomy of the Felidae: The final report of the Cat Classification Task Force of the IUCN Cat Specialist Group" (PDF). Cat News (Special Issue 11): 66−68.
  11. Dinerstein, Eric; Loucks, Colby; Wikramanayake, Eric; Ginsberg, Joshua; Sanderson, Eric; Seidensticker, John; Forrest, Jessica; Bryja, Gosia; Heydlauff, Andrea; Klenzendorf, Sybille; Leimgruber, Peter; Mills, Judy; O'Brien, Timothy G.; Shrestha, Mahendra; Simons, Ross; Songer, Melissa (2007). "The Fate of Wild Tigers". BioScience. 57 (6): 508–514. doi:10.1641/b570608. JSTOR 10.1641/b570608. S2CID 26558123. Data dostupa: 30 oktobra 2021.
  12. Ramesh, T.; Snehalatha, V.; Sankar, K. & Qureshi, Q. (2009). "Food habits and prey selection of tiger and leopard in Mudumalai Tiger Reserve, Tamil Nadu, India". Journal of Scientific Transactions in Environment and Technovation. 2 (3): 170–181. doi:10.20894/stet.116.002.003.010. S2CID 90129510.
  13. Schaller G. 1984. The deer and the tiger: a study of wildlife in India. University Of Chicago Press.

Vnešnje linky

[edit | edit source]