Jump to content

Wp/isv/Taksonomičny rang

From Wikimedia Incubator
< Wp | isv
Wp > isv > Taksonomičny rang
Osnovne taksonomične rangy

V biosistematikě taksonomičny rang ili taksonomična kategorija jest uravenj v sistemě hierarhičnoj klasifikacije organizmov, sostavjenoj na osnově filogenetičnogo srodstva, i vključaje v sobě jedin ili veče taksonov. Vsaky takson sostoji iz oprěděljenoj grupy organizmov, ktora zajedno s drugymi grupami togože samogo uravnja naleži do taksona vysšego uravnja, i ktora vključaje jednu ili veče taksonov nizšego uravnja.

Napriklad, vsi němečski ovčari tvoret takson, ktory nalěži do vysšego taksona domašnjih psov. Psi, zajedno s lisicami, volkami, šakalami, kojotami i jenotami, naležet do vysšego taksona psovyh. Psovi, iz reda, naležet do ješče vysšego taksona mesojedov, zajedno s kotami, medvědami, hienami, tjulenjami i drugymi. Mesojedi naležet do taksona sosavcev, sosavci do taksona hrebetnyh, hrebetni do taksona životnyh, i tako dalje.

Osnovny taksonomičny rang jest vid. V nomenklaturě vsaky vid označaje se dvojnym («binominalnym») imenem: najprvo rod (genus), pisany velikoju bukvoju, a potom vid (species), pisany maloju bukvoju. Napriklad: domašnji kot oficialno nazyvaje se Felis catus, često skračeny kako F. catus.[1] Kromě vida i roda glavnymi taksonomičnymi rangami sut: sěmejstvo (ili rodina) (familia), red (ordo), klasa (classis), tip (v botanikě: odděl (divisio)), carstvo (regnum) i domen (dominium). Zajedno sut osm glavnyh uravnjev:

Nazvy glavnyh taksonomičnyh rangov v slovjanskyh jezykah
RangDomenCarstvoTip / Odděl*)KlasaRedSěmejstvoRodVid
DominiumRegnumPhylum / Divisio*)ClassisOrdoFamiliaGenusSpecies
Russky ДоменЦарствоТип / Отдел*)КлассОтряд / Порядок*)СемействоРодВид
Bělorussky ДаменЦарстваТып / Аддзел*)КласАтрад / Парадак*)СямействаРодВид
Ukrajinsky ДоменЦарствоТип / Відділ*)КласРяд / Порядок*)РодинаРідВид
Rusinsky ДоменаЦарьствоТіп / Оддїл*)КласРядРодинаРідВид
Poljsky DomenaKrólestwoTyp / Gromada*)Gromada / Klasa*)RządRodzinaRodzajGatunek
Gornolučičsky DomenaSwětKmjen / Wotrjad*)RjadownjaRjadSwójbaRódDružina
Češsky DoménaŘíšeKmen / Oddělení*)TřídaŘádČeleďRodDruh
Slovačsky DoménaRíšaKmeň / Oddelenie*)TriedaRadČeľaďRodDruh
Slovenečsky DomenaKraljestvoDeblo / Oddelek*)RazredRedDružinaRodVrsta
Hrvatsky DomenaCarstvoKoljeno / Odjeljak*)RazredRedPorodicaRodVrsta
Srbsky ДоменЦарствоТип / Раздео*)КласаРедПородицаРодВрста
Makedonsky ДоменЦарствоКолено / Оддел*)КласаРедСемејствоРодВид
Bulgarsky ИмперияЦарствоТип / Отдел*)КласРазредСемействоРодВид
*) Prvo slovo koristaje se glavno v zoologiji, drugo v botanikě, mikologiji i t.d.

Pomočne rangy

[edit | edit source]

Vsaky organizm obvezno naleži do vsih osmi glavnyh rangov. Jednakože izslědovatelji često koristajut dodatočne, posrědnje rangy, najčestěje označene prědstavkami (nad-, pod-, infra-), napr. podred, nadklasa, infracarstvo, i tako dalje. Kromě togo, sut takože druge kategorije, napr. odděl, legion i kohorta (medžu klasoju i redom), sekcija (medžu redom i sěmejstvom) i pleme (medžu sěmejstvom i rodom). Take kategorije sut opcionalne, čto znači, že mogut byti propuščene pri klasifikaciji organizma, i često koristajut se samo v oprěděljenyh naučnyh oblastah, napr. v zoologiji, botanikě, mikologiji, virologiji, ili daže za oprěděljene taksony, napr. motyljev ili žolvij. Dodatočno podčrkaje se, že zavisno od naučnoj oblasti, nazvy někojih rangov različajut se; napriklad, v virologiji domen nazyvaje se «realm», a v botanikě tip nazyvaje se «odděl». Vsego istnujut slědujuče rangy, vključno s neformalnymi:

  • Domen / RealmV: naddomen, domen, poddomen
  • Carstvo: hipercarstvo, nadcarstvo, carstvo, podcarstvo, infracarstvo, parvocarstvo
  • Tip / OddělR: nadtip, tip, podtip, infratip, parvtip
  • Klasa: nadklasa, klasa, podklasa, infraklasa, *subterklasa, parvoklasa
  • OddělZ: nadodděl, odděl, pododděl, infraodděl
  • LegionZ: nadlegion, legion, podlegion, infralegion
  • KohortaZ: megakohorta, nadkohorta, kohorta, podkohorta, infrakohorta
  • Red: gigaredR, magnored, nadred, serijaI, podserijaI, grandred, mirred, red, podred, infrared, parvored
  • SekcijaZ: sekcija, podsekcija
  • Sěmejstvo: gigasěmejstvo, megasěmejstvo, grandsěmejstvo, hipersěmejstvo, nadsěmejstvo, episěmejstvoZ, serijaL, grupaL, sěmejstvo, podsěmejstvo, infrasěmejstvoZ
  • Pleme: nadpleme, pleme, podpleme, infraplemeZ
  • Rod: rod, podrod
  • SekcijaR: sekcija, podsekcija
  • SerijaR: serija, podserija
  • Vid: kompleks vidov, vid, podvid, patovarB
  • VarietetR: varietet, podvarietet
  • FormaR: forma, podforma
  • Rasa: rasa, podrasa
B Upotrěbjajemy v bakteriologiji
I Upotrěbjajemy v ihtiologiji
L Upotrěbjajemy v lepidopterologiji
R Upotrěbjajemy v botanikě
V Upotrěbjajemy v virologiji
Z Upotrěbjajemy v zoologiji

Kladistika

[edit | edit source]

V staroj linnejevskoj sistemě naučniki postojanno byli iznudženi izmysljati nove nazvy za rangov, ibo "standartny" spis (domen, carstvo, tip, klasa, red, sěmejstvo, rod, vid) byl nedostatočno gluboky, da by opisati vsu komplikovanost života[2].

Ako li někto izjavjal větvu medžu sěmejstvom i rodom, jemu bylo potrěbno izmysliti novo podsěmejstvo. Ako li v tom podsěmejstvu bylo dodatno razděljenje, togda bylo potrěbno izmysliti pleme, potom podpleme, i tako dalje. Kladistika rěšaje tutu problemu bezrangovostju. Vměsto izmysljenja oddělnogo imennika za každy uravenj hierarhije, naučniki mogut prosto posluživati se imenom samoj grupy. Odrěkši se od trěbovanja ranga, naučnikam ne jest potrěbno každy raz stvorjati novu nazvu kategorije pri izjavjenju novogo evolucijnogo razděla.

Nomenklatura

[edit | edit source]

Nazvy taksonov na vysšem uravnju od roda obyčno možno jest razpoznavati po standardnomu sufiksu, ktory zavisi od carstva, ili poněkogda od tipa ili klasy. V botanikě i mikologiji nazvy na uravnju sěmejstva i nizše osnovajut se na nazvě roda i imajut standardno zakončenje. Napriklad nazva sěmejstva roz (Rosaceae) jest osnovana na roda rozy (Rosa) s sufiksom -aceae, ktory označaje sěmejstvo. Nazvy vysših rangov takože formujut se od generičnoj nazvy, a takože mogut byti opisne. V slučaju životin standardny sufiksy samo istnujut za taksony do uravnja nadsěmejstva.[3]

Rank Virus|[4] Bakterije i arheje[5] Rastliny Algy Griby Životiny
Realm -viria
Podrealm -vira
Carstvo -virae -ati[6]
Podcarstvo -viretes
Odděl/tip -viricota -ota[7] -ophyta[8] -mycota
Pododděl/podtip -viricotina -phytina[8] -mycotina
Klasa -viricetes -ia -opsida -phyceae -mycetes
Podklasa -viricetidae -idae -phycidae -mycetidae
Nadred -anae
Red -virales -ales -ida ili -iformes
Podred -virineae -ineae
Infrared -aria
Nadsěmejstvo -acea -oidea
Episěmejstvo -oidae
Sěmejstvo -viridae -aceae -idae
Podsěmejstvo -virineae -oideae -inae
Infrasěmejstvo -odd
Pleme -eae -ini
Podpleme -inae -ina
Infrapleme -ad
Rod -virus
Podrod

Iztočniky

[edit | edit source]
  1. "SPECIES Felis catus". Wilson & Reeder’s Mammal Species of the World. Third Edition (na anglijskom). Data dostupa: 16 februara 2026.
  2. "Introduction to Cladistics". Ucmp.berkeley.edu.
  3. ICZN article 29.2
  4. "ICTV Code. Section 3.IV, § 3.23; section 3.V, §§ 3.27-3.28." International Committee on Taxonomy of Viruses. oktobra 2018. Bylo arhivovano iz iztočnika 6 julija 2022. Data dostupa: 28 novembra 2018.
  5. Oren, Aharon (2023). "International Code of Nomenclature of Prokaryotes. Prokaryotic Code (2022 Revision)". International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology. 73 (5a). doi:10.1099/ijsem.0.005585. hdl:10261/338243. PMID 37219928 Check |pmid= value (pomoč).
  6. Oren, Aharon (1 novembra 2023). "Emendation of Principle 8, Rules 5b, 8, 15, 33a, and Appendix 7 of the International Code of Nomenclature of Prokaryotes to include the categories of kingdom and domain". International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology. 73 (11). doi:10.1099/ijsem.0.006123. PMID 37909283 Check |pmid= value (pomoč).
  7. Whitman, William B.; Oren, Aharon; Chuvochina, Maria; da Costa, Milton S.; Garrity, George M.; Rainey, Fred A.; Rossello-Mora, Ramon; Schink, Bernhard; Sutcliffe, Iain; Trujillo, Martha E.; Ventura, Stefano (1 mareca 2018). "Proposal of the suffix –ota to denote phyla. Addendum to 'Proposal to include the rank of phylum in the International Code of Nomenclature of Prokaryotes'". International Journal of Systematic and Evolutionary Microbiology. 68 (3): 967–969. doi:10.1099/ijsem.0.002593. ISSN 1466-5034. PMID 29458499.
  8. 1 2 "International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Shenzhen Code)". IAPT-Taxon.org. 2018. Article 16. Bylo arhivovano iz iztočnika 19 dekembra 2018. Data dostupa: 19 dekembra 2018.