Wp/isv/Pavlo Skoropadskyj
| Pavlo Petrovyč Skoropadskyj Павло Петрович Скоропадський | |
|---|---|
| Hetman Ukrajiny | |
| Početok termina | 29 aprilja 1918 g. |
| Konec termina | 14 dekembra 1918 g. |
| Prědhodnik | Myhajlo Hruševskyj (v dolžnosti glava Centralnoj Rady UNR) |
| Naslědnik | Volodymyr Vynnyčenko (v dolžnosti glava Direktorije UNR) |
| Lične podrobnosti | |
| Urodil se | 3 (15)[1] maja 1873 g., Visbaden, Němečsko cěsarstvo |
| Umrl | 26 aprilja 1945 g., Metten, Němcija |
| Supruga | Oleksandra Durnovo |
| Herb | |
| Podpis | |
Pavlo Petrovyč Skoropadskyj (ukr.: Павло́ Петро́вич Скоропа́дський; Visbaden, Němcija, 3 (15)[1] maja 1873 g. — Metten, Němcija, 26 aprilja 1945) byl ukrajinsky politik, ktory od aprilja do dekembra 1918 g. byl glava (hetman) kratkotrajnoj Ukrajinskoj državy (ukr.: Українська Держава).[2] Suglasno ukrajinskogo zakonodateljstva on pričisljaje se k borcam za nezavisnost Ukrajiny.[3]
Vladěnje
[edit | edit source]
Prva vsesvětska vojna skončila se v Vozhodnoj Evropě pobědoju Centralnyh držav, utvrdženoju Brest-Litovskym mirom, podpisanym v marcu 1918 g. Vslěd togo dogovora značne česti Vozhodnoj Evropy, vključno s Ukrajinoju, iměli byti pod Němečskoju kontrolju. 29. aprilja Němci svrgnuli vladu Ukrajinskoj narodnoj republiky, ktora 25 januara togože goda v Kyjevu proglasila nezavisnost Ukrajiny, i zaměsto njej ustanovili v Ukrajině semimonarhističny režim pod vodstvom hetmana,[4] ukrajinskogo aristokrata, zemjevlastnika i generala Pavla Skoropadskogo, ktory urodil se v němečskom gradu Visbaden, ale dorastl v Poltavskoj guberniji. Raněje Skoropadkyj služil v Rosijsko-Japonskoj vojně v lětah 1904–1905, dobyl zvanje polkovnika v 1906 g., general-majora v 1912 g. a general-lejtenanta v 1916 g. Podčas Prvoj vsesvětskoj vojny vodil medžu drugymi 1. gvardijsku kavalerijsku diviziju i 34. armijsky korpus Rosijskoj imperije.
Kako nazvu svojego kraja Skoropadskyj vvedl oficialno nazvanje «Ukrajinska Država» (ukr.: Українська Держава). Centralna rada, ktora prědže funkcionovala parlamentom UNR, byla razpuščena, prijete njeju zakony byli odčinjene, vsi ministri UNR byli izvoljnjeni i vvedena byla cenzura. Ačekoli država na papiru byla nezavisna, v praktikě byla pod protektoratom němečskyh i avstro-vugrskyh vojsk, ktore zaščičali Ukrajinu protiv agresiji iz strany boljševičskoj Rosije i invaziji Črvenoj armije. Režim Skoropadskogo podpirali glavno zemjevlastniki, kozaki i rosijski konstitucijni demokrati («kadeti»). Jegov glavny protivniki byli byvši rukovoditelji prěvažno socialdemokratičnoj Ukrajinskoj narodnoj republiky (medžu drugymi byvši premier-ministr Volodymyr Vynnyčenko, ktory od avgusta 1918 g. rukovodil opoziciju objedinjenu v Ukrajinsky nacionalny sojuz (ukr.: Український Національний Союз, UNS)).[5] Drugy protivnik Skoropadskogo byl erzhercog Vilhelm Habsburg, ktory takože iměl ambiciju sěsti na ukrajinskom prěstolu i ktorogo podpirali Sěčevi strělci.
Za hetmanata Skoropadskogo mnogo bylo sdělano v oblastah ukrajinskoj kultury i obrazovanja. Napriklad, on razporedil osnovanje několikyh ukrajinskyh universitetov, medžu drugymi v gradah Kamjanec-Podilsky i Kyjev. Kromě togo, v tutom periodu byli založene Nacionalna akademija nauk Ukrajiny, Narodna biblioteka, Državny arhiv, dramateatr i državny muzej, a takože veče neželi 150 ukrajinskyh gimnazij.[6] Jednakože vladěnje hetmana Skoropadskogo okazalo se kratkotrajnym. Jegove proněmečsko naklonjenje i konservativna agrarna politika byli mnogo nepopularne srěd naseljenja. 14 novembra 1918, několiko dnjev poslě uvědomjenja o primirju na zapadnom frontu, on podpisal manifest («Hramotu»), v ktorom objavil, že bude braniti «davnu silu Vserosijskoj državy» i prizval k stvorjenju Vserosijskoj federacije Ukrajinskoj državy s budučeju neboljševičskoju Rosijeju ako prvy krok k odnovjenju velikoj Rosije.[5] Vslěd togo on utratil podpor večšej narodnogo dviženja, ukrajinskyh vojennyh i inteligencije, a daže Němcev. Poslě němečskoj poražky nastupil bystry konec hetmanata. 14. dekembra Skoropadskyj podpisal objavjenje, že odstupaje od vlasti. Nova začasna vlada pod voditeljstvom Volodymyra Vynnyčenka i Symona Petljury odnovila Ukrajinsku narodnu republiku, a Skoropadskyj byl prinudženy izběgti v prěoděnju iz Kyjeva, zajedno s uhodečimi němečskymi vojskami.
Izgnanje
[edit | edit source]V 1919 g. Skoropadskyj osadil se v rodinoju v Berlinu. V Němciji on osnoval «Ukrajinsky sojuz hlěbodělov-državnikov» (ukr.: Український союз хліборобів-державників) i iskal podpor srěd ukrajinskyh izgnancev za svrganje komunističnoj vlasti v Ukrajině. V tečenju slědujučih lět on prodolžal svoju aktivnost kako vodž ukrajinskogo monarhističnogo dviženja. Podčas Vtoroj vsesvětskoj vojny Skoropadskyj ne simpatizoval s nacistami, ale byl prinudženy k lojalnosti. V protivnosti k Organizaciji ukrajinskyh nacionalistov (ukr.: Організація українських націоналістів, OUN) on ne věril, že Němci budut odnoviti nezavisnost Ukrajiny. Usilil se jednakože za to, že aktivisti OUN kako Stepan Bandera, Jaroslav Stecko i Andrij Melnyk byli osvobodženi iz němečskyh koncentracionnyh lagerov.[2]
16. aprilja 1945 g., kratko prěd koncem vojny, byvši hetman byl težko poranjeny pri bombardovanju želězničnoj stancije Plattling v Bavariji. On umrl 26 aprilja v lěkarnji monastyra v Metten. On jest pogrebeny na grobišču v gradu Oberstdorf.[7]
Galerija
[edit | edit source]- Pavlo Skoropadskyj s ženoju Oleksandroju Durnovo v 1897 g.
- Skoropadskyj v 1904 g.
- Kako polkovnik armije Rosijskoj imperije
- Skoropadskyj v 1918 g.
- Skoropadskyj, hetman Ukrajiny, s svojimi oficerami
- Skoropadskyj i cěsarom Vilhelm II dymet cigaretoju
- Mogyla Skoropadskogo v Oberstdorf
- Pametna doska v Kyjevu
Literatura
[edit | edit source]- Скоропадський, Павло (1995). Спогади, кінець 1917 – грудень 1918 (na ukrajinskom). Київ. ISBN 5770208457.
- Пасіка, Микола; Карпишин, Михайло; Коструба, Теофіль (1955) [1938]. За велич нації. У двадцяті роковини відновлення української гетьманської держави (PDF) (na ukrajinskom). Львів, New York. Bylo arhivovano iz iztočnika (PDF) 11 dekembra 2013.
Iztočniky
[edit | edit source]- 1 2 Prva data suglasno julianskomu kalendaru (stary stilj), vtora suglasno gregorianskomu kalendaru (novy stilj).
- 1 2 Skoropadsky, Pavlo. Internet Encyclopedia of Ukraine.
- ↑ "Про правовий статус та вшанування пам'яті борців за незалежність України у XX столітті". Верховна Рада України (na ukrajinskom). Data dostupa: 16 maja 2025.
- ↑ Hetman: staro dostojenstvo vrhnjego načelnika ukrajinskyh kozakov v 18. stolětju.
- 1 2 Осташко, Т.С.; Федюк, В.Л. "Скоропадский Павел Петрович". Национальная енциклопедическая служба (na russkom). Data dostupa: 16 maja 2025.
- ↑ "Hetman government". Internet Encyclopedia of Ukraine (na anglijskom). Data dostupa: 16 maja 2025.
- ↑ "Могила гетьмана П.П.Скоропадського". Прадідівська слава (na ukrajinskom). Data dostupa: 16 maja 2025.

