Wp/isv/Avtorsko pravo
Možete pomogti Wikipediji, popravivši jego. (September 2025)
Avtorsko pravo jest sistema prava, ktora daje tvorcam kontrolj nad upotrebjenjem jih intelektualnyh děl. Ono jest osnovana na principu, že avtory imajut pravny status nad svojim tekstami, umětnosti, filmami i inymi originalnymi produktami.[1] Avtorsko pravo jest pravo, ktore hroni avtora ili drugogo tvorca kulturnyh děl, kako sut knigy, kino, programy i ine tvorjenja.[2]
Avtorsko pravo daje ekskluzivne prava na kopirovanje, publikaciju, razširjenje i adaptaciju děla. Cělj jest podpirati tvorčest i obezpečiti, že tvorec imaje kontrolu nad svojimi produktami i može polučiti ekonomičnu izgodu.[3]
Avtorsko pravo obično dava tvorcu ekskluzivno pravo kopirovati, raspredavati, javno pokazovati ili pererabotyvati svoje dělo. V zaměnku, avtor predava obščestvu dostup do znanija i kuljturnyh materialov.
Historija
[edit | edit source]
Uže v IV věku pred n.e. Ksenofont napisal dělo Oikonomikos, ktore kasneje Ciceron prěkladal na latinsky jezyk kako Oeconomicus.[4] V Evropejskom srědnjevěčju pojavili se prve zakonodateljstva, ktore ograničavali kopirovanje rukopisov.
V Srednje věky prědteče avtorskyh prav byli t.n. «privilegije». Oni byli izdavane od monarhov neposrědno autoram po jih prosbě. Najčestěje privilegije odnosili se na literaturne i umětny děla, ale sama praktika byla redka. Mnogy učeny i tvorcy umětnsti iměli pogled, že jih děla ne sut samostojatelno tvorjenje, ale tolko posredničstvo božskogo znanja, vyraženo toliko sposobom ljudskim. Zato utvrditi osobne pravo na takoje dělo im se zdalo bessmyslno i grěšno.[5]
S razvitkom pečaty v XV věku, pytanje o kontrolě nad kopijami stalo mnogo važnejše. V 1710 roku britansko zakonodateljstvo prijelo Statut Anny, ktory jest prvy zakon o avtorskom pravě v modernom smyslu.[6]
Sodržanje prava
[edit | edit source]Osnovny principy avtorskogo prava sut:
- Pravo na kopirovanje – toliko avtor ili licencovanje može kopirovati dělo.
- Pravo na adaptaciju – prědělati ili prevoditi dělo.
- Pravo na distribuciju – prodavati ili razširjati kopii.
- Moralne prava – pravo byti priznany kako avtor i hroniti integritet děla.[7]
Vse te prava sut vremeno ogranjičene; po zakončenju srokov dělo perihodi v obščestveno dobro.
Ograničenja
[edit | edit source]Avtorsko pravo ne jest absolutno. V mnogih zakonah sų izključenja, kako:
- Dobro upotrěblenje – ograničeno upotrěblenje bez dozvoljenja (na primer za edukaciju ili kritiku).
- Publiczna domena – kogdy pravo istekne, dělo staje dostupno vsem.
Avtorsko pravo v medžunarodnom pravě
[edit | edit source]Na medžunarodnom urovnju, osnovny dokumenty sut:
Kritika
[edit | edit source]Kritiki utvrdžajut, že avtorsko pravo često ograničuje dostup do znanija i kultury. V digitalnom věku kopirovanje jest mnogo legče, čto vedet do konfliktov medžu tvorcami i korisnikami.[9]
Gledajete takože
[edit | edit source]- Licencija Kreativne Občiny (Creative Commons)
- Intelektualno iměnje
- Patent
- Pravo
Iztočniki
[edit | edit source]- ↑ Samojlov, Ivan. Avtorsko pravo i jego značenje. Moskva: Pravo, 2012.
- ↑ WIPO. What is Copyright? World Intellectual Property Organization. Dostup 2025-09-28
- ↑ Berne Convention for the Protection of Literary and Artistic Works, 1886.
- ↑ Ksenofont. Oikonomikos. Ateny, 4. věk pred n.e.
- ↑ Stromholm, Stig. Copyright: Origins and development. Cambridge, 1967.
- ↑ Statute of Anne, 1710. British Parliament.
- ↑ European Union. Directive 2001/29/EC on the harmonisation of certain aspects of copyright and related rights.
- ↑ Berne Convention for the Protection of Literary and Artistic Works, WIPO.
- ↑ Lessig, Lawrence. Free Culture: How Big Media Uses Technology and the Law to Lock Down Culture and Control Creativity. Penguin, 2004.
Vněšnje linky
[edit | edit source]- WIPO – Svetovna organizacija za intelektualno iměnje
- U.S. Upravjenje za avtorsko pravo
- Pravo Evropskogo Sojuza o avtorskom pravě
- Kreativne Občiny