Jump to content

Wp/isv/Ꚅ̆

From Wikimedia Incubator
< Wp | isv
Wp > isv > Ꚅ̆
Ꚅ̆ꚅ̆

Ꚅ̆, ꚅ̆ (žwe s brevisom) jest bukva razširjenogo kiriličnogo alfabeta, osnovana na abhazskoj bukvě , ktora jest ligatura bukv з i ж.[1] Ona byla vvedena kavkazologom Pjotrom Uslarom v abhazsky alfabet v 1862 g. i koristana do 1926 g. v abhazskyh pravopisah Ivana Bartolomeja (1865)[2], Dmitrija Gulia i Konstantina Mačavariani (1892)[3] i Prěvodničskogo komiteta (početok 20. stolětja).[4]

Uslar bazoval svoj pravopis na bzybskom dialektu abhazskogo jezyka, ktory imaje veče suglasok od nyněšnjego literaturnogo pravopisa, osnovanogo na abžujskom dialektu.[5] Oficialna abhazska ortografija ne različaje medžu bukvami i ꚅ̆ – oba sut prědstavjene dvuznakom жә i izgovorjene kako labializovany zvučny postalveolarny sibilant [ʒʷ]. O razlikě v izgovoru Uslar piše:

izdaleka izražaje se črěz žzv. Zuby sbližajut se, ale ne těsno. Jezyk leži v městu styka dolnyh zubov i desnami, a guby sut sbližene tako, že ostavaje vuzky odstup za propuščenje dyha. Ꚅ i ꚅ̆ raznet se toliko zvuko-kolikostju, prva jest media, a vtora tenuis.[6]

Ako priklady Uslar davaje aꚅ «stary» i аꚅ̆ «krava»; v nyněšnjej abhazskoj ortografiji oba slova pišut se kako ажә.

Alfabet Uslara (1862)
Alfabet Zavadskogo (1887)
Alfabet Gulia/Mačavariani (1892)
Alfabet Čočua (1925)

Kodovanje

Kodovanje ◌̆
Nazva v Unikodu CYRILLIC CAPITAL LETTER ZHWE CYRILLIC SMALL LETTER ZHWE COMBINING BREVE
Unikodšestnadseterična sistema U+A684 U+A685 U+0306
deseterična sistema 42628 42629 774
HTMLšestnadseterična sistema &#xa684; &#xa685; &#x306;
deseterična sistema &#42628; &#42629; &#774;

Iztočniky

  1. "Proposal to encode four Cyrillic characters in the BMP of the UCS" (PDF) (na anglijskom). 31 januara 2012. str. 5, 38, 40. Data dostupa: 17 novembra 2025.
  2. Бартоломей, Иван Алексеевич (1865). Абхазскій букварь (PDF). Тифлисъ. str. 1.
  3. Гулиа, Д.И.; Мачавариани, К.Д. (1892). Абхазская азбука. Главнѣйшія молитвы и заповѣди на абхазскомъ и церковно-славянскомъ языкахъ (PDF). Тифлисъ. str. 9, 13.
  4. Бгажба, Х.С. (1967). Из истории письменности в Абхазии (na russkom). Тбилиси: Мецниереба. str. 66.
  5. Бгажба, Х.С. (1964). Бзыбский диалект абхазского языка (Исследование и тексты) (na russkom). Тбилиси: Издательство Академии наук Грузинской ССР. str. 15.
  6. Услар, Петр (1862). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF). Тифлисъ. str. 12–13.
Ж Varianty kiriličnoj bukvy З И

З з · З́ з́ · З̀ з̀ · З̌ з̌ · З̆ з̆ · З̑ з̑ · Ӟ ӟ · З̇ з̇ · З̊ з̊ · Ҙ ҙ · Ԅ ԅ · Ԇ ԇ · Ӡ ӡ · Ǯ ǯ · Ӡ̇ ӡ̇ · Ӡ̊ ӡ̊ · Z z · Ꙁ ꙁ · Ꙃ ꙃ · Ѕ ѕ · Ꙅ ꙅ · Ꚃ ꚃ · Ꚅ ꚅ · Ꚅ̆ ꚅ̆ · Ꚉ ꚉ

Е Varianty kiriličnoj bukvy Ж З

Ж ж · Ж̀ ж̀ · Ӂ ӂ · Ж̑ ж̑ · Ӝ ӝ · Ж̇ ж̇ · Ж̊ ж̊ · Ж̊ ̇ ж̊ ̇ · Җ җ · · · Ԫ ԫ · Ꚅ ꚅ · Ꚅ̆ ꚅ̆