Wp/isv/Ҵ

Ҵ, ҵ (te ce v Unikodu) jest bukva razširjenoj kirilice, ligatura bukv т i ц. Ona jest čest abhazskogo alfabeta, a v minulosti takože byla upotrěbjena v osetinskom jezyku. V oboh jezykah ona označaje ejektivnu alveolarnu afrikatu [t͡sʼ].[1] Jejin ekvivalent v sistimě ISO 9 za transliteraciju kirilice na latinicu jest c̄.[2]
V abhazskom
Za označenje zvuka [t͡sʼ] Pjotr Uslar v prvom kiriličnom alfabetu za abhazsky jezyk koristal bukvu
, pozajetu iz gruzinskogo alfabeta.[3] V 1887 g. Myhajlo Zavadsky v tipografičnom izdanju Uslarovoj gramatiky zaměnil ju na ц̓. Bukva ҵ za označenje tojže samoj suglasky pojavila se prvy raz v bukvaru Dmitrija Gulia i Konstantina Mačavariani iz 1892 g.[4] a takože byla koristana v azbukah Andreja Čočua i Prěvodničskogo komiteta (početok 20. stolětja).[5][6]
V periodu latinizacije tuta bukva byla najprvo zaměnjena na latinsku bukvu ṫ (1926–1928), a potom na bukvu
(1928–1938). Bukva ҵ vrnula se s ponovnym ustanovjenjem kirilice za abhazsky jezyk v 1954 g.[6]
- Alfabet Gulia/Mačavariani (1892)
- Alfabet Gulia/Mačavariani (v kursivu)
- Alfabet Čočua (1909)
- Sučasny abhazsky alfabet
V osetinskom

V osetinsky jezyk ona byla vvedena v 1844 g. rosijskym akademikom finskogo proizhodženja Andersom Sjögrenom.[7] Ona takože nahodila se v alfabetah Iosifa Čepigovskogo (1862) i učiteljskogo sjezda (1917), osnovanyh ha Sjögrenovoj azbukě. S prěhodom na latinsky alfabet v 1923 g. ona byla zaměnjena na dvuznak ch, a v 1938 g. (v Sěvernoj Osetiji) i v 1954 g. (v Južnoj Osetiji) na kiriličny dvuznak цъ.

V drugyh jezykah
Bukva ҵ takože byla koristana v bukvaru megrelskogo jezyka iz 1899 g.:[8]

Nakonec, na vebsajtu omniglot.com nahodi se prědloženje kiriličnoj azbuky za izumrly ubyhsky jezyk od amerikanca, Adama Dina, v ktoroj ҵ označaje zvučnu alveolopalatalnu afrikatu [d͡ʑ].[9]
Kodovanje
| Kodovanje | Ҵ | ҵ | |
|---|---|---|---|
| Nazva v Unikodu | CYRILLIC CAPITAL LETTER TE TSE | CYRILLIC SMALL LETTER TE TSE | |
| Unikod | šestnadseterična sistema | U+04B4 | U+04B5 |
| deseterična sistema | 1204 | 1205 | |
| HTML | šestnadseterična sistema | Ҵ |
ҵ |
| deseterična sistema | Ҵ |
ҵ | |
Iztočniky
- ↑ Ager, Simon. "Ossetian (ирон ӕвзаг / дигорон ӕвзаг)". Omniglot.com. Data dostupa: 4 dekembra 2015.
- ↑ "Cyrillic Romanization Table". Scriptsource.org.
- ↑ Услар, Петр (1862). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF). Тифлисъ.
- ↑ Гулиа, Д.И.; Мачавариани, К.Д. (1892). Абхазская азбука. Главнѣйшія молитвы и заповѣди на абхазскомъ и церковно-славянскомъ языкахъ (PDF). Тифлисъ. str. 11, 13–14.
- ↑ Ч̆оч̆уа, А.М. (1909). Аԥсуа Анбан, Абхазская азбука (PDF). Тифлисъ: Изданiе Кавказскаго Учебнаго Округа.
- 1 2 Бгажба, Х.С. (1967). Из истории письменности в Абхазии (na russkom). Тбилиси: Мецниереба. str. 69.
- ↑ Шёгрен, Андрей (1844). Осетинская грамматика с краткимъ словаремъ осетинско-россійскимъ и россійско-осетинскимъ (na russkom). Санктпетербургъ. str. 5–6.
- ↑ М.З. [Myhajlo Zavadskyj] (1899). Мингрельская азбука (PDF) (na russkom). Тифлисъ. str. I, III.
- ↑ Ager, Simon. "Ubykh (ТВaҳəбзa/Twaxəbza)". Omniglot.com (na anglijskom). Data dostupa: 30 novembra 2025.
| С ← | Varianty kiriličnoj bukvy Т | → У |
|---|---|---|
|
Т т ( | ||
| Х ← | Varianty kiriličnoj bukvy Ц | → Ч |
|---|---|---|
|
Ц ц
· Ц́ ц́
· Ц̌ ц̌
· Ц̄ ц̄
· Ц̓ ц̓
· Ц̍ ц̍
· Ц̊ ц̊
· Ц҄ ц҄
· Ц҄̊ ц҄̊
· Ц’ ц’
· Ц̱ ц̱
· | ||