Jump to content

Wp/isv/Ҫ

From Wikimedia Incubator
< Wp | isv
Wp > isv > Ҫ

Ҫ, ҫ (the, v Unikodu: es with descender, es s nižnjeju črtkoju) jest bukva razširjenoj kirilice, upotrěbjajema v několikyh neslovjanskyh jezykah. Ona jest variant bukvy с, a zavisno od fonta, črtka pod njeju može nabrati formu sedilja, ogonka ili zarezky.

Sučasna upotrěba

Čuvašsky alfabet 1872 g.

Bukva ҫ jest v alfabetu čuvašskogo jezyka od 1872 g., kogda ju vvedl Ivan Jakovlevič Jakovlev zaměsto raněje upotrěbjenoj jim bukvy с̀. V 1872 g. pojavili se s njeju dvě knigy: bukvar Ҫыръва вьренме тытънмалли кьнеке («Kniga za učen‍je pisan‍ja») i Чън тьн кьнеки («Kniga istinnoj věry»).[1] V čuvašskom bukva ҫ označaje bezzvučny alveolopalatalny frikativ [ɕ].[2]

Baškirska tipkovnica

V baškirskom ona označaje bezzvučny dentalny frikativ [θ], a jejin zvučny ekvivalent jest bukva ҙ [ð]. Obě bukvy naležet k baškirskomu alfabetu, ktory v 1939 g. byl utvrdženy Prezidiumom Vrhovnogo sověta Baškirskoj ASSR, a v 1940 vvedeny v upotrěbu.[3]

Od 1980-yh lět bukva ҫ byla upotrěbjena takože v enečskom jezyku za označen‍je bezzvučnogo alveolopalatalnogo frikativa [ɕ],[4] ale ona jest odsutna v novějših izdan‍jah (od 2017 g.). Kromě enečskogo, ona takože pojavila se v alfabetu stvorjenom v 1990-yh lětah za drugy samojedsky jezyk, nganasansky.[5]

Upotrěba v minulosti

Kromě povyših jezykov, v minulost bukva ҫ takože byla upotrěbjena v někojih drugyh jezykah.

Udmurtsky alfabet Ilminskogo, v bukvaru iz 1882 g.

Za zapisan‍je udmurtskogo jezyka prosvětitelj Nikolaj Ilminsky stvoril v srědině 1870-yh lět alfabet, v ktorom ҫ označalo smekčeny ekvivalent bukvy ш, [ɕ]. Varianty tutogo alfabeta byli koristane medžu drugymi v dvoh bukvarah iz 1882 g.[6][7] V nyněšnjem udmurtskom pravopisu tutoj zvuk piše se bukvoju щ. Jednakože bukva ҫ byla prědložena v 2021 g. za označen‍je togože samogo zvuka v besermjanskom narěčju.[8].

V prvom abhazskom alfabetu, osnovanom na bzybskom dialektu i stvorjenom v lětah 1861–1862 Pjotrom Karlovičem Uslarom, bukva ҫ označala bezzvučny alveolopalatalny frikativ [ɕ]. Pozdnějše versije knižnogo abhazskogo jezyka byli osnovane na abžujskom dialektu, v ktorom tutoj zvuk jest odsutny. V alfabetu, stvorjenom v 1906 g. Semjonom Mihajlovičem Ašhacava za bzybsky dialekt ale nikogda ne priměnjenom v praktikě, tutoj zvuk prvopočetno označal se bukvoju с̊, a poslě reviziji 1916 g. с̇.[9][10]

Pjotr Uslar takože koristal bukvu v azbukah, ktore stvoril za avarsky jezyk v 1863 g. i za laksky jezyk v 1864 g. V avarskom ona označala zvuk [s], v lakskom zvuk [s:].[11][12]

Kabardinsky alfabet Atažukina (1865)

V 1865 g. bukva ҫ pojavila se v alfabetu stvorjenom Kazi Atažukinom za kabardino-čerkessky jezyk, ktory čestično byl osnovany na alfabetu Uslara.[13] Pozdněje ona takože byla upotrěbjena v slovniku Lva Lopatinskogo iz 1890 g., v ktorom jest opisany kako «spirant srědnji medžu с i ж»,[14] a takože v bukvaru Pago Tambijeva iz 1906 g.[15] V sučasnoj kabardino-čerkesskoj ortografiji ona byla zaměnjena na щ, ktory označaje zvuk [ɕ]. V alfabetah Lopatinskogo i Tambijeva takože nahodil se variant s vrhnjeju zarezkoju, ҫ̓, označajuči jejin ejektivny ekvivalent.

Arčinsky alfabet Dirra (1908)

Nakonec, na početku 20. stolětja němečsko-rosijsky lingvist i etnograf Adolf Dirr na početku 20. stolětja stvoril alfabety za bezpisemne sěverovozhodnokavkazske jezyky, ktore koristal v svojih monografijah publikovanyh v žurnalu «Sbornik materialov za opisan‍je městnostij i plemen Kavkaza», ale ktore ne byli upotrěbjene samym naseljen‍jem. Ҫ (ktoro u njego izgledaje kako С s kapkoju) jest v jegovyh alfabetah za andijsky (1906)[16], agulsky (1907)[17] i arčinsky (1908)[18] jezyky.

Kodovan‍je

Kodovan‍je Ҫ ҫ
Nazva v Unikodu CYRILLIC CAPITAL LETTER ES WITH DESCENDER CYRILLIC SMALL LETTER ES WITH DESCENDER
Unikodšestnadseterična sistema U+04AA U+04AB
deseterična sistema 1194 1195
HTMLšestnadseterična sistema &#x4aa; &#x4ab;
deseterična sistema &#1194; &#1195;

Iztočniky

  1. Петров, Н. П. (1972). "Зароджение и развитие новой чувашской письменности". V Сергеев, Л. П.; Горшков, А. Е. (red.). 100 лет новой чувашской письменности (PDF) (na russkom). Чебоксары: Научно-исследовательский институт при Совете Министров Чувашской АССР. str. 83–84.
  2. Ager, Simon. "Chuvash (Чӑваш чӗлхи)". Omniglot: Writing systems & languages of the world (na anglijskom). Data dostupa: 11 januara 2026.
  3. Ager, Simon. "Bashkir/Bashkort (Башҡорт теле / Başqort tele)". Omniglot: Writing systems & languages of the world (na anglijskom). Data dostupa: 11 januara 2026.
  4. Ager, Simon. "Enets (Онаь базаан)". Omniglot: Writing systems & languages of the world (na anglijskom). Data dostupa: 11 januara 2026.
  5. Ager, Simon. "Nganasan (ня")". Omniglot: Writing systems & languages of the world (na anglijskom). Data dostupa: 11 januara 2026.
  6. Букварь для крещеных вотяков. Казань. 1882.
  7. Букварь : для вотяцкихъ дѣтей сарапульскаго уѣзда (PDF). Казань: Православное Миссіонерское Общество. 1882.
  8. Максимов, С. А. (2024). "Язык бесермян: вехи истории письменности" (PDF). Ежегодник финно-угорских исследований (na russkom). 18: 39–40. doi:10.35634/2224-9443-2024-18-1-36-44.
  9. Бгажба, Х.С. (1964). Бзыбский диалект абхазского языка (Исследование и тексты) (PDF) (na russkom). Тбилиси: Издательство Академии наук Грузинской ССР. str. 16–17.
  10. Марр, Н.Я. (1938). "О записывании абхазских текстов". О языке и истории абхазов (PDF) (na russkom). Москва, Ленинград: Издательство Академии наук СССР. str. 158–163.
  11. Усларъ, П.К. (1889). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. III. Аварскій языкъ (PDF). Тифлисъ: Типографія канцеларіи Главноначальстующаго гражданскою частію на Кавказѣ. str. 1.
  12. Усларъ, П.К. (1890). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. IV. Лакскій языкъ (PDF). Тифлисъ: Типографія канцеларіи Главноначальстующаго гражданскою частію на Кавказѣ. str. 1.
  13. Atažukin, Kazi (1865). "Ԛабарде алѵфбе / Кабардинская азбука" (PDF). Тифлис. str. 17.
  14. Лопатинский, Л.Г. (1890). Русско-кабардинский словарь с указателем и краткою грамматикою (na russkom). Тифлис: Управленіе Кавказскаго Учебнаго Округа. str. 3, 10.
  15. Тамбиев, П.И. (1906). Кабардинская азбука (na russkom). Тифлис: Изд. Кавказскаго Учебнаго Округа.
  16. Дирръ, А.М. (1906). "Краткій грамматическій очеркъ андійского языка" (PDF). Сборникъ матеріалов для описанія мѣстностей и племенъ Кавказа. Выпускъ 36 (na russkom). Тифлисъ: IV: 1.
  17. Дирръ, А.М. (1907). "Агульскій языкъ. Грамматическій очеркъ, тексты, сборникъ агульскихъ слов съ русскимъ къ нему указателемъ" (PDF). Сборникъ матеріалов для описанія мѣстностей и племенъ Кавказа. Выпускъ 37 (na russkom). Тифлисъ: III: 1.
  18. Дирръ, А.М. (1908). "Арчинскій языкъ. Грамматическій очеркъ, тексты, сборникъ арчинскихъ словъ съ русскимъ къ нему указателемъ" (PDF). Сборникъ матеріалов для описанія мѣстностей и племенъ Кавказа. Выпускъ 39 (na russkom). Тифлисъ: III: 1.

Vněšnje linky

Р Varianty kiriličnoj bukvy С Т

С с · С́  с́ · С̀ с̀ · С̄ с̄ · С̈ с̈ · С̇ с̇ · С̊ с̊ · С̌  с̌ · С’ с’ · С̣ с̣ · С̧ с̧ · Ҫ  ҫ · С̱ с̱ · Ԍ ԍ ·