Wp/isv/Ш̆
| Ш̆ш̆ |
Ш̆, ш̆ (ša s brevisom) jest bukva razširjenoj kirilice, ktora byla upotrěbjena v něktoryh sěvernokavkazskyh i komi-permjačskyh azbukah 19. i početka stolětja. Ona byla osnovana na bukvě ш s dobavjenjem brevisa.
Upotrěba
Bukva ш̆ upotrěbjala se v abhazskom jezyku od 1862 do 1926 g., v azbukah Pjotra Uslara (1862), Ivana Bartolomeja (1865), Myhajla Zavadskogo (1887), Dmitrija Gulia i Konstantina Mačavariani (1892), Andreja Čočua (1909) i Prěvodničskogo komiteta (početok 20. stolětja).[1][2][3][4][5] Ona označaje bezzvučny postalveolarny sibilant [ʃ] i v sučasnoj abhazskoj ortografiji piše se dvuznakom шь.[6][7] Na priklad: ҧш̆ѵба «četyri», v sučasnoj ortografiji: ԥшьба).[8]
V Uslarovoj azbukě za laksky jezyk iz 1860-yh lět bukva ш̆ u takože označaje zvuk [ʃ], oprěděljeny samym Uslarom kako «шш»,[9] a v gramatikě G.B. Murkelinskogo kako «usiljeny palatalny spirant»[10] V sučasnoj lakskoj ortografiji tutoj zvuk označaje se bukvoju щ.[11] Priklady: ш̆ала «cěly», ш̆аꚋі «volna», v sučasnoj ortografiji щала, щатӀи.[12]
V azbukě stvorjenoj Uslarom v 1875 g. za tabasaransky jezyk bukva ш̆ označaje labializovany postalveolarny frikativ [ʃʷ] (v transkripciji A. Magometova: š°),[13] na priklad: ш̆е’ «medvěd», ш̆ӕԛ «peta» (v sučasnoj ortografiji: швеъ, швякь).[14] V protivnosti k drugym kavkazskym alfabetam Uslara, jegov tabasaransky alfabet nikogda ne byla koristana v praktikě iz pričiny smrti avtora v tomže godu.[15][16]
Nakonec, v dvoh bukvarah na komi-permjačskom jezyku iz 1897[17] i 1906 g., bukva ш̆ označala bezzvučnu postalveolarnu afrikatu [t͡ʃ]; brevis označal afrikaciju, takože v bukvah ӂ ([d͡ʒ] i з̆ [d͡z]. Priklady: сэш̆ш̆ӧм «taky», чунькыш̆ «prstenj» (v sučasnoj ortografiji: сэтшӧм, чунькытш).[18]
Galerija
- Abhazska azbukva P. Uslara (1862)
- Abhazska azbuka D. Gulia i K. Mačavariani (1892)
- Bukvy abhazskoj azbuky A.M. Čočua (1909)
- Lakska azbuka Uslara (1890)
- Tabasaranska azbuka Uslara (1875)
- Komi-permjačska azbuka (1897)
Kodovanje
Tuta bukva ne jestvuje kako samostojny znak v Unikodu. Zaměsto togo ona piše se kako ш s kombinujučem brevisom:
| Kodovanje | Ш | ш | ◌̆ | |
|---|---|---|---|---|
| Nazva v Unikodu | CYRILLIC CAPITAL LETTER SHA | CYRILLIC SMALL LETTER SHA | COMBINING BREVE | |
| Unikod | šestnadseterična sistema | U+042B | U+044B | U+0306 |
| deseterična sistema | 1064 | 1096 | 774 | |
| HTML | šestnadseterična sistema | Ш |
ш |
̆ |
| deseterična sistema | Ш |
ш |
̆ | |
| alfabetična sistema | &#SHcy; |
&#shcy; |
— | |
Iztočniky
- ↑ Услар, Петр (1862). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF). Тифлисъ.
- ↑ Бартоломей, Иван Алексеевич (1865). Абхазскій букварь (PDF). Тифлисъ. str. 1–2.
- ↑ Гулиа, Д.И.; Мачавариани, К.Д. (1892). Абхазская азбука. Главнѣйшія молитвы и заповѣди на абхазскомъ и церковно-славянскомъ языкахъ (PDF). Тифлисъ. str. 11, 13.
- ↑ Ч̆оч̆уа, А.М. (1909). Аԥсуа Анбан, Абхазская азбука (PDF). Тифлисъ: Изданiе Кавказскаго Учебнаго Округа. str. 8–9.
- ↑ Бгажба, Х.С. (1967). Из истории письменности в Абхазии (na russkom). Тбилиси: Мецниереба. str. 54, 70.
- ↑ Ager, Simon. "Abkhaz (аҧсуа бызшәа)". Omniglot.com. Data dostupa: 26 novembra 2025.
- ↑ Бгажба, str. 70.
- ↑ Bartolomej, str. 148.
- ↑ Усларъ, П.К. (1890). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. IV. Лакскій языкъ (PDF). Тифлисъ: Управленіе Кавказскаго Учебнаго Округа. str. 1, 5–6.
- ↑ Муркелинский, Г.Б. (1971). Грамматика лакского языка, часть 1 (PDF) (na russkom). Махачкала: Дагестанское учебно-педагогическое издательство. str. 20.
- ↑ Ager, Simon. "Lak (Лакку маз)". Omniglot.com. Data dostupa: 26 novembra 2025.
- ↑ Усларъ (1890), str. 394.
- ↑ Ager, Simon. "Tabassaran (табасаран чIал)". Omniglot.com. Data dostupa: 26 novembra 2025.
- ↑ Услар, П.К. (1979). Табасаранский язык (PDF). Тбилиси: Мецниереба. str. 34–35, 985.
- ↑ Manulov, Nikita (18 septembra 2022). "Proposal to encode 23 Cyrillic characters for old Uslar's Caucasian Alphabets" (PDF). Unicode.org (na anglijskom).
- ↑ Услар (1979), str. 11.
- ↑ Букварь для (северо-восточных, иньвенских) пермяков. Казань. 1897.
- ↑ Первоначальный учебник русского языка для чердынских пермяков. Казань: Типолит. Императ. ун-та. 1906. str. 13, 17.
| Џ ← | Varianty kiriličnoj bukvy Ш | → Ы |
|---|---|---|
|
Ш ш
· Ш́ ш́
· Ш̀ ш̀
· Ш̆ ш̆
· Ш̑ ш̑
· Ш̇ ш̇
· Ш̊ ш̊
· Ш̇̊ ш̇̊
· Шꙻ шꙻ
· Ш̱ ш̱
· Щ щ
· Щ̆ щ̆
· Щ’ щ’
· Ꚗ ꚗ
· Ꚗ̆ ꚗ̆
· Ꚗ̇ ꚗ̇
· | ||