Jump to content

Wp/isv/Ш̆

From Wikimedia Incubator
< Wp | isv
Wp > isv > Ш̆
Ш̆ш̆

Ш̆, ш̆ (ša s brevisom) jest bukva razširjenoj kirilice, ktora byla upotrěbjena v něktoryh sěvernokavkazskyh i komi-permjačskyh azbukah 19. i početka stolětja. Ona byla osnovana na bukvě ш s dobavjenjem brevisa.

Upotrěba

Bukva ш̆ upotrěbjala se v abhazskom jezyku od 1862 do 1926 g., v azbukah Pjotra Uslara (1862), Ivana Bartolomeja (1865), Myhajla Zavadskogo (1887), Dmitrija Gulia i Konstantina Mačavariani (1892), Andreja Čočua (1909) i Prěvodničskogo komiteta (početok 20. stolětja).[1][2][3][4][5] Ona označaje bezzvučny postalveolarny sibilant [ʃ] i v sučasnoj abhazskoj ortografiji piše se dvuznakom шь.[6][7] Na priklad: ҧш̆ѵба «četyri», v sučasnoj ortografiji: ԥшьба).[8]

V Uslarovoj azbukě za laksky jezyk iz 1860-yh lět bukva ш̆ u takože označaje zvuk [ʃ], oprěděljeny samym Uslarom kako «шш»,[9] a v gramatikě G.B. Murkelinskogo kako «usiljeny palatalny spirant»[10] V sučasnoj lakskoj ortografiji tutoj zvuk označaje se bukvoju щ.[11] Priklady: ш̆ала «cěly», ш̆аꚋі «volna», v sučasnoj ortografiji щала, щатӀи.[12]

V azbukě stvorjenoj Uslarom v 1875 g. za tabasaransky jezyk bukva ш̆ označaje labializovany postalveolarny frikativ [ʃʷ] (v transkripciji A. Magometova: š°),[13] na priklad: ш̆е’ «medvěd», ш̆ӕԛ «peta» (v sučasnoj ortografiji: швеъ, швякь).[14] V protivnosti k drugym kavkazskym alfabetam Uslara, jegov tabasaransky alfabet nikogda ne byla koristana v praktikě iz pričiny smrti avtora v tomže godu.[15][16]

Nakonec, v dvoh bukvarah na komi-permjačskom jezyku iz 1897[17] i 1906 g., bukva ш̆ označala bezzvučnu postalveolarnu afrikatu [t͡ʃ]; brevis označal afrikaciju, takože v bukvah ӂ ([d͡ʒ] i з̆ [d͡z]. Priklady: сэш̆ш̆ӧм «taky», чунькыш̆ «prstenj» (v sučasnoj ortografiji: сэтшӧм, чунькытш).[18]

Galerija

Kodovanje

Tuta bukva ne jestvuje kako samostojny znak v Unikodu. Zaměsto togo ona piše se kako ш s kombinujučem brevisom:

Kodovanje Ш ш ◌̆
Nazva v Unikodu CYRILLIC CAPITAL LETTER SHA CYRILLIC SMALL LETTER SHA COMBINING BREVE
Unikodšestnadseterična sistema U+042B U+044B U+0306
deseterična sistema 1064 1096 774
HTMLšestnadseterična sistema &#x428; &#x448; &#x306;
deseterična sistema &#1064; &#1096; &#774;
alfabetična sistema &#SHcy; &#shcy;

Iztočniky

  1. Услар, Петр (1862). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF). Тифлисъ.
  2. Бартоломей, Иван Алексеевич (1865). Абхазскій букварь (PDF). Тифлисъ. str. 1–2.
  3. Гулиа, Д.И.; Мачавариани, К.Д. (1892). Абхазская азбука. Главнѣйшія молитвы и заповѣди на абхазскомъ и церковно-славянскомъ языкахъ (PDF). Тифлисъ. str. 11, 13.
  4. Ч̆оч̆уа, А.М. (1909). Аԥсуа Анбан, Абхазская азбука (PDF). Тифлисъ: Изданiе Кавказскаго Учебнаго Округа. str. 8–9.
  5. Бгажба, Х.С. (1967). Из истории письменности в Абхазии (na russkom). Тбилиси: Мецниереба. str. 54, 70.
  6. Ager, Simon. "Abkhaz (аҧсуа бызшәа)". Omniglot.com. Data dostupa: 26 novembra 2025.
  7. Бгажба, str. 70.
  8. Bartolomej, str. 148.
  9. Усларъ, П.К. (1890). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. IV. Лакскій языкъ (PDF). Тифлисъ: Управленіе Кавказскаго Учебнаго Округа. str. 1, 5–6.
  10. Муркелинский, Г.Б. (1971). Грамматика лакского языка, часть 1 (PDF) (na russkom). Махачкала: Дагестанское учебно-педагогическое издательство. str. 20.
  11. Ager, Simon. "Lak (Лакку маз)". Omniglot.com. Data dostupa: 26 novembra 2025.
  12. Усларъ (1890), str. 394.
  13. Ager, Simon. "Tabassaran (табасаран чIал)". Omniglot.com. Data dostupa: 26 novembra 2025.
  14. Услар, П.К. (1979). Табасаранский язык (PDF). Тбилиси: Мецниереба. str. 34–35, 985.
  15. Manulov, Nikita (18 septembra 2022). "Proposal to encode 23 Cyrillic characters for old Uslar's Caucasian Alphabets" (PDF). Unicode.org (na anglijskom).
  16. Услар (1979), str. 11.
  17. Букварь для (северо-восточных, иньвенских) пермяков. Казань. 1897.
  18. Первоначальный учебник русского языка для чердынских пермяков. Казань: Типолит. Императ. ун-та. 1906. str. 13, 17.
Џ Varianty kiriličnoj bukvy Ш Ы

Ш ш · Ш́ ш́ · Ш̀ ш̀ · Ш̆ ш̆ · Ш̑ ш̑ · Ш̇ ш̇ · Ш̊ ш̊ · Ш̇̊ ш̇̊ · Шꙻ   шꙻ   · Ш̱ ш̱ · Щ щ · Щ̆ щ̆ · Щ’ щ’ · Ꚗ ꚗ · Ꚗ̆ ꚗ̆ · Ꚗ̇ ꚗ̇ ·