Wp/isv/Ц s dolgoju lěvoju nogoju
|
| |||
|
,
(ce s dolgoju lěvoju nogoju) jest bukva kirilice, osnovana na bukvě ц, ktora nahodila se v prvom kiriličnom alfabetu abhazskogo jezyka, stvorjenom Pjotrom Karlovičem Uslarom i publikovanom v 1862 g. v jegovoj monografiji Abhazsky jezyk.[1] Ona označaje pridyhanu bezzvučnu alveolopalatalnu afrikatu [t͡ɕʰ], harakterističnu za bzybsky dialekt, ale odsutnu v abžujskom dialektu, na ktorom osnovany jest sučasny abhazsky jezyk.
V 1887 g. ukrajinsky pedagog Myhajlo Romualdovyč Zavadskyj publikoval posmrtno, tipografično izdanje Uslarovoj monografije, v ktorom izměnil izgled poněkojih bukv, argumentujuči, že rukopisne bukvy Uslara «značno uveličivajut cěnu izdanja, bez vsekakoj prědnosti za děla», i že «Uslar, nakoliko nam izvěstno, ne govori o neobhodimosti shranjenja prijetyh jim načrtanij, a samo izražaje želanje udržati čislo znakov, čto my v točnosti i jesmo izpolnili».[2] Zaměsto Uslarovoj bukvy
Zavadskyj koristal variant bukvy ц s vrhnjeju vertikalnoju črtkoju: ц̍. Jednakože večinstvo modifikacij Zavadskogo ne prijelo se, a v pozdnějših variantah abhazskoj kirilice bzybske bukvy byli odsutne.[3] Izključenjem jest bzybsky alfabet, stvorjeny v 1906 g. historikom i aktivistom Semjonom Mihajlovičem Ašhacavoju, v ktorom zvuk [t͡ɕʰ] označaje bukva ц̊, v 1916 revidovana njim na ц̇.[4] V latinskom alfabetu Nikolaja Marra (1926–1928) ekvivalentom tutoj bukvy bylo ϑ̩.[5] Abhazsky lingvist Vjačeslav Čirikba za označenje tutogo zvuka koristaje dvuznak ць,[6] lingvist Huhut Bgažba v svojej naučnoj transkripciji ц’ (kirilica) i c’ (latinica).[7]
Kodovanje
Bukva
ješče ne jest vključena v Unikodu, ačekoli vključenje bylo prědloženo v 2022 g.[8][9] Variant Ц̍ ц̍ takože ne jest dostupny kako samostojny znak, ale može byti pisany s pomočju kombinujučego diakritičnogo znaka:
| Kodovanje | Ц | ц | ◌̍ | |
|---|---|---|---|---|
| Nazva v Unikodu | CYRILLIC CAPITAL LETTER TSE | CYRILLIC SMALL LETTER TSE | COMBINING VERTICAL LINE ABOVE | |
| Unikod | šestnadseterična sistema | U+0426 | U+0446 | U+030D |
| deseterična sistema | 1062 | 1094 | 781 | |
| HTML | šestnadseterična sistema | Ц |
ц |
̍ |
| deseterična sistema | Ц |
ц |
̍ | |
Iztočniky
- ↑ Услар, Петр (1862). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF). Тифлисъ.
- ↑ Uslar (1887), str. VIII–IX.
- ↑ Bgažba (1967), str. 44–45.
- ↑ Bgažba (1964), str. 16–17.
- ↑ Marr, str. 161.
- ↑ Čirikba, str. 22.
- ↑ Bgažba (1964), str. 43–46.
- ↑ Manulov, Nikita (18 septembra 2022). "Proposal to encode 23 Cyrillic characters for old Uslar's Caucasian Alphabets" (PDF). Unicode.org (na anglijskom). Data dostupa: 3 januara 2026.
- ↑ "Recommendations to UTC #173 November 2022 on Script Proposals" (PDF). Unicode.org (na anglijskom). 28 oktobra 2022. str. 16–17. Data dostupa: 3 januara 2026.
Izvory
- Бгажба, Х.С. (1964). Бзыбский диалект абхазского языка (Исследование и тексты) (PDF) (na russkom). Тбилиси: Издательство Академии наук Грузинской ССР.
- Бгажба, Х.С. (1967). Из истории письменности в Абхазии (PDF) (na russkom). Тбилиси: Мецниереба.
- Марр, Н.Я. (1938). "О записывании абхазских текстов". О языке и истории абхазов (PDF) (na russkom). Москва, Ленинград: Издательство Академии наук СССР. str. 150–164.
- Усларъ, П.К. (1862). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF). Тифлисъ.
- Усларъ, П.К. (1887). Zavadskyj (red.). Этнографія Кавказа. Языкознаніе. Абхазскій языкъ (PDF) (na russkom). Тифлисъ: Типографія канцеларіи Главноначальстующаго гражданскою частію на Кавказѣ.
- Чикирба, В.А. (2022). "Бзыпский диалект абхазского языка (Краткий очерк)". Аԥсны аҭҵаарадыррақәа ракадемиа адырраҭара / Вестник Академии наук Абхазии (na russkom). Аҟәа / Сухум: Academia (№ 12): 19–25.
Vněšnje linky
- "U+0426 Cyrillic Capital Letter Tse". codepoints.net (na anglijskom).
- "U+0446 Cyrillic Small Letter Tse". codepoints.net (na anglijskom).
- "U+030D Combining Vertical Line Above". codepoints.net (na anglijskom).
| Х ← | Varianty kiriličnoj bukvy Ц | → Ч |
|---|---|---|
|
Ц ц
· Ц́ ц́
· Ц̌ ц̌
· Ц̄ ц̄
· Ц̓ ц̓
· Ц̍ ц̍
· Ц̊ ц̊
· Ц҄ ц҄
· Ц҄̊ ц҄̊
· Ц’ ц’
· Ц̱ ц̱
· | ||