Wp/isv/Ё (kirilica)

Ё, ё (jo) jest bukva upotrěbjajema v mnogyh kiriličnyh alfabetah, v ktoryh označaje fonemu /jo/, v russkom jezyku izgovorjenu kako [jɵ] ili [ʲɵ].
V russkom
[edit | edit source]Jotovano о ne jestvuje v rodnyh russkyh slovah, ibo о poslě mekkoj suglasky avtomatično zaměnjaje se v е. Jednakože v tečenju 12. do 16. stolětja izgovor akcentovanoj е v oprěděljenyh pozicijah (glavno prěd palatalizovanoju suglaskoju) postupno izměnjal se v [ɵ], vslěd čego tuta glaska funkcionovala kako alofon glasky [e]. Toliko v 18. stolětju byli podjete proby različenja medžu njimi. Bukva ё pojavila se prvy raz v 1797 godu, vo vtorom izdanju sbornika poem Aonidy Nikolaja Karamzina. Pri reformě russkogo pravopisa v 1918 g. bylo glašeno, že koristanje bukvy ё jest «poželano, ale ne obvezno». Toliko v 1942 g. sovětsky narodny komisar obrazovanja izdal razporedženje, že jejna upotrěba jest obvezna v školnoj praktikě, i toliko od togo časa uvažaje se, že ona oficialno jest čest russkoj azbuky. Mimohodom, tuta obveznost vse jedno ne prijela se, i upotrěba toj bukvy jest sporna daže do dnes.
Nyně bukva ё koristaje se glavno v slovnikah, dětskyh knigah i učebnikah za inojezyčnyh, eventualno takože za izběganje dvuznačnosti, napr. za odličenje slova всё «vsečto» od slova все «vsi». Ona upotrěbjaje se takože v kiriličnyh transkripcijah glasok [ø] i [œ] v francuzskom, germanskyh i ugrofinskyh jezykah, napr. Шрёдер «Schröder». V občem, jednakože, prědpočitajut se kombinacije йо ili ио daže v pozajetyh slovah i imenah, napr. йогурт «jogurt», йога «joga», Иордания «Jordanija».
V drugyh jezykah
[edit | edit source]V bělorusskom i karpatorusinskom bukva ё odigryvaje važněju rolju neželi v russkom. V protivnosti v russkomu, v bělorusskom piše se ёгурт «jogurt» i ёга «joga», a bukva ё nikogda ne jest zaměnliva s bukvoju е. Iz drugoj strany, ona jest odsutna v ukrajinskom, panonsko-rusinskom i bulgarskom jezykah, v ktoryh vsegda piše se йо ili ьо, a takože v makedonskom, srbskom i medžuslovjanskom, v ktoryh piše se јо.
Nakonec ona upotrěbjaje se takože v mnogyh neslovjanskyh kiriličnyh azbukah, napriklad v tatarskom, kazahskom, kyrgyzskom, tadžikskom, mongolskom, komi, udmurtskom i čuvašskom. Vesde označaje izgovor [jo] ili [jɔ].
V kulturě
[edit | edit source]- V rosijskom gradu Uljanovsk jest ustanovjeny pametnik bukvě «ё».
- Izgled pametnika dnes
Kodovanje
[edit | edit source]| Kodovanje | Е | е | |
|---|---|---|---|
| Nazva v Unikodu | CYRILLIC CAPITAL LETTER IO | CYRILLIC SMALL LETTER IO | |
| Unikod | šestnadseterična sistema | U+0401 | U+0451 |
| deseterična sistema | 1025 | 1105 | |
| HTML | šestnadseterična sistema | Ё |
ё |
| deseterična sistema | Ё |
ё | |
| alfabetična sistema | &#IOcy; |
&#iocy; | |