Wp/dua/Ngondo

Ŋgóndo ni e ndé ŋgando a dimbámbɛ́ nyá mboa Sáwá sáwá ɓoteá póŋgo, jédú, mikóndo na mɓɛ́ŋgɛ. Ni ŋgándo nya tomba nde mbú tɛ o mɔ́di mwá eláŋgɛ o diɓɔ lá oli ɓá ma ɓélɛ nɔ́ ná wouri (wuri). Ngondo tɔsɔ́ Ŋgóndó ni e nde ŋgando á mbóa nya sawa sawa. Nin ŋgando e ma ɓolánɛ nde sú la mbú tóɓótóɓó sú la esaman yá ɓosó yá mɔ́di mwá eláŋɛ.
Manda
[edit | edit source]Manda má ŋgóndo mé nde lata ɓána ɓa sawa ɓɛ́sɛ ɓɛ́sɛ. O epasi á dibambɛ, ŋgóndó nye nde epolo á sɔ́psanɛ lá ɓaná ɓá sáwá ɓá mbambɛ ɓábu. Ɓeɓolán ɓáo ɓe ndé: ɓesuá, pembisan nyá myɔ́lɔ, tɔlɛ, jipɛ...
Manyaŋ má eɓoló ó Ŋgóndo
[edit | edit source]Ó bunyá ɓwá ŋgóndo, saŋgo mɔ́ nu pɔsɔ́ɓɛ na ɓambabɛ a ma kɔ mutíɓe, a sɔ́lɔ ó wase a madíɓa o ɓwǎm ɓwá iwána lá mwɛndi mwá ɓabambɛ. Manyaŋ má eɓoló me jǐta ó ŋgóndo. Nikan ná pembisán nyá miɔ́lɔ, pembisán nyá jǐpɛ ɓesua, tɔ́lɛ. Ni ŋgando e ma ɓolanɛ nde munjá mwá ewoli ɓá ɓelɛ́ nɔ́ ná Wouri.
Tombwanɛ lá ŋgóndo
[edit | edit source]Tombwanɛ lá ŋgóndo la e nde ó wána lá musaŋgo ó matúmba má sawa mɛ́sɛ́ ná ɓána ɓóō ɓɛ́sɛ́. Ɓá ma ɓelɛ́ pɛ́ mɔ́ na ŋgando á madíɓa, tɔ́sɔ ŋgando á mengu. Natɛná ó mbú mwá 1972, ni ŋgando e tá nde e ɓolaɓɛ ɗóm lá mínya na miɓáa má mɔ́di mwá madiɓɛdíɓɛ.
Munyeŋgɛ
[edit | edit source]Munyeŋgɛ mu tɔmsɛ jǐtá ŋgondo. Abele e móɓa, Ngoso, Esɛwɛ, Tupuri, Ɓesima nika na niká. Ɓotea minyá mi nɛny má mɔ́di mwá eláŋgɛ mwá mbú 2024, nín ŋgando e soisáɓɛ ó diɓámbɛ di ndɛ́nɛ lá mundi mwá wase ó UNESCO.