Jump to content

Wp/abr/David Asante

From Wikimedia Incubator
< Wp | abr
Wp > abr > David Asante
David Asante, Basel

David Asante (23 Ɔpɛnimma 1834 – 13 Ahinime 1892) na ɔyɛ nsɛmfua ho ɔbenfoɔ, kasa ho nimdefoɔ, nsɛm asekyerɛfoɔ nee Basel Asɛmpatrɛ Fekuo he mu Akanfoɔ ɔsɛmpatrɛ adwumakuo (Basel Evangelical Missionary Society) a odi kane.[1][2][3][4] Na ɔyɛ Afrikani a ɔtɔ so mmienu a Basel Asɛmpatrɛwfoɔ tetee no wɔ Europa a wɔ Americo-Liberia sɔfoɔ, George Peter Thompson akyi. Asante ne Germany ɔsɛmpatrɛwfoɔ nee nsɛmfua ho ɔbenfoɔ, Johann Gottlieb Christaller ne mfɛfo kurom hɔ kasa ho animdefoɔ, Theophilus Opoku, Jonathan Palmer Bekoe, ne Paul Staudt Keteku yɛɛ adwuma yiye wɔ Bible nkyerɛase mu kɔɔ Twi kasa mu.[5][6][7][8][9][10]

N'abrabɔ ahyɛaseɛ nee nhomasua

[edit | edit source]

Wɔwoo David Asante wɔ bosoome Ɔpɛnimma da ɛtɔ so aduonu abiɛsa (23) afe 1834 wɔ Akropong-Akuapem, Akuapem ahenkurow, ɔman a ɛyɛ akwansin 30 (kilomita 48) wɔ Nkran atifi-apuei fam. Na n'agya yɛ Nana Owusu Akyem a odi tumi wɔ Asona abusua he mu na na ɔyɛ Okuapehene a na bɛwɔ hɔ saa bere he, Nana Adum Tokori wɔfase na ɛtee. Na Asante papa yɛ Andreas Riis, Denmark ɔsomfoɔ nee Basel ɔsɛmpatrɛwfoɔ-nkwagyefoɔ a odi kane wɔ Gold Coast he adamfo ankasa.[11][12][13]

David Asante wɔfase yɛ ne yɔnko kasa ho nimdefoɔ, Theophilus Opoku.[14] Bere a na ɔyɛ abofra he, ofiri ne nhomasua ase bere a n’agya de he maa Basel ɔsɛmpatrɛwfoɔ, Johann G. Widmann sɛ ofiehwɛfo na afe akyi he, bɛde no kɔɔ J. C. Dieterle sɛ bɛnkɔyɛ ankorankoro boafoɔ wɔ bɛ fie. Osuaa Borɔfo kasa wɔ bere a ɔnee asɛmpatrɛwfoɔ baanu a bɛkaa ne ho asɛm sɛ ɔyɛ adwumaden na ne ho akokwaw he nkyɛn.[15][16][17]

Wɔ bosoome Ɔsanaa afe 1857 mu he, asɔre he maa he sika a bɛde bɛmaa hɛ sɛ ɔmfa nnya ntetee foforɔ sɛ ɔsɔfoɔ wɔ Basel Mission Seminary a bɛwɔ Basel, Switzerland.[1] Mfeɛ anum he, bɛnyaa nkyerɛkyerɛ wɔ nyamekyerɛ, nyansapɛ, kasa ho nimdeɛ ne kasa ho adesua mu. Wɔ afe 1860 mu, bere a na bɛwɔ Basel he, ne nuabarima Oforikae bɛkaa ne ho nanso owui afe baako akyi esiane nsamanwaw nti (tuberculosis). Bɛ yɛɛ he ɔsɔfoɔ sɛ Basel Ɔsofoɔ wɔ afe 1862 mu.[13] Ɔsane kɔɔ ne kurom wɔ bosoome Ayɛwohomumɔ mu wɔ saa afe he mu.[1][2][3]

Akyerɛw adwuma wɔ Twi kasa mu

[edit | edit source]

Wɔ asɛmpatrɛw adwuma akyi wɔ Gyadam he, bɛde Asante kɔɔ asɔfoɔ sukuu wɔ Akropong sɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ na ɔne Johann Gottlieb Christaller yɛɛ baak siesiee sukuu nhomawa ahodoɔ a bɛde bɛkyerɛkyerɛ wɔ Twi kasa mu.[1][2][3][4] Ɔboaa Christaller nso ma ɔkyerɛɛ Bible he ase kɔɔ Twi kasa mu. David Asante boaa kɛse ma bɛhyehyɛɛ nhoma wɔ Twi kasa mu. Saa nhoma ahodoɔ yi bi ne nhoma bi a ɛfa Germany abakɔsɛm ho a bɛ frɛ he Kapa History, nee John Bunyan Pilgrim Nkɔsoɔ a ɛkaa ne tete abosonsom ho asɛm he nkyerɛase.[1][2][3] Nnwuma afoforɔ a bɛakyerɛ ase akɔ Twi kasa mu bi ne Man’s Heart, Satan’s Abode nee Ancient Heathenism of Germany, Germanfoɔ abosonsomfoɔ amanneɛ ahodoɔ a bɛapa ho ntama.[1][2][3] Ɔno na ɔhyehyɛɛ Twi dwom, “Wiase yi nya nsu a, nnipa nyinaa” a bɛtaa to wɔ Presbyterian ayiyɛ ase wɔ Ghana.[1][2][3] Dwom he twe adwene si “wiase awiei” nsɛm a esisii, a ɛfa Atemmuo Da he ho wɔ Kristofoɔ awiei ho adesua mu.[1][2][3]

Nnwuma a bɛapaw

[edit | edit source]

David Asante nhoma ahodoɔ a bɛatintim he bi ne:[18][19][20]

    • Christaller, J. G., Asante, David, Opoku, Theophilus (1871) “Anyamesem anase Kyerew Kronkron Apam-dedaw ne Apam-foforo nsem wo Twi kasa mu” (“The Holy Bible translated from the original tongues into the Twi language”), Basel
    • Asante, David, Christaller, J. G. (1872), “Kristofo Nyamesam ho Kyere” (“The Doctrine of the Christian Religion”), Basel, (Twi translation)
    • Asante, David (1872) “Kapa History,” Basel (Twi translation)
    • Asante, David (1873) “Abofra Ayisaa Nhoma Bi” (“The Orphan’s Letter”) by Oguyomi of Ibadan, booklet, Basel (Twi translation)
    • Asante, David (1874) “Onipa Koma” (“Man’s Heart”), Basel
    • Asante, David (1874) “Wiase abasem mu nsemma-nsemma wo Twi kasa mu” (“Stories from General History”), Basel, translated from German into Twi, 2nd revised and augmented edition edited by J. G. Christaller, Basel, 1893
    • Asante, David (1875) “Germane Asase So Krisosto” (“Christianity in Germany”), Basel (Twi translation)
    • Asante, David (1912) “Twi Kenkan Nhoma” (“Twi Reading Book”), Books I-IV, 5th ed., Basel
    • Asante, DavidOkristoni Akwantu” (“Pilgrim’s Progress”) by John Bunyan, Basel, (Twi translation)
    • Asante, David,“Wiase yi nya hyew a, nnipa nyinaa” PHB Twi Hymn 832

N'abrabɔ mu nsɛm

[edit | edit source]

Wɔ bosoome Kitawonsa da ɔtɔ so aduonu awɔtwe (28), afe 1864 mu he, David Asante waree Lydia Martha Otuwa, Gani bea bi a ofiri Osu, Nkran a na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ mbeawa he sukuu a bɛ tra mu (irls’ boarding school) wɔ Abokobi. Na bɛ wɔ mma du-baako (11).

Wɔ bosoome Ahinime afe 1892 mfiase he, onyaa nnwodwoe (stroke) bere a na ɔreyɛ asɔre wɔ Christ Presbyterian Asɔredan mu wɔ ne kuromu, Akropong. Owui wɔ bosoome Ahinime da ɛtɔ so aduosia 13, 1892. Ne nsɛm a ɔkae wɔ ne mpa a na ɔrewu so ne sɛ, “Mawie me kwan, merehwɛ kwan sɛ menya ahomegye a ɛtra hɔ daa nkutoo kwan”.

Mmoayɛ ahodoɔ

[edit | edit source]

  1. 1 2 3 Template:Wp/abr/Cite book
  2. 1 2 3 Template:Wp/abr/Cite web
  3. 1 2 3 Template:Wp/abr/Cite book
  4. Template:Wp/abr/Cite web
  5. Template:Wp/abr/Cite web
  6. Template:Wp/abr/Cite web
  7. Template:Wp/abr/Cite web
  8. Template:Wp/abr/Cite journal
  9. Template:Wp/abr/Cite web
  10. Template:Wp/abr/Cite web
  11. Template:Wp/abr/Cite book
  12. Template:Wp/abr/Cite web
  13. 1 2 Template:Wp/abr/Cite book
  14. Template:Wp/abr/Cite news
  15. Template:Wp/abr/Cite book
  16. Template:Wp/abr/Cite web
  17. Template:Wp/abr/Cite book
  18. Template:Cite book
  19. Template:Cite web
  20. Template:Cite book