Wp/abr/Blind men and an elephant


Anifuraefoɔ ne asono (blind men and an elephant) ho bɛ he yɛ anifuraefoɔ kuo bi a bɛhyiaa ɔsono da na wosua ne bɛyɛ sɛnea asono te ho mfonini denam wɔn a wɔde wɔn nsa ka he so. Ɔbarima biara a n’ani afura no te nka sɛ aboa no nipadua yɛ soronko, nanso ɔfã biako pɛ na ɛte saa, te sɛ ɔfã anaa ɔsebɔ no. Afei wɔka aboa no ho asɛm a egyina osuahu kakraa bi a wonya so, na ɛsono sɛnea wɔka asono ho asɛm no wɔ wɔn ho wɔn ho ho. Wɔ nkyerɛase ahorow bi mu no, wosusuw sɛ onipa foforo no nni nokware, na wɔbɔ no akuturuku. Abrabɔ pa a ɛwɔ mfatoho no mu ne sɛ nnipa wɔ su bi a ɛne sɛ wobegyina osuahu a anohyeto wom a ɛfa obi ankasa ho so aka sɛ wɔyɛ nokware koraa, efisɛ wobu wɔn ani gu afoforo osuahu ahorow a anohyeto wom a ɛfa obi ankasa ho, a ebia ɛyɛ nokware pɛpɛɛpɛ.[1][2] Mfatoho he firi aseɛ wɔ tete India asasepɔne ketewa he so, faako a bɛatrɛw mu kɛse no.
Buddhafo nkyerɛwee Tittha Sutta, Udāna 6.4, Khuddaka Nikaya,[3] Papa no kura asɛm no nkyerɛase ahorow a edi kan no mu biako. Wɔakyerɛw Tittha Sutta no atwa c. 500 BCE ho ahyia, wɔ Buddha nkwa nna mu.[4] Abɛbu no nkyerɛase afoforo ka mmarima a wohuu wɔn a wohyiaa ohoni kɛse bi anadwo sum bi, anaa ade kɛse foforo bi bere a wɔakata wɔn ani so no ho asɛm.
Wɔ ne nkyerɛase ahorow mu no, ɛyɛ abɛbu a atwa nyamesom atetesɛm pii ntam na ɛyɛ Jainfo, Hindufo ne Buddhafo nkyerɛwee a ɛbaa mfirihyia apem 1 Y.B. anaa ansa na ɛreba no fa.[5][4] Asɛm no nso pue wɔ mfirihyia apem a ɛto so 2 Sufi ne Baháʼí Gyidi bebere mu. Akyiri yi wohuu anansesɛm no yiye wɔ Europa, na afeha a ɛto so 19 Amerikani anwensɛm kyerɛwfo John Godfrey Saxe yɛɛ n’ankasa nkyerɛase sɛ anwensɛm, a nkyekyem a etwa to a ɛkyerɛkyerɛ mu sɛ asono yɛ kasakoa ma Onyankopɔn, na anifuraefo ahorow no gyina hɔ ma nyamesom ahorow a wɔn adwene nhyia wɔ biribi a obiara nnyaa mu osuahu koraa ho.[6] Wɔatintim asɛm no wɔ nhoma pii mu ama mpanyimfo ne mmofra, na wɔakyerɛ ase wɔ akwan horow so.
Nsɛm a bɛde gyina hɔ ma wɔ nyamesom mu
[edit | edit source]Hinduism
[edit | edit source]Rigveda a wɔkyerɛw no sɛ wɔkyerɛw too hɔ (efi atetesɛm a edi kan a wɔde ano ka mu) wɔ 1500 ne 1200 A.Y.B. no ka sɛ "Nokware yɛ biako, ɛwom sɛ anyansafo ka ho asɛm wɔ akwan horow so de." Sɛnea Paul J. Griffiths kyerɛ no, saa nsusuwii yi ne amansan nyinaa adwene a ɛwɔ anifuraefo ne asono ho mfatoho no akyi no fapem. Nnwom no si so dua sɛ nokwasɛm koro no ara gyina nkyerɛase ahorow so na anyansafo ka ho asɛm wɔ akwan horow so.[5] Wɔ nkyerɛase a akyɛ sen biara no mu no, anifuraefo baanan nantew kɔ kwae bi a wohyia asono mu. Wɔ saa nkyerɛase yi mu no, wɔne wɔn ho wɔn ho nko, na mmom wɔde ba awiei sɛ ɛbɛyɛ sɛ wɔn mu biara huu aboa foforo bi ɛwom sɛ wonyaa asono koro de.[5] Abɛsɛm no nkyerɛase a wɔatrɛw mu no pue wɔ tete ne Hindu nkyerɛwee ahorow mu. Nhomanimfo pii frɛ no Hindufo bɛ.[7][2]

(wall relief in Northeast Thailand)
Sane hwɛ eyi nso
[edit | edit source]- Allegory of the cave, a rough equivalent in Western philosophy
- Anekantavada
- Black cat analogy
- Dispersed knowledge
- Duck test
- Elephant in the room
- Flatland: A Romance of Many Dimensions, an 1884 satirical novella
- Hasty generalization
- Naïve realism (psychology)
- The blind leading the blind
- The Country of the Blind
- Tittha Sutta (From Udāna)
- Unreliable narrator
Nsɛm a bɛde gyinaa so
[edit | edit source]- ↑ Quote: The ancient Hindu parable of the six blind men and the elephant...." ,
- 1 2 C.R. Snyder; Carol E. Ford (2013). Coping with Negative Life Events: Clinical and Social Psychological Perspectives. Springer Science. p. 12. ISBN 978-1-4757-9865-4.
- ↑ "Ud 6:4 Sectarians (1) (Tittha Sutta)". suttacentral.net. Retrieved 17 December 2021.
This site offers a non-sectarian correspondence index of early Buddhist texts in all available language recensions, with multiple translations.
- 1 2 John D. Ireland (2007). Udana and the Itivuttaka: Two Classics from the Pali Canon. Buddhist Publication Society. pp. 9, 81–84. ISBN 978-955-24-0164-0.
- 1 2 3 Paul J. Griffiths (2007). An Apology for Apologetics: A Study in the Logic of Interreligious Dialogue. Wipf and Stock. pp. 46–47. ISBN 978-1-55635-731-2.
- ↑ Martin Gardner (1 September 1995). Famous Poems from Bygone Days. Courier Dover Publications. p. 124. ISBN 978-0-486-28623-5. Retrieved 25 August 2012.
- ↑ E. Bruce Goldstein (2010). Encyclopedia of Perception. SAGE Publications. p. 492. ISBN 978-1-4129-4081-8.
Abɔntene so nkitahodiɛ ahodoɔ
[edit | edit source]- Story of the Blind Men and the Elephant from www.spiritual-education.org
- All of Saxe's Poems including original printing of The Blindman and the Elephant Free to read and full text search.
- Buddhist Version as found in Jainism and Buddhism. Udana hosted by the University of Princeton
- Jalal ad-Din Muhammad Rumi's version as translated by A.J. Arberry
- Jainist Version hosted by Jainworld
- John Godfrey Saxe's version hosted at Rice University