Wp/abr/Black Penny
Na Black Penny a bɛ sane frɛ no Hume-byres Penny he yɛ sika a ɛwɔ nnuruyɛ mu nneɛma a bɛaka ho asɛm wɔ "Remedies for Hydrophobia", anansesɛm ntiantiaa a ɛka Denham Tracts ho.[1]
Ná akuafo a wɔwɔ Northumberland, Durham, ne Yorkshire taa fɛm sika no de sa anantwi a wɔyɛ agyimisɛm. Sɛnea ɛbɛyɛ a wobedi dwuma no, na ɛsɛ sɛ wodi kan tow sika no gu nsu a ɛkɔ anafo fam mu. Afei, wɔboaboaa nsu yi ano na wɔde maa anantwi a wɔayɛ wɔn basabasa no sɛ wɔnnom nsa.[2]
Na penny no yɛ Turnbull abusua a na wɔte Hume-Byres a ɛwɔ Northumberland no dea. Na Turnbull abusua no te Hadden, a ɛbɛn Sprouston bere a ɛbaa wɔn nsam na ɛtraa abusua no agyapade mu bɛboro mfe ɔha, kosii sɛ ɛhweree bɛyɛ 1827 mu. Ɔbarima bi a ɔbɛn Morpeth kae sɛ ɔnam posɔfese so san de sika no bae bere a ɔbɔɔ bosea wiei no, nanso na ennya mmae da na na ɛnsɛ sɛ wohu no da 1914.[2]
Turnbull abusua no wɔfase kyerɛwee wɔ 1843 mu sɛ Black Penny no sua na ɛyɛ den sen sika a wɔtaa de di dwuma, na ɛwɔ rim a wɔatetew so, na na ɛte sɛ nea kɔbere ne zink na ɛwom.[2] Efi saa nkyerɛkyerɛmu yi mu no, na wogye di sɛ ɛyɛ Roma sika anaa nkonimbo.[3]
Nnuro a bɛde sa Nsuo Ho tan (Hydrophobia)
[edit | edit source]"Remedies for Hydrophobia" ka abo ne pennie ahorow pii a ɛwɔ ayaresa agyapade a ɛte sɛ Black Penny ho asɛm. Titiriw no, ɛnsɛ sɛ wɔde "Lockerlee nsu" ne "Lockerby Penny" frafra Lee Penny a Lockhart abusua no wɔ no.[1]
Lockerlee Nsuo
[edit | edit source]Abura bi a ɛwɔ "Lockerly (Lockerlee)" a ɛbɛn Scotland hye so no maa wɔtow ɔbo bi guu mu, na ɛnam so maa ne nsu nyaa tumi a wɔde sa yare a wɔbɛfrɛɛ no "Lockerlee nsu". Bere a ɔkraman bi bo fuwii wɔ South Tynedale na ɔkaa ɔkraman ne anantwi bi no, wɔsomaa ɔbarima bi kɔɔ Lockerly sɛ ɔnkɔfa nsu a wɔde sa yare yi bi. Ɔsan bae na ankyɛ na mmoa a wɔapirapira a wɔnom no ho tɔɔ wɔn.[1]
Lockerby Penny
[edit | edit source]Ná Lockerby Penny yɛ dwetɛ bi a ɛwɔ Dumfriesshire a na wɔde sa anantwi a wɔbɔ dam. Bere a ɔkraman bi a wabɔ dam kaa nantwi ne afunumu wɔ Northumbrian afuw bi mu no, wɔde sika a ɛyɛ nkaribo 50 fɛm penny no. Wɔsaa nantwi no yare, afunumu no wui, na wɔtoo ɔkraman no tuo.[3]
Wɔ bosoome Ɔbɛnem da a ɔtɔ so 23 wɔ afe 1844 mu no, The Gathead Observer bɔɔ amanneɛ sɛ wɔahu akraman a wɔn ho yɛ hu pii atwa Kirkwhillington ne Birtley ho ahyia wɔ Northumberland. Wɔsomaa ɔbɔfo bi kɔɔ Cumberland hye so sɛ ɔmmɛgye ɔbo a ɛbɛsa anantwi a nsu ho tan ayɛ wɔn ma, esiane kraman a wɔka a ɛbɛkɔ soro afi mu aba nti. Bere a wɔnoaa ɔbo no wɔ nsu mu a afei wɔde maa anantwi no, nanso, antumi ansa yare no. Ɔkyerɛwfo no ka sɛ ɛbɛyɛ sɛ na ɔbɔfo no abɔ ne tirim sɛ ɔbɛbɔ Lockerby Penny bosea nanso ɔde biribi foforo aba fie.[1]
Black Penny
[edit | edit source]Na Black Penny no yɛ Owura Turnbull dea, na na wanya afi ne maame nuabea hɔ sɛ ɔdedifo bere a na ɔte Hadden, a ɛbɛn Sprouston no. N'ayaresa su ahorow, te sɛ "Lockerlee nsu" de no, ɔkraman bi a ɔrebɔ penny a ɛwɔ nsu mu no na odii kan daa no adi.[1]
Wohuu penny no yiye wɔ Northumberland ne Yorkshire nyinaa na wɔde fɛm akuafo pii a wɔpɛ sɛ wɔsa wɔn anantwi yare wɔ mfe no mu. Onipa a otwa to a wɔkyerɛw too hɔ sɛ na ɔwɔ n’agyapade ne Owura Thomas Millburn, a na ɔte Parish of Bothal wɔ Ogle, North Seaton, a na wagyina anantwi wura bi ananmu afɛm Black Penny no. Wɔfrɛɛ saa anantwi wura yi John Sadler na nnansa yi ara na wɔatew abankɛse bi wɔ Tritlington, Hebron Chaperley, Morpeth sɛ wɔmfa nyɛ kua. Millburn kae sɛ ɔnam post so san de penny no bae, nanso ɛyerae na wɔantee wɔ ɛno akyi.[1]
Corbieheugh Ɔboɔ no
[edit | edit source]Wohuu ɔbo foforo a wɔde sa yare wɔ Corbieheugh wɔ Ayton bɛyɛ afe 1730 mu, a wɔkaa ho asɛm sɛ "clamourie asɛm".[4] Ɔbo a woyii fii corbie (raven) berebuw mu no yɛ nea ɛyɛ mmiɛnsa na ɛda adi te sɛ nea wɔde ahwehwɛ na ɛyɛe. Nanso wɔ 1861 mu no, Owura Henderson kyerɛwee sɛ na corbie ɔbo no yɛ fitaa na ɛnyɛ nea ɛda adi pefee, na ɛte sɛ mprako nkesua kɛse. Wɔde sa yare a ɛyɛ atirimɔdensɛm wɔ Kimmerghame anantwi Laird.[1]
Aboɔ afoforoɔ a ɛwɔ Northumberland ne Scotland Ahye so
[edit | edit source]Wɔ Ireland no, wɔde fã noaa elf agyan ti na wɔde maa abɔde bi a na ɔrehu amane.[1] Bere bi na Ireland abo abu so wɔ Northumberland, a na wɔtaa de bɔ vermin ho ban na wankɔ fie hɔ, a tumi fi St. Patrick nhyira a ɔde baa Emerald Isle so no mu.
Na aboɔ yi mu baako yɛ Thomas Hedley a ofiri Redesdale dea, ne ne kɔla yɛ bruu a ɛyɛ mmerɛw, ne ne kɔla bɛyɛ nsateakwaa mmiɛnsa ne nkyemu anan mu baako.[4][1]
Wɔde aboɔ a wɔresiesie no siee Stewart Hall wɔ Parish of Rothesay, Isle of Bute, a kan no na ɛte Stewarts of Kilwhineloch.[1]
Sane Hwɛ Eyi Nso
[edit | edit source]Nsɛm a bɛde gyinaa so
[edit | edit source]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Denham, Michael Aislabie; Hardy, James (1892–1895). The Denham tracts: a collection of folklore by Michael Ailabie Denham, and reprinted from the original tracts and pamphlets printed by Mr. Denham between 1846 and 1859. Folk-lore Society, London. Publications; no. 29, 35. London: Published for the Folklore Society, by D. Nutt.
- 1 2 3 Radford, Edwin (1961). Encyclopaedia of superstitions. Christina Hole, M. A. Radford (Revised and enlarged edition by Christina Hole ed.). London. ISBN 0-09-125200-8. OCLC 840105.
- 1 2 Henderson, William (1879). Notes on the folk-lore of the northern counties of England and the borders. Cornell University Library. London, Pub. for the Folk-lore Society by W. Satchell, Peyton and co.
- 1 2 Henderson, George (1856). The Popular Rhymes, Sayings, and Proverbs of the County of Berwick. author.