Wp/abr/Bedtime story
Asɛm a ɛfa mpa mu (Bedtime story) yɛ atetesɛm kwan a wɔfa so ka abakɔsɛm, baabi a wɔka asɛm bi kyerɛ abofra bi wɔ mpa mu de siesie abofra no ma ɔda. Wɔde bere tenten abu mpa ho asɛm no sɛ "ahyehyɛde pɔtee bi wɔ mmusua pii mu".[1]
Abakɔsɛm
[edit | edit source]Louise Chandler Moulton na ɔde asɛmfua "adabere asɛm" bae wɔ ne nhoma a ɔkyerɛwee wɔ 1873 mu, Bed-time Stories mu. "Ɔpanyin bi a ɔkenkan ade denneennen kyerɛɛ abofra bi wɔ mpa mu a wɔhyehyɛɛ no titiriw wɔ afeha a ɛto so dunkron no fã a ɛto so abien mu na onyaa din wɔ afeha a ɛto so aduonu mfiase mu hɔ a na gyidi a ɛrenya nkɔanim sɛ amanne ahorow a ɛma obi dwo ho hia ma mmofra wɔ da no awiei no ne gyidi a ɛrekɔ soro no hyia. Adeyɛ a ɛne sɛ wɔkenkan mpa mu nsɛm no boaa ma mfonini nhoma adwuma no nyaa nkɔso, na ebia ɛboaa ma wɔdaa mmofra a wɔatew wɔn ho nso.[2]
Atɔeɛ Famfoɔ amammerɛ
[edit | edit source]Wɔ Atɔe Famfo amammerɛ mu no, awofo pii kenkan mpa mu nsɛm kyerɛ wɔn mma de boa ma wɔda. Mfaso afoforo bi ne sɛ wobu saa amanne yi sɛ ɛhyɛ ɔwofo ne abofra ntam abusuabɔ mu den. Ebia nsɛm ko a wɔkenkan ne bere a wɔkenkan no bɛyɛ soronko wɔ amammerɛ mu.
Wɔ Atɔe Famfo amammerɛ mu no, awofo pii kenkan mpa mu nsɛm kyerɛ wɔn mma de boa ma wɔda. Mfaso afoforo bi ne sɛ wobu saa amanne yi sɛ ɛhyɛ ɔwofo ne abofra ntam abusuabɔ mu den.[1] Ebia nsɛm ko a wɔkenkan ne bere a wɔkenkan no bɛyɛ soronko wɔ amammerɛ mu.[3]
Europe
[edit | edit source]Nna mu nsɛm pii a mprempren agye din wɔ wiase nyinaa no fii ase wɔ Europa. Europafo amammerɛ a ɛfa mpa mu nsɛm ho no fã bi fi Aesop anansesɛm ne Helafo anansesɛm no.
Aesop anansesɛm ahodoɔ
[edit | edit source]Aesop anansesɛm no yɛ anansesɛm ahorow a wɔaboaboa ano a Helani abasɛm kyerɛwfo bi a wɔfrɛ no Aesop na ɔkyerɛwee, na onya fii Helafo atetesɛm a wɔde ano ka mu. Wɔboaboaa anansesɛm no ano na wɔboaboaa ano wɔ ne wu akyi, na wɔakyerɛ ase akɔ nnɛyi kasa pii mu.Saa anansesɛm yi bi ne mmoa ahorow, abrabɔ pa ho adesua anaa nyansa kɛse bi a mmerante ne mmabaa adwene betumi ate ase. Anansesɛm pii no bi ne,
- The Ant and the Grasshopper
- The Boy Who Cried Wolf
- The Cock, the Dog and the Fox
- The Dog and Its Reflection
Wobetumi de saa anansesɛm yi akyerɛkyerɛ mmofra abrabɔ pa ne abrabɔ pa ho gyinapɛn ahorow.[4] Wobetumi abu nhoma te sɛ Tenali Nsɛm, Chimpak ne afoforo nso sɛ asɛm nhoma a ɛnyɛ sɛ ɛyɛ mmofra no anigyede nko na mmom ɛboa mmofra ma wɔde abrabɔ pa ho gyinapɛn ahorow dua nso. Wobetumi akenkan sɛ mpa mu nsɛm.
Nyansahu mu nhwehwɛmu
[edit | edit source]Adeyɛ a wɔahyɛ da ayɛ wɔ mpa mu ansa na wɔada no betumi ama abofra no amemene nkɔso, kasa a obenya, ne ɔhaw ahorow ano aduru ho nimdeɛ atu mpɔn. Asɛm no mu abusuabɔ a ɛda ɔwofo no ne abofra no ntam no ma wonya nkate mu abusuabɔ.[3] Esiane "ahoɔden a ɛwɔ abofra nkate a wɔde suasua no mu" nti, ɔwofo no ne nsɛm a wɔka sɛ ɛyɛ adwuma sɛ nhwɛsode ma abofra no sɛ obedi akyi.[1] Sɛ wokenkan nsɛm a ɛfa mpa mu nsɛm ho a, ɛma mmofra nsɛmfua kɔ soro.[5]
Nsɛm a bɛde gyinaa so
[edit | edit source]- 1 2 3 Dickson, Marguerite Stockman (1919). Vocational Guidance for Girls. p. 90–93.
- ↑ Bernstein, Robin (2020). ""'You Do It!': Going-to-Bed Books and the Scripts of Children's Literature"". PMLA. 135 (5): 878—880.
- 1 2 Jones, Patti (2011). "The Brainy Benefits of Bedtime Stories". Parents Magazine.
- ↑ Matilda, Satire (21 March 2019). "The real morals behind Aesop's fables". The Daily Star. Retrieved March 21, 2019.
- ↑ Montag, Jessica L.; Jones, Michael N.; Smith, Linda B. (2015-09-01). "The Words Children Hear: Picture Books and the Statistics for Language Learning". Psychological Science. 26 (9): 1489–1496. doi:10.1177/0956797615594361. ISSN 0956-7976. PMC 4567506. PMID 26243292.