Jump to content

Wp/abr/Abolition feminism

From Wikimedia Incubator
< Wp | abr
Wp > abr > Abolition feminism
Ɔkyerɛwfoɔ ne ɔdeyɛfoɔ Angela Davis a ɔboa ma bɛde asɛmfua Abolition Feminism bae.

Abolition feminism yɛ abeemaa ho adwene dwumadibea a ɛhwehwɛ sɛ bɛyi afiaseɛ–mfiridwuma dan he firi hɔ. Abeemaa ho akyerɛwfoɔ Angela Davis, Gina Dent, Erica R. Meinersm ne Beth Richie ne bɛde asɛmfua he bae wɔ bɛ nhoma Abolition. Feminism. Now. na bɛde asɛmfua he bae.[1] Abolitionist abeemaa ho adwenkyerɛfoɔ hyɛ adwene a ɛne sɛ bɛbetu afiri afiaseɛ he ho nkurane ne wogye ɔkwane a ɛko tia mmusua mu nyiyim, kapitalist a bɛsɔre tia, ne asomdwoe kwane a bɛfa so yɛ abeemaa ho adwemmɔne a efiri abotiri mu ba abira.[2] Abolition feminism sɔre tia carceral mbaa ho adwene a bɛde di dwuma ɔkwammɔne so.[2][1][3][4] Abolitionist mbaa ho animdefoɔ pow basabasayɛ a egyina beema ne baa nna so ano aduru a bɛde yɛ adwuma de gyina atɛntrenee a ɛsakra ne nea bɛde sane ba akyi.[2][1]

Nsɛmfua a bɛde di dwuma

[edit | edit source]

Wɔkyerɛ Abolition Feminism ase sɛ "dilectic, abusuabɔ, ne ɔkwan bi a wɔfa so twa mu: si so dua sɛ nsusuwii ne nneyɛe a wɔde yi nneɛma fi hɔ no yɛ nea ɛhyɛ nkuran kɛse bere a ɛno nso yɛ mmea ho adwemmɔne, na nea ɛne no bɔ abira no, mmea ho adwene a ɛno nso yɛ nea ɛka mmea ho na ɛkanyan adwene sen biara wɔ mmere yi mu."[1] Sɛnea ɛbɛyɛ a wobedu afiase ne polisifo a wɔpɛ sɛ wotu fi hɔ no botae ahorow ho no, mmea ho ɔpɛfo a wɔpɛ sɛ wotu fi hɔ no ka sɛ wɔpene so sɛ wobeyi nhyɛso nhyehyɛe ahorow a ɛwɔ ahobammɔ mu, te sɛ mmusua mu nyiyim, mmarima ne mmea basabasayɛ, nna mu basabasayɛ, ne heteropatarchy 11. Wɔtaa frɛ saa anisoadehu yi a ɛfa ɔkwan foforo a wɔbɛfa so ayɛ foforo ho sɛ "abolition democracy" a ɛhwɛ akwan foforo a wɔbɛfa so asi asraafo a wɔde wɔn bɛto afiase ne afiasenna ananmu denam nneyɛe a wɔde san de ba a wɔde bedi dwuma so.[1][5]

Abolitionist Feminists bu nsɛmmɔnedie sɛ adwene a ɛyɛ nsuo a bɛasisi wɔ asetra mu a ɛne abɔdeɛ mu adeyɛ bɔ abira.[6] Abolitionist Feminists kyerɛ sɛ bɛhwehwɛ sɛ mbaa ho adwene ne bɛ a bɛtu firi hɔ he bɔ bɛho amanneɛ na ama bɛatumi akasa atia carceral nhyehyɛeɛ he kɛse.[1] Wɔ Abolition Feminists fam no, bɛ nte basabasayɛ aseɛ sɛ ankorankoro asɛm a ankorankoro ano aduru wom; mmom he, ɛsɛ sɛ wodi basabasayɛ ho dwuma wɔ nhyehyɛeɛ mu nsakraeɛ a ɛboro afiaseɛnna so.[7] Feminist lens ma kwane ma basabasayɛ a egyina ɔbeema ne ɔbaa ntam ho nsɛm bɛyɛ nea ɛfata wɔ bɛ a bɛtu nneɛma fi hɔ he mu.

Nyansakyerɛfoɔ ahodoɔ

[edit | edit source]

Nkuo ahodoɔ

[edit | edit source]

Nsɛm a bɛde gyinaa so

[edit | edit source]
  1. 1 2 3 4 5 6 Davis, Angela Y.; Dent, Gina; Meiners, Erica R.; Richie, Beth E. (2022). Abolition, feminism, now. The abolitionist papers series. Chicago, Illinois: Haymarket Books. ISBN 978-1-64259-258-0.
  2. 1 2 3 "For Angela Davis and Gina Dent, Abolition Is the Only Way". Harper's BAZAAR. 2022-01-14. Retrieved 2023-11-29.
  3. "Abolition. Feminism. Now. - International Viewpoint - online socialist magazine". internationalviewpoint.org. Retrieved 2023-11-29.
  4. Whalley, Elizabeth; Hackett, Colleen (2017-10-02). "Carceral feminisms: the abolitionist project and undoing dominant feminisms". Contemporary Justice Review. 20 (4): 456–473. doi:10.1080/10282580.2017.1383762. ISSN 1028-2580. S2CID 148874479.
  5. Ciolkowski, Laura E. (2023-03-09). ""What to Do with the Dangerous Few?": Abolition-Feminism, Monstrosity and the Reimagination of Sexual Harm in Miguel Piñero's "Short Eyes"". Humanities. 12 (2): 25. doi:10.3390/h12020025. ISSN 2076-0787.
  6. Richie, Beth E.; Martensen, Kayla M. (2019-12-27). "Resisting Carcerality, Embracing Abolition: Implications for Feminist Social Work Practice". Affilia. 35 (1): 12–16. doi:10.1177/0886109919897576. ISSN 0886-1099. S2CID 213976404.
  7. Lo, Bao (March 2023). "Anti-Asian Violence and Abolition Feminism as Asian American Feminist Praxis". Feminist Formations. 35 (1): 221–239. doi:10.1353/ff.2023.a902075. ISSN 2151-7371. S2CID 259929907.

Akenkane a ɛkɔ akyiri

[edit | edit source]